Pozri sa na mňa (Prvá časť)

23.

„A-Ako to, ž...že si v tom vše-všetkom taký... dobr-ý?" predýchaval Gus svoj už tretí orgazmus. Harvey prehltol, aby mal prázdne ústa na odpoveď.
„Ani neviem. Viem, čo mám rád ja a z toho dedukujem, že sa to musí páčiť aj tebe." pokrčil plecami. „Dedukuješ... správne." dychčal spokojne Gus a pohladil ho po vlasoch.
Harvey sa krátko zasmial a olízal si pery. Potom sa vytiahol späť hore, naklonil bližšie ku Gusovej tvári a pobozkal ho. Gus slastne zastonal a bozk mu okamžite opätoval.
Odrazu sa z prízemia ozvalo hlasné zabuchnutie dverí. Obaja nadskočili a zmĺkli. „Harvey! Si doma?!" volal mamin hlas z dola. „Doriti!" sykol Harvey a rýchlo si začal obliekať svoje oblečenie.
„Nelež tam tak a obleč sa aj ty!" hodil po Gusovi jeho veci. Gus ho mlčky poslúchol. „Á-Áno, mami!" zakričal naspäť. „To je dobre. Musím ti povedať o tom, čo sa dnes stalo v práci." pokračovala Joane a počuli na schodoch jej kroky. „Pohni si!" hrešil Gusa a pritom sa snažil rýchlo spacifikovať broskyňový krém na ruky a použité papierové vreckovky.
„Predstav si, že Julia prišla ráno do práce bez jednej topánky. Vraj jej ju na zastávke ukradol nejaký túlavý pes a potom sme..." otvorila dvere na izbe a stíchla, keď tam uvidela aj Gusa Whitea. „M-Mami... ja... pozval som Augustusa k nám, ak ti to nevadí." strnulo vysvetlil Harvey. „Dobrý večer, Joane." pozdravil ju slušne Gus. Chvíľku na nich oboch bez slov hľadela a potom odvetila.
„Ahá, no dobre teda. Takže tá dodávka čo parkuje vonku je tvoja." „Áno." prikývol. „Zostaneš tu aj na noc, Gus?" spýtala sa ho. „Nuž ja..." začal nesmelo Gus, no Harvey mu skočil do reči. „Pravdaže! Už sme sa na tom spolu dohodli." Gus k nemu šokovane vzhliadol.
„Fajn. Mne to nevadí. Kľudne tu zostaň, zlatko. Donesiem ti nejaký starý matrac a prikrývku a..." „Moja posteľ je dosť veľká pre nás oboch." navrhol pohotovo Harvey. Gus jemne vypúlil oči a zapýril sa. „Dobre. Nech je po vašom." mávla flegmaticky rukou na súhlas. „Pôjdem nám uvariť večeru. Tvoj brat príde za hodinku domov." oznámila. „Super. Vďaka, mami." zbrklo odsekol Harvey. „Keby ste niečo potrebovali, tak na mňa len zavolajte." usmiala sa. „A nepotrebujete vy s niečím pomôcť?" spýtal sa jej náhle Gus. Prekvapene na neho pozrela.
„Oh, to je od teba veľmi milé, Gus. Ďakujem za opýtanie, ale nemusíš si robiť starosti. Všetko hravo zvládnem." milo odpovedala. „Ale musíte byť po takom náročnom dni vyčerpaná. Ako to dopadlo s tou Juliinou topánkou?" zvedavo sa jej opýtal. Harvey zaskočene sledoval, ako sa Gus správa k jeho matke.
Aj Joane bola z toho celkom zaskočená a uchvátená, ako sa cudzí chlapec zaujíma a ponúka sa, že jej ochotne pomôže. „Teda, ak chcete, tak by ste mi mohli pomôcť ošúpať zemiaky dolu v kuchyni a ja vám všetko vyrozprávam." zachichotala sa. „Skvelé. Poďme, Harv." zaleskli sa mu tmavé oči a potľapkal Harveyho po pleci. Ten bol v nemom úžase.
Gus sprevádzal Joane dolu schodmi zatiaľ čo ona pokračovala v rozprávaní príbehu z práce. Harvey ich pomaly nasledoval.

***

Obaja stáli pri kuchynskom dreze a hádzali doň šupky zo zemiakov. Gus pozorne počúval Joane a smial sa na vtipnej historke.
