Revenge

25.

Zobudila som sa, pretože ma všetko bolelo. A keď myslím všetko, tak doslova všetko.

"Ahhh, čo sa stalo?" Opýtala som sa a až potom som si všimla, že tu je Fabian a je len v trenkách. No úprimne, neviem o čo mu ide, ale nepáči sa mi to.

"Konečne si hore, musím povedať, že si bola poslušnejšia, keď si bola v bezvedomí. Aspoň si toľko neodporovala." Pokrútil hlavou a ja som sa snažila spomenúť, aspoň na niečo, no hlava ma neskutočne bolela.

"Počkať, čo si mi spravil? Hádam...." Pozrela som naňho a presne vedel, čo myslím.

"Musím povedať, že by to bolo oveľa lepšie, keby si bola pri vedomí, ale aj takto sa to dalo." Bola som totálne zhrozená a zhnusená z toho, že môj prvý chlap musel byť práve on.

"Neznášam ťa!" Vykríkla som a trhla rukami, no nepomohlo mi to.

"Ale no ták, snáď to nebolo až také zlé? Alebo si to zopakujeme?" Opýtal sa s úsmevom a podišiel bližšie. Obzerať som si ho ani neobzerala, keďže po tom, čo mi urobil sa mi totálne zhnusil.

"Si odporný, nechápem, ako som ťa mohla milovať." Odvrátila som pohľad a privrela oči. Oveľa radšej by som bola keby ma využil Donas a nie tento tu.

"Zlatko, mňa miluje každý. Ale poviem ti, že nebolo ťažké, aby si tomu všetkému uverila." Začal sa tváriť, že premýšľa a ja som sa snažila vyslobodiť si ruky. Ak sa z tohoto dostanem, prisahám že ho zabijem vlastnými rukami a je mi jedno, že pôjdem do väzenia. Za jeho vraždu by som išla kľudne sedieť aj päť krát.

"Pozri Zlatko, ja som bol nežný, no neviem aký by bol Donas." Sadol si, no potom sa znovu postavil a začal sa obliekať.

"No nič nechám ťa chvíľu a vrátim sa neskôr. Ak budeš chcieť, môžeme si to zopakovať." Žmurkol a vyšiel von. Ja som opäť trhla rukami a zavrčala. Idiot.

"Veď počkajte obaja, prv sa vysporiadam s tebou Fabian a potom s tebou Donas." Povedala som si pre seba a pozrela v čom som. Čudné však bolo, že som na sebe mala svoje oblečenie, v ktorom som sem prišla. Ešte som pár krát trhla rukami a lano konečne povolilo. Budem tam mať síce fľaky, no nejako sa to zahojí. Skúsila som otvoriť dvere a na moje počudovanie sa to podarilo, no hneď ako som ich otvorila, som tam zbadala Donasa. Ten mal rovnako prekvapený pohľad ako ja, no hneď mi priložil ruku na ústa a potiahol ma späť dnu.

"Nechaj ma Donas! Už všetko viem!" Zavrčala som naňho nepríjemne, no potichu.

"Čo tým zase myslíš?" Opýtal sa a vyzeral byť dosť vyčerpaný, no za to sa stále mračil. Bol tak nádherný. Musela som potriasť hlavou, pretože už som opäť neuvažovala normálne.

"Všetko mi povedali, za smrť mojich rodičov môžeš ty." Odstúpila som od neho a pozrela naňho so slzami v očiach.

"To ti zase natáral Fabian že? Rebekah prosím ťa, musíš ma počúvať. Tvoji rodičia ma po tom, čo sa stalo Sashi najali, aby som ťa ochraňoval. Oni vedeli, že to Sasha prežila a že sa bude chcieť pomstiť. To čo ti Fabian natáral alebo ukázal, ja neviem, ale to všetko sú falošné veci. Ak chceš vedieť pravdu, pozri si môj telefón a moje e-maily. Tam je celá konverzácia s tvojimi rodičmi." Podal mi svoj telefón a pozrel mi do očí. Videla som opäť tu bolesť v jeho očiach, no netušila som prečo.

"Donas ja už neviem čomu veriť." Povzdychla som si a mobil mu dala späť, pretože aj keď som sa nepozrela, vedela som, že mi vraví pravdu, no bol tu aj ten pocit, čo spomínal Fabian. Že ma chce len využiť.

"Keď som ťa ako malé dievčatko po prvý krát videl, bol som na seba kurva tak nasratý, pripadal som si ako pedofil, ktorý sa zaľúbil do mladého dievčaťa, no vedel som hneď na prvý pohľad, že ty budeš tá vyvolená, ktorá ma zmení. Postupom času ako z teba vyrástla krásna žena, som odkúpil školu, na ktorej študuješ, aby som ti mohol byť na blízku, no keď som videl, že si sa zaľúbila do Fabiana, tak som si povedal, že ťa musím nechať ísť, pretože to bude takto správne." Prešiel si rukou cez vlasy a zasmial sa.

"Potom si sa však objavila na výške, ktorú som vlastnil už dlhé roky a proste si myslím, že je to osud, ktorý nám chce povedať, že sme stvorený pre seba." Vzal moje ruky do tých svojich a pozrel mi hlboko do očí.

"Donas ja mrzí ma to. Tak veľmi som chcela, aby si bol na mňa hrdý a pyšný, no Fabian on..." Odmlčala som sa a privrela oči.

"Čo sa stalo Rebekah?" Jeho stisk na ruke zosilnel a ja som sa snažila zo seba nedať von vzlyk.

"On mi..." Opäť som si kusla do pery a radšej som ho objala, pretože som to nedokázala vysloviť.

"Prisahám, že keď ho naši zadržia, zabijem ho vlastnými rukami..." Zavrčal a odtiahol sa odo mňa. Tváril sa zamračene, no potom ku mne opäť pristúpil a opäť sa mi zadíval do očí. Chytil moju tvár do jeho rúk a skúmal ma.

"Keď ťa odtiaľto dostanem, tak ťa vyšetrí náš lekár a uvidíme ako veľmi ti ublížil. Prisahám, že ak to bude zlé, tak ho zabijem vlastnými rukami!" Hovoril to tak nahnevane a oči mal červené, že ak by som ho teraz pustila, tak by ho zabil rovno. Chytila som ho za tvár aj ja a pozrela mu do očí. Môj pohľad potom spočinul na jeho perách.

Flashback

"Máš tak krásnu tvár." Musela som pri tom úsmeve vyzerať ako idiot, ale za nič som nechcela otvoriť oči.

"Lieky jej boli podané pred pól hodinu, takže musíme už len čakať. Ak by sa jej stav nezlepšil, ihneď ma zavolajte prosím." S týmito slovami sa doktor pobral preč a ja som stále za tvár držala neznámeho a usmievala sa ako debil. Pritiahla som jeho hlavu bližšie a pritlačila som svoje pery na tie jeho. Zdá sa, že prv bol vykoľajený, no potom spolupracoval. Do pekla! Bozkáva sa tak skvelo, že nemám chuť prestať. Napokon sa odo mňa odtiahol a ja som v tom momente zaspala.

End Flashback

Vyvalila som oči, keď som si spomenula na to, že som ho pobozkala. Do pekla! Prečo si na to nepamätám!? Donas na mňa stále hľadel, no potom sa začal približovať. Pomaly som privrela oči a čakala, kedy sa jeho pery obtrú o tie moje, no nemusela som čakať dlho, pretože o malú chvíľu sa to stalo. Priložil svoje pery o tie moje a oboma rukami si ma pritiahol na jeho hruď.