Revenge

26.

18+

Konečne som bola pri vedomí a mohla cítiť jeho pery a to, ako sa bozkáva. Musím Vám povedať, že v tom bol naozaj úžasný. Jeho pery boli krásne mäkké a plné a teraz som už na sto percent vedela, že ho milujem a že mu verím. Fabian mi len celý čas klamal a snažil sa ma zviesť na jeho stranu.

"Poď, musíme ísť." Podal mi ruku a ja som naňho pozrela so strachom.

"Ja sa bojím Donas." Nevedela som, čo nás za tými dverami čakalo, no vedela som jednu vec a to tú, že s ním chcem odísť.

"Ničoho sa nemusíš báť, ochránim ťa. Už som ti to raz predsa sľúbil a pokiaľ sa oddialime, ja si ťa vždy nájdem." Milo sa usmial a ja namiesto toho, aby som mu podala ruku, som ho pobozkala ešte raz. Pritiahol si ma k sebe úplne čo najbližšie. Obaja sme na seba boli natlačený.

"Na túto chvíľu budeme mať ešte veľa času, teraz musíme ísť." Odtiahol sa a posledný krát mi dal krátky bozk na pery.

"Poď." Potiahol ma a obaja sme sa pobrali preč...

Bolo to ťažké, ale napokon sa nám podarilo dostať sa k mužom, ktorí naňho už čakali.

"Postarajte sa o to, aby nás nikto nesledoval." Prikázal tvrdo a pomohol mi vysadnúť na jeho koňa.

Keď sme dorazili do sídla, tak hneď ako prvé ma Donas zaviedol do izby a potom dal zavolať doktora.

"Ničoho sa nemusíš báť, je to rodinný lekár." Pohladil ma po vlasoch a dal pusu na čelo.

"Tak pán doktor? Aké sú správy?" Opýtal sa ho, no obaja vyšli von na chodbu a tam sa zhovárali.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

"Tak ako?" Opýtal som sa a bol som nedočkavý. Ak ten idiot jej spravil to, čo si myslím, tak sa nedožije ďalšieho rána. Mal šťastie, že som ho nezmlátil na tom mieste, kde ju držal, inak by už bol dávno pod zemou.

"Slečna je po fyzickej stránke v poriadku, no po psychickej je to torchu horšie. Vypísal som jej lieky, ktoré by mala užívať  a čo sa týka tej druhej veci, k znásilneniu nedošlo, takže pravdepodobne bola len oklamaná." Keď vyslovil túto poslednú vetu, tak sa mi neskutočne uľavilo. Rozlúčil som sa s ním a išiel hneď za ňou. Vtrhol som do izby, akoby sa blížila pohroma, čo ju vyľakalo, no hneď som ju musel pobozkať.

"Čo, čo sa stalo?" Opýtala sa zmätene.

"Fabian ti nič nespravil, len ťa podlo oklamal." Pošepkal som a videl, že ma oči plné sĺz.

"Takže stále som pa.." Zasekla sa v tom, čo chcela povedať a otočila sa mi chrbtom. Vedel som, že sa cíti trápne, pretože som jej vošiel do hlavy a tam sa karhala, čo za hlúposť to povedala. Bolo to vtipné, no aj vzrušujúce, že je stále ešte panna. Podišiel som k nej tak, aby ma nepočula a dal som jej bozk na krk.

"Si krásna." Pošuškal som jej do ucha a Rebekah sa jemne zachvela. Otočil som ju k sebe a všetkým vyslal myšlienku, nech nás nikto teraz neruší. Zdvihol som ju opatrne na ruky a celý čas jej pozeral do očí. Videl som, že je hanblivá, no taktiež som cítil z jej strany, že po tom túži aj ona. Položil som ju pomaly na posteľ a naklonil sa nad ňu.

"Si si istá, že to chceš?" Opýtal som sa jej a ako odpoveď si cez hlavu prevliekla tričko a potom ma pobozkala. Bral som to ako áno a pokračoval ďalej. Bozkával som ju všade, kde sa jej to páčilo a pomaly z nej dával všetko dole. Keď som však došiel k nohavičkám, tak som schytil lem nohavičiek medzi zuby a pomaly ich stiahol dole. Bola neskutočne krásna, no strašne sa nahbila, pretože sa hneď zakryla rukami. Ruky som jej okamžite schytil a dal nad hlavu.

"Predo mnou sa nikdy nebudeš skrývať, rozumieš?" Povedal som rázne a bola strašne zlatá, keď sa červenala. Vzal som šatku zo stolíka a ruky jej zviazal nad hlavou.

"D-Donas..." Povedala moje meno a to ma vyprovokovalo na toľko, že som jedným palcom prešiel od jej krku až k jej rozkroku, s ktorým som sa začal pomaly hrať.

"Uvoľni sa." Prehovoril som, pretože bola dosť napätá a zrejme mala obavy, aby nespravila niečo zlé.

"Ja som to ešte..." Nedopovedala, keďže som ju umlčal bozkom.

"Pššššt nechaj sa len viesť pocitmi." Povedal som a pritiahol si ju bližšie k sebe.

"Pripravená?" Opýtal som sa jej a čakal na odpoveď. Neisto prikývla, no to mi nestačilo. Naklonil som sa nad ňu a bol som od jej tváre asi pár centimetrov.

"Chcem to počuť." Povedal som tvrdo a pohladil ju palcom po líci.

"Á-Áno." Odpovedala koktavo a celá priam horela od toho vzrušenia, ktoré prežívala. Prešiel som si rukou vo vlasoch a potom do nej opatrne vošiel. Prv ju to zabolelo, no netrvalo to dlho a začal som pridávať na tempe, pretože jej vzdychy mi napovedali, že si toho žiada viac. Obtočil som si jej nohy okolo svojho pásu, aby som mal lepší prístup a potom jej odpútal ruky. Tie si premiestnila za môj krk a potom sme sa nechali unášať krásnym rytmom a atmosférou.

"Od tohto momentu si moja Rebekah." Pošepkal som jej potichu do ucha a kusol ju.

"Ah-h áno, som len tvoja Donas." Povedala vzrušene a svoje nechty zaryla do môjho chrbta. Keď sme sa blížili ku koncu, tak som spomalil a obaja sme sa spravili v ten istý čas. Od vyčerpania si Rebekah ľahla do postele a do pár sekúnd zaspala. Pohladil som ju po líci a dal jej krátky bozk na pery. Postavil som sa a obliekol.

"Pane? Prepáčte, že ruším, ale našli sme pozíciu pána Paxtona." Povedal potichu strážca, ktorému som povolil vstup a otočil som sa.

"Vyrážame." Zavelil som a posledný krát pozrel na Rebekhu. Neboj sa, vrátim sa a ak nie, verím, že na mňa nikdy nezabudneš. Pohladil som ju po tvári ešte raz a potom so zamračenou tvárou som odišiel preč.