Harvey si uvedomil, že tým, že Gus pokladá jeho za šťastlivca, že má ešte mamu, tak ten pocit chce aj on znova zažiť a tráviť s ňou čas. Aj keď ju celkom ešte poriadne nepozná. „Páni, Augustus. Si veľmi pozorný a zábavný." smiala sa Joane.
„Nehnevaj sa, ak ti poviem, že som si tebou nebola zo začiatku celkom istá." priznala sa. „Teda vlastne! Nečakala som, že... budeš takejto priateľskej povahy. Prepáč, nechcela som ťa odsudzovať hneď sprva a..." „To je v poriadku, Joane. Viem, že môj výzor vždy naznačuje, že som asi pravdepodobne temný, uzatvorený chalan, no..."
„Opak je pravdou, mami." ozval sa Harvey. „Gus je ten najhĺbavejší, najúprimnejší a najinteligentnejší chalan, akého poznám." povedal rázne. Gus cítil, že sa pri toľkých pochvalách silno červená. „Ale to je vynikajúce!" tleskla rukami. „Nuž, nepovedal by som, že úplne..." „Ticho! Je to pravda!" stál si za svojimi slovami hrdo Harvey. Gus mal chuť ho pobozkať, ale ovládol sa a tak sa na neho iba vrelo usmial. Harvey mu úsmev opätoval.
Ostali na seba hľadieť s úsmevmi na perách. Joane ich pozorovala. „Ani neviete, aká som rada, že si Harvey konečne našiel toho správneho priateľa." prerušila ich tichú zasnenú chvíľku slovami. „A vy ani len neviete, aký som ja rád, že mi prišiel do života." hovoril Gus zaľúbene. Teraz sa pre zmenu červenala aj Harveyho tvár.
Naďalej sa na seba pozerali a pohľadmi si povedali toho ešte viac, než momentálne mohli. Vchodové dvere treskli. Obaja zas a znova od ľaku takmer nadskočili. „Som doma!" ozvalo sa Oliverove zachraptenie z predsiene. „Vitaj, zlatko." pozdravila ho Joane. Gus a Harvey sa náhlivo vrátili k šúpaniu zemiakov. „Aký bol tréning?" opýtala sa syna.
„V pohode. Calvin si vyvrtol členok a tak sedel po zvyšok času na lavičke." odvetil s nezáujmom. „Oh, chudáčik Cal." poľutovala chlapca. „O dvadsať minút bude zemiaková kaša s opečeným tofu." dala mu vedieť. „Okej. Dovtedy si dám sprchu a..." zastavil sa, keď si v kuchyni všimol aj Harveyho a Gusa.
„Čím si ich podplatila, aby ti pomohli?" spýtal sa mamy. „No dovoľ! Ja vždy pomáham mame! To ty si tu ten lenivý!" oboril sa do neho pohotovo Harvey. Gus sa zasmial. „Nevieš o čom hovoríš, Harveynko..." pokrútil Oliver sarkasticky hlavou. „Ja ťa...!" Harvey sa zbrklo otočil k nemu a hodil po ňom jednu šupku. Oliver sa jej rýchlo snažil vyhnúť, trafila ho však rovno do tváre. „Zásah!" zvolal Gus. „Ty malý zasran!" kričal znechutene Oliver po mladšom bratovi.
„NOTÁK CHLAPCI, PRESTAŇTE S TÝM!" okríkla ich mama. „Harvey, ty to tu uprac a ty sa pober už konečne do tej sprchy!" karhala ich. Gus v sebe dusil smiech. „No počkaj keď sa vrátim, ty..." vyhrážal sa mu Oliver, ale keď uvidel mamin prísny pohľad radšej to ani nedopovedal a trielil do kúpeľne.
„Nechcem vidieť, že sa budete takto hádať. Obzvlášť pred našim hosťom!" pohrozila Joane prstom. „Prepáč, mami. Veď vieš, že on ma rád provokuje." „To ale neznamená, že sa máš nad tým tak ľahko vytočiť, mladý pán. A teraz to uprac!" dala si ruky vbok.
Mlčky prišiel k šupke a zodvihol ju zo zeme. „Tak je to správne. A teraz pokračuj v práci." Bez ďalších slov ju poslúchol.
Keď došúpali posledné zemiaky už ich nechala, aby si išli po svojom. „Poďme." Harvey vykročil hore schodmi do svojej izby.
