Revenge

10.

Vstúpili sme do stajní, kde boli kone a Fahra hneď mierila k jednému, ktorého si osedlala. Ja som sa poobzerala a potom mi pohľad spočinul na peknom žrebcovi, ktorý bol bieločiernej farby.

"Želáte si slečna?" Oslovila ma jedna pani, ktorá tu zrejme asi pracuje.

"Osedlali by ste mi tohto koňa?" Otočila som sa na ňu, no jej tvár zbledla.

"Ale..." Nedohovorila, keďže kôň podišiel ku mne bližšie a ja som ho pohladkala. Fahra sa prišla pozrieť, čo sa deje a uškrnula sa.

"Osedlaj jej ho prosím." Poprosila tú ženu a ona neisto prikývla. Keď bol kôň osedlaný, tak som naňho vysadla a spolu s Fahrou sme prešli do klusu a ukazovala mi celý pozemok. Samozrejme s nami išli ďalší dvaja upíri strážci, pretože keďže je Fahra členkou rodiny, tak ju strážia a mňa tuším tak isto, keďže to určite zariadil Donas.

"Tak mi povedz, čo si myslíš o Donasovi?" Opýtala sa ma a trochu spomalila a ja tiež.

"Ja neviem, stále som nedostala akoby normálnu odpoveď, prečo som tu a kde to vôbec som. Toto nevyzerá na ľudský svet, ak to viem dobre pochopiť." Obzrela som sa okolo seba a Fahra len prikývla.

"Áno, ľudský svet to nie je, ale nikdy nie je problém sa doňho dostať späť. Nuž ja teda netuším, prečo tu si, ale jedno viem a to, že Donas ti ublížiť nijako nechce." Pozrela na mňa úprimne a o malú chvíľu sme boli opäť pri stajniach. Zajazdili sme si okolo hodiny niečo, čiže to bolo naozaj super a konečne som sa mohla odreagovať od starostí, ktoré ma ochvíľu budú čakať.

"Kde ste boli?" Ozval sa hrubý hlas a mňa opäť striaslo. Všimla som si Donasa ako stojí pred nami a hľadí vyslovene na mňa.

"Kto ti dovolil vziať si môjho koňa?" Nadvihol obočie a ja som vyvalila oči. Jeho kôň? Do čerta! Pozrela som na Fahru, no ona sa len na tom bavila. Asi ju zabijem, keď sa dožijem ďalšieho rána.

"Ja som nevedela, že je to tvoj kôň." Povedala som a zamračila sa.

"Ja som jej ho dala Donas." Vložila sa do toho Fahra a hneď na ňu vybehol.

"Fahra! Varoval som ťa už veľa krát, že nemáš nikomu požičiavať môjho koňa. Neželám si to!" Povedal naštvane a zobral si svojho koňa odo mňa.

"Preboha, ebolu nechytil." Povedala som potichu a pokrútila s hlavou. Oči sa mi naplnili slzami a prešla som okolo neho a mierila do sídla. Ani som sa za ním neotočila, pretože som bola mierne nahnevaná, no aj sklamaná z jeho správania. Celý čas čo som mierila ku vchodu som na sebe cítila jeho pohľad, no neotočila som sa. Nemalo by to ani význam. Vošla som do knižnice a vytiahla som nejakú liečiteľskú knihu. Začala som ju čítať a musím povedať, že jej obsah bol zaujímavý.

"Liečivý dotyk. Liečivý dotyk sa zrodí u málo % upírov a vôbec, ojedinele sa môže vyskytnúť u človeka. Liečivý dotyk sa nevie zistiť, či ho dotyčný upír má alebo nie, pretože sa prejaví vtedy, kedy ho najviac potrebujete." Podoprela som si hlavu rukou a čítala som ďalej. Bola som rada, že Donas za mnou nešiel, pretože som nemala chuť ho teraz vidieť. Bola som napokon až tak začítana, že mi pomaly spadla hlava a zaspala som.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Bol som v izbe a snažil sa ukľudniť samého seba. Nenaštvalo ma to, že si vzala môjho koňa, ale to že jej ho Fahra dala, pretože môj kôň zvykne byť niekedy dosť divoký a mohlo sa jej hoci čo stať.

