Revenge

14.

"Čo sa stalo?" Pozrela som naňho a čakala, že mi odpovie.

"Fabian ťa uniesol, zavrel ťa do odpornej cely a potom si ešte dovolil...." To už silno stláčal volant, až som mala pocit, že praskne.

"Dovolil si ťa vyzliecť do naha a pozorne ťa skúmal. Keby som tam nevrthol, o pár minút by si to už bez pochýb s tebou rovno rozdal aj keby si nebola pri vedomí." Tresol rukou do volantu a ja som zhrozene pozerala pred seba. Tentoraz som ďakovala Bohu, že si to nepamätám, pretože by som mu vrazila jednu aj ja, nie len Donas.

"Videl si ma nahú?" Pípla som rýchlo a radšej naňho nepozrela.

"Samozrejme, že som ťa videl." Vravel to naštvane a ja som sa radšej nič ďalšie nepýtala.

"Nechápem do pekla, prečo som ťa musel vidieť takto a nie pri lepšej a romantickejšej chvíli." Zahundral si niečo popod nos, no veľmi som mu nerozumela. Mykla som plecami a oprela sa o sedačku.

"Som unavená Donas, kde to ideme?" Opýtala som sa a on sa len slabo usmial.

"Nechaj sa prekvapiť." Žmurkol a na malú chvíľu na mňa pozrel, no potom svoj pohľad premiestnil opäť na cestu pred nami. Nevravím, že som v sebe ešte stále nemala pocit zahanbenia, no musela som to potlačiť a prestať na to myslieť. Predsa, bola som pod vplyvom drog, takže...

"Sme tu!" Vyhlásil, keď sme zastali a ja som sa strhla.

"No to teda bola dlhá cesta, počkať!" Spozornela som, pretože svet, ktorý ešte pred malou chvíľou nevyzeral ako môj svet, tak tentoraz už taký bol.

"My sme..." Ani som nedopovedala, keďže mi skočil do reči.

"Áno, sme späť na zemi. Keďže ti určite chýbala, tak som si povedal, že ti doprajem ju aspoň pár krát vidieť." Prehovoril rázne a bez emócií. No teda?

"Wau, sám Donas D’Arezzo mi dovolil sa vrátiť späť na zem. Hmm, neviem čo za tým je, no rozhodne niečo áno." Pozrela som naňho bokom oka a všimla si, že sa uchechtol.

"Čo keby som chodila opäť do školy?" Nadvihla som obočie a pozrela naňho psími očami.

"S týmto na mňa nechoď Rebekah. Do školy nebudeš chodiť!" Povedal rázne a zamračil sa. Ja som sa zamračila tiež a už som išla protirečiť.

"Ale ja chcem študovať! Potrebujem skončiť túto školu!" Zvýšila som hlas a on sa rázom otočil na mňa.

"Načo ti to je? Keď celý život budeš so mnou? Bude o teba postarané! Budeš mať všetko, čo len budeš chcieť!" Zamračene na mňa pozeral a ja som sa zasmiala.

"To fakt? Ty si fakt myslíš, že celý život s tebou budem? Nespadol si na hlavu náhodou?" Mierne som nadvihla obočie a uchechtla sa znovu. Páni, tento narcis si o sebe začína namýšľať vážne veľa.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Sedel som naštvane v kancelárii a preklínal Donasa aj Rebekhu. Veď ja Vám dvom ukážem. Ona bude moja! Len moja! Jej telo bolo priam nádherné, len ten kretén Donas to musel prekaziť! Keby tam vtrhol o pár minút neskôr, už by sa to stalo. Bola by moja, úplne celá!

"Pán Paxton?" Vošiel dnu beta a ja som naštvane naňho pozrel.

"Čo zas?" Zamračil som sa a on sklonil hlavu.

"Chce sa s vami stretnúť vlčia rada a pohovoriť si ohľadom Rebekah." Prehovoril a ja som si povzdychol. Nuž, keď tí idioti nevedia, že sa jej nevzdám, tak im to bude treba povedať inak.