„Ďakujem za pomoc. Si veľmi milý chlapec. Musíš robiť tvojej mame doma radosť." usmiala sa na Gusa. Gus sa zarazil. Harvey to počul a zastavil sa v chôdzi. „Oh nie..." hlesol. „Robil som..." odvetil pomaly Gus a zhlboka sa nadýchol. „Zomrela." sklopil zrak. „Och, to ma veľmi mrzí. To som netušila." chytila sa za hruď. „To je v poriadku." slabučko nadvihol kútik pier a pozrel na ňu.
„Samozrejme, že ste to nevedeli. To nevadí. Už je to dávno." Joane možno už aj pochopila, ako mnohí iní, čo o tomto vedeli, prečo je Gusov vzhľad taký potemný. Pristúpila k nemu bližšie a opatrne ho prstami pohladila po tvári. Usmial sa o niečo viac. „Musela byť na teba veľmi pyšná." povedala potichu.
Harvey zišiel dolu a postavil sa pred kuchynské dvere. „Dúfam, že hej. Nemôžem to ale povedať o svojom otcovi." „Ako to myslíš?" nadvihla obočie. Opäť sa nadýchol. „To nič. Nie je to podstatné. Ďakujem za úprimnú sústrasť a pekné slová. Už by som mal teraz ísť za Harveym." odstúpil od nej.
Chvíľu sa na neho dívala a potom pomaly prikývla. „Pravdaže. Bavte sa." popriala mu. Odkráčal von z kuchyne kde uvidel Harveyho. „Počul som..." priznal sa. Gus mlčal. Len ho chytil za ruku a vykročil s ním naspäť ku schodom.
Dvere zostali otvorené. Joane sa otočila dozadu a uvidela ich. Pochopila. Vzdychla si a úsmev sa jej znova zjavil na ústach.
„Si v pohode?" opýtal sa ho ustarostene Harvey, keď sa vrátili do jeho izby." „Isteže. Tvoja mama je skvelá." odvetil potichu. „Ty si skvelý." objal ho. Gus si ho k sebe tuhšie privinul. „Vďaka, že si mi ju na chvíľku požičal." trocha sa zasmial. „Kedykoľvek. Vyzerá, že ťa má rada." pozrel na neho.
„Dobre sa s ňou rozpráva. Zdá sa, že jej môžeš povedať všetko." „Nie úplne všetko..." Harveymu pri tých slovách poklesla hlava. Gus ho prstami chytil za bradu a jeho tvár si znova pritiahol k svojej. „Obaja ešte nie sme pripravení ísť s tým von. Už dosť, že to vedia naši priatelia. Keby sa o nás dozvedel môj foter, vyletel by z kože." poznamenal.
„Nevadí mi to pred ostatnými tajiť." priznal sa Harvey. „Ozaj? Chceš sa hrať na zakázanú lásku?" uškrnul sa na neho Gus. Harvey sa zachichotal. „Znie to vzrušujúco." podotkol a zahryzol si do spodnej pery. „Ty si vzrušujúci." zašepkal Gus.
Harvey sa na neho v tej chvíli vrhol. Obidvaja spadli na posteľ. Gus ho rukami objímal okolo krku. „Mhm... na dnes sme mali toho vzrušenia habadej." zamrmlal cez bozky. „Ja chcem viac." odvetil rýchlo Harvey a začal si vyzliekať svoje tričko. Gus ho zasnene pozoroval.
„To znie dobre. Ja tiež." aj on si teraz rozopínal svoju košeľu. Harvey mu s tým začal pomáhať. Obe tričká odhodil preč a vrátil sa ku Gusovým perám.
Gus mu rukami blúdil po hornej časti tela. Harvey slastne zastonal. „Poďme na to..." dostal zo seba po krátkej chvíli. Gus k nemu prekvapene vzhliadol. „Akože... na...?" ukazovákom a palcom na jednej ruke urobil óčko a druhým ukázovákom cez neho prešiel dnu a von, aby naznačil čo tým Harvey myslí. Ten prikývol so širokým úsmevom.
„Ale veď... Teraz tu je tvoja rodina. O chvíľu nás Joane zavolá na večeru. Nebolo by rozumné, keby..." sledoval, ako sa Harveymu jeho úsmev vytrácal.
„Necháp ma zle. Chcem to rovnako ako ty. Ale... vážne som nečakal, že sa až k tomu dneska vôbec dostaneme. Ostatné sme už dnes vyskúšali... Nemusíme sa s tým tak veľmi ponáhľať." vysvetľoval. „Pff, celý deň sme zo seba totálne nadržaní. Už viac nechcem čakať." začal Gusovi rozopínať nohavice. „H-Harv... Harvey spomaľ, prosím ťa." chytil ho za zápästia. Prestal a pozrel mu do očí.
