Pozri sa na mňa (Prvá časť)

40.

„Takže, vážení ku stolu!" zvolávala všetkých Joane. „Sadneme si už rovno sem?" spýtal sa Harvey Gusa a pozrel na prestretý jedálenský stôl. „A vedľa seba, či oproti sebe?"
„Ťažká otázka... Vedľa seba sa môžeme spolu držať za ruku a oproti sebe sa dívať jeden na druhého." zachichotal sa Harvey. „Ťažko si vybrať. Nuž, tak či onak budeme spolu." oprel si Gus svoje čelo o Harveyho.
Pani Martinová pri tom všetkom, čoho bola práve svedkom zalapala po dychu a chytila sa za srdce. „Môj malý Harvey..." hlesla a o zlom krky mierila do obývačky.
„Pre malé tu mám odsaté mlieko vo fľaškách." hovorila Lina a otvorila príručnú tašku, kde mala všetky potrebné veci pre bábätká. Vrátila tam zvyšné čisté plienky a detský púder, ktoré akurát použila na prebalenie dcérky v kúpeľni a vytiahla odtiaľ teraz dve detské fľaštičky. „Dobre. Môžeš ich nakŕmiť mliečkom a potom aj seba tou skvelou večerou, ktorú som nám nachystala." usmiala sa Joane.
„Jo, musím s tebou hovoriť..." precedila cez zuby jej matka, keď sa nenápadne postavila vedľa nej. „O čo ide, mami?" pozrela na ňu. „Tu nie... Osamote." šepkala znepokojene.
„Vážne? Stalo sa niečo?" zarazila sa trocha Joane. „Veru stalo!" schmatla ju za zápästie a ťahala ju preč na chodbu. „Au, mama! Čo sa robí?!" nechápala a ledva jej stačila. „Len sa pozri!" chudým kostnatým prstom ukázala na otvorené dvere do kuchyne. Harvey si tam trel špičku nosa o Gusovu a obaja sa spokojne rozkošne chichúňali. „Nechápem." pokrčila plecami Joane.
„Však to hádam nevidíš?! Sodoma Gomora! Tvoj syn... a jeho... kamarát..." nadychovala sa, v tvári bola celá červená a z nosa sa jej až parilo, ako rozzúrenému býkovi. „Jediné, čo ja vidím je Harvey a Gus, ktorí sú spolu šťastní, to je celé." pousmiala sa na nich. Jej matka zhíkla. „Čo si sa načisto pomiatla?!" zvýšila rozhorčene hlas. Započuli to až oni dvaja z kuchyne a pozreli k dverám.
„Mama, prosím upokoj sa. Veď som ti vravela, že Gus je Harveyho priateľ." vystrela pred ňu pomaly ruky. „Priateľ, ako kamarát! Nie sodomista!" vrieskala pani Martinová. „Čo sa tu deje?" spýtal sa vyplašene Harvey, keď obaja vyšli za nimi na chodbu.
„Ty sa máš čo ozývať, mladý pán!" oborila sa do neho babka. „A ešte k tomu ty!" presmerovala pohľad na Gusa vedľa neho. „Ohúril si ma sladkými rečičkami a milým správaním, no ja už dobre viem čo si zač!" Gusovi prešla po tele husia koža. „Mama, toto naozaj nie je nutné... Prosím, ukľudni sa a poďme si dať spolu večeru a všetko..." „Nie! To v žiadnom prípade nehodlám!" kričala.
To prilákalo pozornosť aj ostatných v dome a aj tí sa šli pozrieť na ten narastajúci hurhaj. „Rozhodne nemienim stráviť Štedrý večer v prítomnosti dvoch zvrhlíkov! Je to proti prírode, aby sa dvaja muži k sebe takto správali! A prečo zrovna môj vnúčik..." zavzlykala. „Babi, prestaň. Je normálne, že sa máme radi!" chytil Gusa za ruku Harvey a zamračil sa.
