Pozri sa na mňa (Prvá časť)

6.

Harvey si týmito novými pocitmi, ktoré pociťoval k Russelovi nebol celkom istý. Ešte nikdy sa mu nič také doposiaľ nestalo.
Vysvetlil si to ako náklonnosť k svojmu novému kamarátovi.
Nikdy žiadneho nemal a teraz, keď sa zrazu objavil v jeho živote a je k nemu tak veľmi láskavý a milý, možno k nemu iba cíti silný nával nadšenia a spokojnosti a to v ňom vyvolalo taktiež aj toľkú nervozitu.
Vedel si to veľmi rýchlo a racionálne vysvetliť, ale aj tak ho to privádzalo do rozpakov.
Bál sa, aké to pre neho bude, keď sa znova uvidia.
„Ale no ahoj, kamoš!" pleskol ho Russel ráno v škole po chrbte, keď stál pri skrinke a akurát si chystal veci na nasledujúcu hodinu. Len tak nadskočil div nevykríkol od ľaku.
„A-A-Ahoj..." koktal nervózne.
Russel sa oprel o skrinky a zadíval sa na neho.
„Čo máš teraz?" spýtal sa a Harveymu prišlo, že jeho pohľad je priam zvádzajúci.
„Matiku." odvrkol. „Aj ja. Asi ju budeme mať spolu." mykol plecami.
„To je super..." zamrmlal potichu Harvey.
Celé telo sa mu od napätia triaslo. Doteraz to s ním zvládal v pohode, tak čo sa stalo teraz? Aj predtým bol z neho nervózny, vlastne z nich všetkých, ale to kvôli tomu, že z ničoho nič sa stali jeho priateľmi.
Ale teraz sa pri Russelovi cítil inak. Tá jeho nervozita mu prišla iná. Iný typ nervozity.
„Tak neotáľajme a poďme!" znova ho plesol po chrbte a zamieril do triedy.
Harvey sebou opäť trhol pri jeho prudkom dotyku. Zavrel za sebou skrinku, zhlboka sa nadýchol a nasledoval ho.
Russel tam už sedel v lavici pri okne. „Sadni si za mňa. Tu je ešte jedno voľné miesto." ukazoval mu palcom na lavicu za svojim chrbtom.
Harvey prikývol a urobil tak. Teraz mal výhľad na Russelov zátylok a jeho kučeravé vlasy. „Tak, milí študenti, prajem vám pekný skorý pondelok. A ako lepšie ho začať, než hodinou matematiky, všakže?" vstúpila do triedy ich matikárka.
Všetkým sa od únavy hneď zívalo a zatvárali oči.
Učiteľka nelenila a už aj začala čarbať príklady na tabuľu. Všetci si otrávene vytiahli zošity a začali si to lenivo opisovať.
Harvey to robil tiež, no uvedomil si, že namiesto na tabuľu sa díva na Russela. Rýchlo svižne pomykal hlavou a odvrátil od neho zrak. „Toto my teraz pre začiatok vypočítajte.
Stále opakujeme učivo z minulého týždňa, tak by ste to už mali vedieť." vravela im učiteľka. Harvey sa potešil, že sa aspoň vďaka matematike rozptýli. Bude pozerať len do svojho zošita a venovať sa úlohe.
„Pssst... Hej, prosím ťa..." ozval sa Russelov šepot. „Nemáš náhodou B2 ceruzku?" otočil sa k nemu a hanblivo sa zaškeril.
Harvey na neho pozrel a v tej chvíli sa v žalúdku opäť prebudili všetky motýle. „J-Jasné..." odvetil zasnene a vopchal ruku do peračníka.
O pár sekúnd z neho vybral požadovanú ceruzku a podal mu ju.
„Vďaka. Si môj hrdina." Russel si ju vzal a vďačne na neho žmurkol. „Neboj, príliš ti ju neokúšem." zažartoval potichu a otočil sa naspäť dopredu.
Harvey si vzdychol. Vôbec by mu nevadilo, ak by bola od neho obhryzaná. Aspoň by sa mohol rozplývať nad tým, že ju mal vo svojich ústach. Zarazil sa. Nad čím to doparoma len premýšľa?!
Jediné, čo k nemu cíti je iba pocit šťastia, že má vlastného kamoša. Nič viac!
Tak potom... prečo vôbec myslí nad takými intímnymi vecami? Na jednej strane chcel, aby to prestalo, pretože to je úchylné a divné, ale na druhej strane sa mu to celkom aj páčilo.
Môže sa mu ale vôbec páčiť chalan?
Ako je to možné? Nikdy predtým na sebe nič také nezaznamenal.
A možno aj hej, ale jeho detský mozog to pokladal, za niečo prirodzené. Mohol by byť gej? Nikdy o sebe tak neuvažoval. Páčia sa mu vôbec aj baby? Priťahujú ho tak ako ho teraz priťahuje Russel?
Je on prvý, kto ho takto fyzicky zaujal? Páčil sa mu niekto takýmto spôsobom aj predtým? Hádal, že asi iba nejaké celebrity, no asi ešte nikdy nie skutočný človek, ktorého osobne poznal.
Teraz sa už na príklady nevedel vôbec sústrediť.
„Pán Scott? Tuho premýšľate?" spýtala sa ho učiteľka s nadvihnutým obočím, keď zaznamenala, že nič nepíše.
„Oh! Á-Áno, slečna..." vyhŕkol rýchlo a zapichol oči do zošita.