„Aj ja to veľmi..." očami prebehol po jeho holom vŕšku tela. „veľmi chcem... ale ešte chvíľu počkajme. Naozaj. Teraz sa obaja musíme upokojiť a pripraviť sa na večeru s tvojou mamou a bratom."
Harvey si sklamane vzdychol. „Máš pravdu... Prepáč. Neviem, čo ma to vôbec popad..." „Neospravedlňuj sa. Chceme to isté." chytil ho Gus rýchlo za tvár. Harvey na neho pár sekúnd hľadel. „Teraz sa ty správaš ako ten rozumný. Keď si pomyslím, že si ma chcel pretiahnuť na školských záchodoch." zasmial sa uštipačne. Gus sa tiež smial.
„No vidíš. Vtedy som bol pochabý ja. Och, ale mal som úplne v hlave, ako by som ťa oprel o ten záchod a..." „Pri tom smrade naokolo, by sa sexy moment ihneď vytratil." poznamenal sarkasticky Harvey. Gus sa rozosmial o to viac.
„Máš pravdu. To by nebolo ideálne... Toto je miesto, kde sa cítiš komfortne." „Ale práve som si uvedomil, že tu máme celkom papierové steny. Ľahko by nás bolo počuť." začervenal sa Harvey a zahanbene si predstavoval, ako by mama aj Oliver počuli ich hlasné stony.
Po chrbte mu pri tom prešiel mráz. „Tak teda by sme mali počkať kým budeš mať dom opäť sám pre seba." navrhol Gus. „Ah, netuším, ako dnes zvládnem vedľa teba spať a nič neurobiť..." hlesol smutne Harvey a klesol hlavou dolu na Gusovu hruď.
„Nejak to dáme. Kto si počká, ten sa dočká. Navyše sme sa dohodli, že bude aj tak lepšie počkať, nie?" „Hej..." odvrkol Harvey a prstom mu prechádzal po hrudi.
Gus sa usmial a pobozkal ho do vlasov. „Ty si vždy pri sexe aktívny?" spýtal sa Gusa po chvíli. „Pri babách... pochopiteľne." krátko sa zasmial. „A pri chalanoch... Nuž... preferujem to, ale nemám problém byť aj pasív." priznal. „Aké to je?" opýtal sa zvedavo. „Mať niečí... v tvojom...?" „Áno. Aké to je?" „Ehem... nebudem klamať, že po prvé to je celkom nepríjemný pocit. Ak nie si správne otvorený môže to byť bolestivé. Záleží aj na dĺžke a hrúbke iného... veď vieš. Ale každopádne po tomto všetkom príde neopísateľne nádherné potešenie. Dovolil som to iba jednému staršiemu chalanovi. Inak som bol ja vždy ten, čo pichal." Gusova tvár bola počas rozprávania viac a viac červená. Harvey zavrel oči a pokúšal sa si to predstaviť. „Podotýkam, že byť pasívny nie je vôbec na hanbu!" rýchlo dodal.
„Ja som sa tomu najskôr bránil. Ale Rob... tak sa volal, na to išiel pekne pomaly a dával si na čas. Počkal, kým si na to zvyknem. Potom sme tempo zrýchľovali a bolo to naozaj krás... Prepáč. Asi by som to nemal takto opisovať." zahanbil sa a odmlčal sa.
„Prečo? Ja som sa na to pýtal. Chcel som počuť o tom, aké to je. Čo pri tom cítiš..." povedal Harvey. „Ak si tým najskôr nie si istý, tak môžeš byť hore ty. Rád by som sa tebou nechal..." tvár už nemohol mať červenejšiu.
Aj Harvey sa pri tom začal pýriť. „Ja neviem... oboje som nikdy nezažil. Neviem sa rozhodnúť. Ale možno by som najskôr chcel, aby si mi ty odpanil môj panenský zadok!" predniesol. Gus sa zase hlasno rozosmial.
„Ako si prajete, vaše veličenstvo." Aj Harvey sa smial.
„CHLAPCI! VEČERA!" ozvalo sa z kuchyne. „Hneď sme tam!" zakričal Harvey. „A môžeme sa opäť obliecť a ísť dolu." vstal pomaly z postele a zodvihol zo zeme ich tričká. „Tie zemiaky budú obzvlášť výborné, keďže sme ich šúpali my." zavtipkoval Gus a prevliekol si cez hlavu svoju polorozopnutú košeľu. Harvey sa chichotal.