„Mama, prečo tu tak kričíš?" nerozumela situácii Lina. „Zistila, že sú spolu." odsekol Oliver. „Spolu?" pozrela na Harveyho s Gusom. Potom si všimla ich spojené ruky. „Oh, Jo. Prečo teraz musíte kaziť tak pekný večer?" „Prosím?!" zahriakla ju mladšia sestra. „Čo tým myslíš, kaziť? Obaja sa správajú, ako normálny pár. Tak isto, ako Oscar a jeho priateľka Amanda."
„Ale toto nie je predsa normálne!" ozvala sa znova babka. „Nemohli ste s týmito maniermi vydržať aspoň jeden večer?" sťažovala sa Lina chlapcom. „Okamžite ich prestaň obviňovať z toho, že sú spolu šťastní!" postavila sa pred nich Joane, ako bojová medvedica. „Nemajú právo tajiť svoje city." nebezpečne sa mračila. „Počkať... všetok tento cirkus je len kvôli tomu, že Harvey má očividne rád chlapcov?" pridal sa do témy strýko Oscar.
„Už aj ty sa ich ideš zastávať? Môj vlastný syn?!" zrevala po ňom jeho matka. „Mama, týmto tempom si akurát tak privodíš infarkt." krútil hlavou Oscar. „No a čo, že je Harvey gej." „Nehovor to slovo!" zasipela Lina.
„To ako vážne? A ty už láskavo prestaň byť tak hrozne upjatá. Aj voči svojim deťom. Harvey sa taký už narodil a nie, nikto z vás sa tým nenakazí." vysvetľoval strýko.
Harvey sa na neho trocha usmial. „Nech má rád koho chce. My sme tu, ako jeho rodina preto, aby sme ho ľúbili a podporovali. A nie zakazovali mu byť šťastným a sám sebou."
„Ale súhlasiť s tým nemusíme." zamrmlala Lina. Oscar na ňu len zagánil. „Súhlasiť s tým, že je proste zaľúbený? Ja s tým plne súhlasím. Hneď som pochopil, že tento Gus je asi viac, než len jeho kamoš a úprimne som za nich obidvoch rád." hovoril.
„Oh, Ossie." dojali Joane jeho slová. Pozrel na svoju sestru a venoval jej vrelý úsmev pochopenia. „A navyše..." pokračoval. „sme tu na Vianoce a tie sú predsa sviatkami odpúšťania, porozumenia, rodiny a lásky. A to všetko tu chcete zanevrieť iba preto, že nechcete prijať nášho milovaného Harveyho? To je ozaj na hanbu." podišiel bližšie k nemu. „Mám ťa rád, krpec." postrapatil mu vlasy. „Aj ja teba, strýko. A ďakujem." rýchlo ho objal.
„A ty, Gus..." zahľadel sa na neho. „Zdáš sa mi, ako fajn chalan. Pekne sa o neho staraj, inak budeš mať čo dočinenia so mnou, jasné?" zaškľabil sa. „Jasné." prikývol veselo Gus a odľahlo mu. Harvey sa k nemu teraz spokojne pritúlil. Gus ho zvieral v náručí a hladil po chrbte.
„Poď sem!" vrhla sa Oscarovi okolo krku Joane. „Si skvelý. Veľmi ti za to ďakujem." „Len hovorím čo si myslím." Uštedrila mu veľký bozk na líce.
„Aj ja sa k vám pridám." utekal k nim Oliver. „Poď na moju hruď, veľkáč!" potľapkal sa po hrudi Gus so smiechom. Oliver si prehodil ruku okolo jeho ramien a vystískal aj jeho aj svojho brata.
„Strýko, potom chcem podrobné detaily, kde si zbalil tú krásnu." pomykal s obočím. „Na koncerte Red hot chilli peppers." žmurkol na neho Oscar. „Si predstav!" „Takže, ak už nikto nenamieta, rada by som vás teraz už konečne pozvala do kuchyne a tam si dáme poriadne do nosa!" zvolala šťastne Joane.