"Povedz im, že o malú chvíľu sa dostavím." Mávol som rukou nech už ide preč. V sekunde sa otočil a pobral na odchod. Ja som sa postavil a prešiel k baru, kde mám alkohol. Otvoril som fľašku a napil sa poriadneho dúška.

"Bude moja! Len moja!" Zavrčal som a položil otvorenú fľašu na stôl. Bol to alkohol značky Jack Daniels a bol veľmi dobrý. Narovnal som si kravatu a pobral sa na odchod. V hlave som si však pomyslel, že onedlho mi ju bude opravovať už niekto iný...

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Kráčala som s miernym úsmevom do triedy a s pocitom víťazstva.

"Stále neverím, že som ti na toto skočil." Zavrčal a zamračil sa.

"Jedným slovom by som ti dokázal vybaviť diplom s tým, že si úspešne skončila školu, tak nechápem, prečo to nechceš." Viac pridal do kroku, aby ma dobehol.

"Pretože ja chcem študovať normálne a nie s tvojou pomocou. Nič od teba nepotrebujem." Otočila som sa na malú chvíľu naňho a našpúlila pery. Ten trapas s tým, že ma videl nahú som sa nejako na to snažila zabudnúť, aj keď to bolo dosť ťažké a hlavne to bolo čerstvé.

"Bože, si tak neskutočne tvrdohlavá." Na jeho hlas som si zatiaľ ešte tak úplne nevedela zvyknúť, keďže ho mal dosť hrubý a hlavne to bol typ chlapa, ktorý ma neskutočne prisťahoval, čiže moje telo a myšlienky mu otvárali náruč, zatiaľ čo ja som sa snažila to v sebe potlačiť najviac ako som vedela. Nikdy som totiž nemala takúto pozornosť od chlapa a ešte nie od dvoch, ktorý sú stvorením samého diabla, aby nás ženy dokázali uspokojiť. Rebekah! Na čo to do pekla myslíš!

"Tvoje myšlienky sú zaujímavé." Počula som blízko svojho ucha jeho hlas a zastavila som.

"Prečo mi neustále lezieš do hlavy? Neučili ťa, že to je neslušné?!" Zamračila som sa a v predstave som si už predstavovala ako mu jednu vylepím.

"Ja si môžem robiť čo chcem Rebekah." Usmial sa na mňa milo a otvoril mi dvere do triedy.

"Kam si myslíš, že ideš?" Nadvihla som obočie, keďže čakal kým vojdem dnu.

"Idem tam aj ja. Chcem ťa mať pod dozorom." Vyčaril rad bielych zubov a mne naopak úsmev klesol.

"Ja nie som malé decko Donas." Stále som naňho pozerala zamračene a dúfala, že si to rozmyslí a otočí sa a pekne krásne odíde, ale on to zrejme v pláne nemal.

"Fajn." Porazene som si vzdychla a vstúpila dnu. Sadla som si na voľné miesto a ďakovala bohu, že si ten dokonalo vyzerajúci chlap, po ktorom tu už slinta každá druhá, nesadol presne ku mne, ale do zadu úplne.

"Študenti, dovoľte mi, aby som medzi nami privítala aj majiteľa tejto školy pána Donasa, ktorý by sa dnes veľmi rád pozrel na našu hodinu." Buchla som hlavou o stôl a preklínala toho upíra, ktorý sedí vzadu. Celú hodinu som sa vôbec nevedela sústrediť, pretože som na sebe cítila pohľad.

"Môžeš sa láskavo pozerať na niekoho iného a nie na mňa!" Zavrčala som v hlave a na 100% som vedela, že je v mojich myšlienkach opäť.

"Slečna Anderson? Viete nám teda povedať odpoveď?" Opýtala sa garantka predmetu a ja som stuhla. Do čerta aj s Donasom! Kvôli tebe opäť neviem, čo sa pýtala.