Revenge

9.

Keďže som sa nudila, tak som sa rozhodla ísť do knižnice. Prechádzala som chodbou a potom som zabočila dnu. Zabočila som však zle, pretože som sa ocitla vo veľkej hale, v ktorej bolo kopec upírov. Do čerta, tu zrejme knižnica nie je. Všetky pohľady spočinuli na mne a ja som si obzerala každého. Bože toto je trápne, prosím ťa Donas, nech si kdekoľvek, príď a zachráň ma!

"Rebekah!" Ozval sa zrazu jeho hlas a moje srdce si vydýchlo úľavou. Pohľady sa nám stretli a dalo by sa povedať, že ten jeho bol mierne nahnevaný. Netuším kedy, ale do sekundy už bol u mňa. Zrejme použil tu jeho upíriu rýchlosť.

"Čo tu do čerta robíš?" Zavrčal mi to potichu do tváre.

"Chcela som ísť do knižnice, ale zrejme som zle odbočila." Pozrela som naňho vyľakane a on si povzdychol blízko mojej tváre.

"Teraz tu už však musíš ostať. Nič nerob, ak sa bude niekto niečo pýtať neodpovedaj! Rozumieš? Nechaj všetko na mňa." Chytil ma za ruku a ja som opäť pocítila tú energiu, ktorá vznikla pri styku s našimi pokožkami. Potlačil ma spolu s ním do miestnosti a ja som na sebe pocítila doslova všetky pohľady. Vôbec to nebolo príjemné. Niektorí na mňa pozerali milo, no iný doslova s odporom a vôbec nie s úctou. Vlastne prečo by aj? Nepatrím sem a nie som jednou z nich.

"Pane navrhujem, aby ste si za ženu vzali niektorú z upírok a nie človeka!" Ozval sa jeden starší upír vzadu a iný sa pridali. Niektorí však začali na protest proti nim kričať, že čo je na tom, keď sa upír zamiluje do človeka. Ja som nechápala, čo sa to tu deje.

"Ticho!" Skríkol Donas a všetci stíchli. Ja som sebou až mierne cukla, no jeho stisk na ruke mi dal dôraz na to, že sa nemám čoho báť.

"Ako som povedal, Rebekah sa stane mojou ženou! Ak sa to niekomu nepáči, tam sú dvere." Ukázal rázne na východ, no mňa naštvalo to čo povedal.

"Ja tvojou ženou nebudem Donas." Povedala som mu milo, na čo sa ku mne opäť otočil a priblížil sa nebezpečne blízko mojej tváre.

"Ale budeš Rebekah. Tak to už je, tak si to uvedom." Prehovoril a pohľad mu padol na moje pery. Musím povedať, že moje myšlienky sa ubiehali rovnakým smerom a za to som sa práve teraz neznášala. Jeho pery boli nebezpečne blízko pri mojim perách a tuším sa každou sekundou posúvali pomaly bližšie a stačilo, že sa jeden z nás čo i len pohne o centimeter a bude z toho bozk. No Donasovi sa na tvári objavil úškrn a potom sa odtiahol. Sviniar! Využil to vo svoj prospech, aby ma zmiatol...

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Moje oči spočinuli na vlčici, ktorá prešla pred malou chvíľou okolo mňa. Bola dobrá, mala pevný zadok a hlavne pekné prsia, no vytiahol som z vrecka fotku a zadíval sa na ňu. Bola na nej Rebekah a sladko sa usmieva. Prezeral som si fotku hodnú chvíľu a potom ju položil na stolík. Páčilo sa mi na strednej, keď voči mne mala toľký záujem, no vtedy som ešte mal svoju spriaznenú dušu a nemohol som ju nechať kvôli nej.

"Pane? Musím Vám oznámiť, že bohužiaľ naša pasca nevyšla. Tak ako ste žiadali, pár upírov bolo na porade, no pán Donas tam prehlásil, že sa Rebekah stane jeho ženou už za pár týždňov." Keď to vyslovil, môj hnev vzrástol a prevrátil som stôl, za ktorým som sedel.

"Čo mi to tu kurva rozprávaš?" Zvýšil som hlas až som doslova vireskal a v očiach som mal plamene zlosti. Chlap len sklonil hlavu a čakal, aký bude môj ďalší povel. Schytil som pohár do rúk a celou silou ho hodil o zem. Do piče!

"Zavolaj bojovníkov nech sa precvičia. Dnes v noci ju odtiaľ zoberú! Ak nie, všetkých dám do jedného popraviť. Nech idú aj upíri, oni to tam poznajú a vedia, kde a čo." Mávol som rukou a zavrčal. Chlap sa pobral na odchod a ja som ešte celou silou buchol rukou do steny. Takže ty takto Donas. Veď počkaj až sa mi dostane do rúk. Ja ju spravím mojou ženou hneď a potom už nebudeš mať nič! Bude moja! Len a len moja!

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Bolo už poobedie a ja som mierila rovno do tej knižnice, do ktorej som mala ísť už pred hodinou. Keď sa to rokovanie alebo neviem čo to bolo skončilo, tak som mohla odísť. Teda poviem Vám, ten priebeh bol zaujímavý, no ja som bola úplne mimo reality, keďže som bola stále vyvedená z mieri tým jeho bozkom, ktorý mi skoro dal. Netvrdím, že by som to nechcela, ale tým štýlom, akým ma dostal do rozpakov, bolo to priam niečo neuveriteľné. Počkať, čo?! Spamätaj sa Rebekah! Ten človek vie o tebe aj číslo tvojich nohavičiek a ty chceš od neho bozk?! Maj rozum dievča! Potriasla som hlavou a vošla do knižnice. Poobzerala som sa a bolo tu kopec kníh. No kde začať? Prešla som k jednému regálu a keď som vytiahla knihu, tak ma vyľakala dievčenská hlava, ktorá tam bola.

"Ježiš." Chytila som sa za srdce a dievča sa len usmialo.

"Prepáč." Prehovorila a obišla regál a podišla ku mne.

"Nechcela som ťa vyľakať. Všimla som si ťa už ráno, keď ťa tu viedla slúžka. Ja som Fahra." Podala mi ruku a ja som ju prijala.

"Rebekah, nie si ty náhodou Donasova sestra?" Opýtala som sa zvedavo, pretože až teraz som si všimla, že mi je trochu povedomá.

"Áno som." Usmiala sa a potom sme si spolu sadli ku stolu.

"Dobrý výber." Žmurkla na mňa a ja som nechápala, no potom mi to došlo. Myslela knihu, ktorú som si vzala.

"Aha, veď hej." Uchechtla som sa a otvorila prvú stranu.

"Úprimne ti poviem, že všetky tu knihy sú nudné." Povzdychla si a vyložila nohy na stôl. Len som sa zasmiala, no žena, ktorá tu mala na starosť knižnicu, na nás pozrela zamračene a obe sme si priložili ruku k ústam, aby sme sa nerozosmiali. Po pár minútach sme sa však obe postavili a išli sme radšej preč.

"Tak povedz mi niečo o svojom bratovi." Vyzvala som ju, keď sme vyšli zo sídla a išli sme do záhrady.

"Čo ja viem, je ochranársky. Veď to poznáš, no a čo sa týka teba, tak to úprimne neviem. Veľa mi o tebe nepovedal, len tie základné informácie." Zaškerila sa a ja som sa zamračila.

"Krásne Donas." Zamrmlala som si popod nos, no Fahra sa začala smiať.

"Ale neboj sa, viac pikantnejšie detaily si nechal pre seba." Žmurkla na mňa a potom pokračovala ďalej.