„Nedbám." mykol plecom Michael a nasledoval ju. Lina mlčala, len vykročila aj s dvojičkami na rukách za ním. „Poďme!" tešila sa Amanda. „Si hotový rečník, miláčik." povedala ohromene Oscarovi. „Úprimnosť nadovšetko." pyšne vypol hruď a kráčal s ňou ku stolu.
„Ja tam budem prvý!" zakričal Oliver a doháňal ich. Gus si vydýchol. „Najhoršie máme už za sebou."
„Cítil som sa, ako pri tvojom otcovi na chate." striaslo Harveyho. „Začínal som uvažovať aj o tom, že by som vás tu mal radšej nechať a neprovokovať svojou prítomnosťou." „To nech ti ani nenapadne!" zahriakol ho rýchlo Harvey. „Ja som najšťastnejší, že ťa tu mám po svojom boku a nikam ťa nepustím!" „Ľúbim ťa, Harvey Scott." zaľúbene mu pozrel do očí. „Ja teba tiež, Augustus White." pobozkal ho na obe líca. „Vidíš, ako sa k sebe správajú?" pristúpila Joane ku svojej mame, ktorá teraz stála v rohu miestnosti a len škaredo zazerala. Urazene ohrnula nos a neodpovedala.
„Aj tak je to celé neprirodzené." odsekla napokon. „Nie je prirodzené, že sa ľúbia?" naklonila hlavu mierne do strany Joane. „Je nereálne, aby spolu takto boli. Teba hádam netrápi, že sa od neho nikdy týmto pádom nedočkáš žiadnych vnúčat?" opäť slabo zavzlykala a nešťastne si povzdychla.
„Čo bude ma naozaj netrápi. Obaja sú na väčšie záväzky ešte celkom mladí. Dôležité je, že sa majú radi. A pri najhoršom si nájdu vlastný spôsob, ako by mohli dojsť k bábätku." „Najjednoduchší by bol, keby si Harvey našiel pekné a milé dievč..." „Odopieraš mu jeho šťastie, mama?" prekrížila si Joane ruky na prsiach. „Pretože to znie, akoby si radšej chcela, aby sa nasilu pretvaroval, že je niečím, čím nie je."
„Chlapcom je od prírody súdené byť s dievčatami!" penila pani Martinová. „Niektorým samozrejme áno, no iní si zvolili takúto cestu v tomto živote, mama." povedala jej presvedčene. „Netvrdím, že to máš všetko ihneď urputne podporovať. Ani ja sama to nerobím. Ale pozri sa na svojho vnuka ešte raz a sleduj ho, ako mu žiaria oči. Ako sa mu rozširuje úsmev. Ako sa radostne a úprimne smeje. To všetko sú znaky lásky. A ja viem, že on a tiež Augustus si ju čo najviac zaslúžia."
Jej matka sa znova odmlčala a len sa prizerala. „Nuž," potľapkala mamu odrazu jemne po ramene. „keď zmeníš názor, čaká ťa miesto pri stole s večerou." pokrčila plecami a bez ďalších slov odišla za ostatnými. „Chlapci, poďte aj vy." zavolala ich, keď prechádzala popri nim. „Ideme." volal za ňou Harvey.
„Takže ešte raz, ako budeme sedieť?" uprel zrak na Gusa a nekontrolovateľne sa chichotal od vzrušenia. „Ah! Vzdávam sa! Asi ťa chcem naozaj držať za ruku." urobil na neho psie oči a pobozkal mu chrbát ruky. Harvey sa začal červenať. „Dobre teda. Aj ja! A budem ťa aj kŕmiť vidličkou!" „Neprotestujem." uškŕnal sa Gus. Potom nasledovali Harveyho mamu a usadili sa za stôl vedľa seba.
„Podáva sa prvý chod, dámy a páni!" oznamovala Joane. „Už som poriadne vyhladol!" potľapkal sa po bruchu Oliver. „Kedy si ty nebol hladný?" čudoval sa mu sarkasticky Harvey. „Heš a nechaj ma užiť si to!" vyplazil mu jazyk starší brat. Pani Martinová väčšmi stála na chodbe a počula iba ich hlasy z kuchyne.
Odute postávala na mieste a o všetkom premýšľala.