Revenge

8.

Sedela som na zemi hodnú chvíľu, až som napokon zaspala. Netuším, ako sa mi to podarilo, ale bolo to zaujímavé. Prebudila som sa až na to, že niekto so mnou trasie. Vystrela som ruku a dotyčnému vylepila.

"Čo?" Skríkla som a otvorila oči. Všimla som si Donasa, ako pri mne kľačí a pozerá na mňa zvláštnym pohľadom. Keď som si uvedomila, že som mu vylepila, tak som si priložila obe ruky k ústam a vypleštila naňho oči.

"Ja, prepáč." Zamrmlala som a jemne sa uchechtla.

"Môžeš už ísť von, ale nabudúce ma neskus vytočiť znovu Rebekah." Povedal rázne a potom sa vyparil.

"Nabudúce ma neskús vytočiť znovu Rebekah." Napodobnila som jeho hlas a pretočila očami. Čo si on o sebe myslí, naozaj.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Keď som ju zatvoril v izbe, tak som mieril rovno pred sídlo, kde sa vraj nachádzal Paxton. Bol som neskutočne rozčúlený už len tým, že ma nepočúvla a dorazila to ešte tým, že z tej izby proste vyšla. Potriasol som hlavou a musel sa začať sústrediť na Paxtona, ktorý ma vonku čakal. Spolu so mnou zo sídla vyšlo pár mojich dobrých upírov, ktorí sú vycvičení špičkovo, keby sa o niečo pokúsil.

"Čo chceš Fabian?" Ozval som sa ako prvý a precedil jeho meno skrz zuby.

"Ale no tak Donas, ty dobre vieš, že som neprišiel v zlom. Dopočul som sa, že si našiel moju spriaznenú dušu." Uškrnul sa, no moja tvár sa zamračila.

"Ako spriaznenú? Pokiaľ viem, tvoja spriaznená duša dávno zomrela." Zavrčal som a zatínal päste. Fabian bol vždy obozretný a využil každú príležitosť, ako si ľudí pritiahnuť na svoju stranu. Dokonca aj pár upírov z môjho sídla ma zradili kvôli nemu a pridali sa na jeho stranu. Bol to v podstate dobrý manipulátor. Nemienil som však docieliť, aby mu podľahla aj Rebekah.

"Pozri sa Paxton, mal si dosť času na strednej škole. Dobre si vedel, že sa jej páčiš a ja som ti čas nechal. Keďže si bol až taký debil a sprostý, že si si ju nevšímal, to môj problém už nie je. Varoval som ťa, že pokiaľ si ju nevezmeš, tak si ju zoberiem ja. Teraz je moja a tebe radím, aby si sa od nej držal čo najďalej. Je len moja a nikdy viac už nedovolím, aby mala zlomené srdce kvôli takému hlupákovi, akým si ty!" Skríkol som to naštvane a moji muži ho celý čas pozorovali s červenými očami, pripravený na boj.

"Nemusíš sa hneď zlostiť Donas, ja som sa chcel len na ňu pozrieť, ale ak tu nie som vítaný, čo už. Prídem inokedy, no ver, že ja sa jej nevzdám!" Povedal to vážne, až som si dovolil zasmiať sa.

"Ty si sa jej vzdal už vtedy, keď si o ňu neprejavil záujem." Založil som si ruky na hrudi a pozrel naňho pohľadom nech už konečne odtiaľ vypadne, inak s ním opäť hodlám ísť do boja.

"Ty dobre vieš Donas, že skôr či neskôr sa s ňou aj tak stretnem. Keďže ju chceš za svoju, budeš ju musieť predstaviť svorkám a aj upírom, aby vedeli, že bude tvoja." Žmurkol na mňa a mne už na čele navrela žila od zlosti.