"Veď pokoj Donas. Je v pohode." Povedala mi to už asi desiaty krát, no aj tak som sa hneval.

"Prestaň Fahra! Jasne som ti vravel, že jej ho nemáš dávať! Prečo si ma neposlúchla?" Zavrčal som naštvane a prepaľoval ju pohľadom.

"Upokoj sa. Je v pohode." Pretočila očami, no usmiala sa.

"Tuším si zaľúbený braček, inak by si ju už bol teraz karhal, no si pokojný ako baránok." Zaškerila sa na mňa a ja som sa zamračil.

"Prestaň!" Varoval som ju prstom a potom sa ozvalo klopanie na dvere.

"Ďalej!" Skríkol som hlasno a dnu vošla žena, ktorá robí v knižnici.

"Pane, chcela by som zavrieť knižnicu, ale slečna Rebekah zaspala a nechcela som ju budiť." Usmiala sa na mňa a ja som si pretrela tvár.

"Choď do svojej izby Fahra." Rozkázal som a potom sa pobral do knižnice. Pohľad mi padol na Rebekhu ako spí nad knihou. Musel som sa pousmiať, pretože keď spala bola veľmi zlatá. Všimol som si, že tvár ma skrčenú a že z oka jej vyšla slza. Priložil som palec na jej líce a zotrel jej ju. Musí sa jej niečo zle snívať, ale nemám to srdce ju zobudiť. Opatrne som ju vzal na ruky, aby sa neprebudila a ona si hneď dala svoje ruky okolo môjho krku a hlavu si schovala do môjho záhybu na krku. Vyzeralo to, že sme romantický pár, no ktokoľvek keby jej videl do hlavy, tak by cítil jasný odpor voči mojej osobe. Pomaly som sa s ňou premiestnil do izby, kde som ju položil na posteľ a naklonil sa nad ňu. Hlavu mala otočenú na druhý bok a mala pekne odhalený krk. Moja túžba po jej krvi začala stúpať a ja som pociťoval, že keď tu budem ešte dlhšie, tak bude ťažšie sa ovládnuť. Lenže pohľad na jej odhalený krk bol tak lákavý, že som sa nedokázal z miesta pohnúť. Moje oči sa pomaly sfarbili do červenej farby a vedel som, že už je neskoro..

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Mala som strašne zlý sen. Snívalo sa mi, že pred niekým utekám spolu s mojou kamarátkou a snažíme sa prežiť. Lenže čím viac sme bežali, tým viac sa tí, čo nás naháňali, blížili. Snažila som sa prebudiť, no nešlo mi to.

Prebudiť som sa prebudila až na to, že ma bolí krk. Keď som otvorila oči, tak som si všimla, ako je nado mnou Donas naklonený a je zakusnutý do môjho krku.

"N-Nechaj ma!" Zaprela som sa do jeho hrude a zatlačila, no on ma pevne držal za pás a pil moju krv.

"D-Donas." Zakňučala som, no s ním to aj tak nepohlo. Teraz keď bol takto nado mnou a ja som sa ho snažila odtlačiť, mala som naňho dokonalý výhľad. Jeho mocné ruky ma držali tak pevne, že ma nehodlal pustiť a jeho vôňa pantala moje zmysly. Pomaly som začala cítiť, že spadám pod jeho šarm a že jeho krása ma opantáva. Odtiahol sa odo mňa a zadýchane pozrel do mojich očí. Tie jeho boli červené a potom spočinuli na mojich perách. Čo to máš za myšlienky Rebekah! Prebuď sa! Pomaly sa naklonil bližšie, až som pocítila že jedna kvapka krvi z jeho pier dopadla na tie moje. Keď mal svoje pery ledva centimeter od tých mojich, tak sa zastavil. Privrel oči a chvíľu takto ostal. Ja som sa triasla, no po chvíli sa odtiahol a pustil ma. Vošiel si rukou do vlasov a potom na mňa opäť pozrel. Už nemal červené oči ako pred malou chvíľou, ale boli opäť tie krásne jantárové, ktoré sa mi tak páčia.