"Vypadni Fabian." Ozval som sa ešte pokojne, no môj hnev bol o malú chvíľu prerušený pocitom, že Rebekah opäť niečo je. Tvár sa mi zjemnila a zaplavil ju pocit bezmocnosti. Keď Fabian odišiel, hneď som sa vybral za Rebekah. Vstúpil som do izby a videl ju ako bez pohybu leží na zemi. Hneď som si k nej čupol a skontroloval jej pulz. Jej krv voňala naozaj úžasne a pulz mala v poriadku, pretože som ho cítil až pred dvere izby.

"Rebekah!" Začal som ňou triasť nech sa preberie, pretože sedela na tej zemi tak, akoby odpadla.

"Čo?" Skríkla a následne mi vylepila. Najprv ma to šokovalo, no potom mi to prišlo aj vtipné. Moja prvá facka v živote. Pekne Donas, už sa necháš aj fackať. Pozeral som na ňu trochu zvláštne, pretože som sa to snažil spracovať a nevybuchnúť hneď, no keď si zrejme uvedomila, čo sa stalo, tak si priložila obe ruky k ústam a vypleštila na mňa tie jej krásne oči.

"Ja, prepáč." Zamrmlala a jemne sa uchechtla. Mal som silné nutkanie pretočiť očami, ale nespravil som to.

"Môžeš už ísť von, ale nabudúce ma neskús vytočiť znovu Rebekah." Povedal som rázne a pobral sa na odchod.

"Nabudúce ma neskús vytočiť znovu Rebekah." Napodobnila môj hlas, ktorý som ešte z diaľky mohol počuť a musel som pokrútiť hlavou. Táto žena ma neskutočne štve, ale pri tom tak vzrušuje, že by som s ňou najradšej spravil také veci, o ktorých sa jej ani nesnívalo, ale na takéto chvíľky bude ešte kopec času. Prv musím zariadiť to, aby Fabian konečne pochopil, že u nej už skončil. Lenže keď som si to takto vravel, tak som si tým vôbec nebol istý. Stále mi len v hlave behala otázka, či by mohla ešte ona k nemu stále niečo cítiť, keďže na strednej bola doňho úplný blázon.

Sedel som v pracovni a premýšľal. V ruke som držal pohár s whisky a sem tam si odpil. Upír sa v našom prípade opije len veľmi ťažko, to by sme museli vypiť strašne veľa alkoholu, čo by ľudské telo nezvládlo, čiže alkohol považujeme ako za bežnú vodu, ktorú pijú smrteľníci.

"Pane? Kázali ste mi sledovať slečnu Rebekhu." Prehovoril jeden z mojich verných upírov a ja som len prikývol.

"Iste, budeš mať zaplatené. Nemusíš sa o to báť, ale musíš ju sledovať všade. Pokiaľ bude v sídle, tak to nie je potrebné, ale akonáhle výjde von, čiže od prekročenia prahu tohto sídla ju budeš sledovať všade." Povedal som rázne a odpil si z pohára.

"Nemyslíte si, že ma odhalí pane?" Opýtal sa nervózne a ja som sa uchechtol.

"To myslíš fakt? Snáď sa jej nebojíš?" Moje pobavenie som rozhodne neskrýval, pretože to bolo vtipné, že takmer dvojmetrový chlap sa boji dievčaťa, čo má ledva meter sedemdesiat.

"Isteže nie pane, ale ako ste vraveli, tak je dosť obozretná a určite ma po čase odhalí." Sklonil hlavu a ja som buchol rukou po stole.

"Tak budeš robiť všetko preto, aby ťa neodhalila, ak by náhodou došlo k tomu, že bude v nebezpečí, tak ti dávam právomoc zasiahnuť a tým sa jej odhaliť, ale inak ju budeš len tajne sledovať, rozumieš?" Nadvihol som obočie a prižmúril naňho oči.

"Ako rozkážete pane." Uklonil sa slabo a potom odišiel.

"Pán D’Arezzo?" Oslovil ma strážca, ktorý stojí vždy pred mojimi dverami.

"Čo?" Odpovedal som zamračene a odložil pohár, z ktorého som pil.

"Čakajú Vás na upírskej rade. Bude ohľadom slečny Anderson." Pretočil som očami a povzdychol si. Ešte toto mi tak bolo treba.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~