Pozri sa na mňa (Prvá časť)

52.

„Boli ste naprosto fantastickí!" chválila Joane Gusa a Natalie cestou von z kaviarne.
Už bolo dávno pol tretej ráno a konečne zatvárali. „To teda boli! A ako to zatancovali aj v tých nablýskaných šatách a tesnom obleku!" tlieskal rukami ohromene Rory.
„Nečudoval by som sa, ak mi tieto nohavice nepraskli pri tej choreografii." zaúpel vyčerpane Gus a napravil si golier košele.
„S radosťou ti pomôžem to vyzliecť." zašepkal mu do ucha Harvey a objal mu ruku. Gus sa uškrnul. „Beriem na vedomie." pohladil ho po vlasoch.
„Moment... A kde sa vôbec fláka Russ?" začal sa obzerať Malvin. „Veď vieš, ešte sa lúči so svojou novou čajočkou." zubil sa Jack a mávol nad tým rukou. „Och, jasné." rehotal sa Malvin. „Napíš mi, keď dorazíš domov, dobre?" hovoril Russel Judy. Držal ju pri tom za ruku a hľadel jej do modrých očí. „Jasné vec." usmievala sa a prikyvovala.
„Zajtra ráno... vlastne už dnes, ti aj zavolám a keď budeš mať najbližšie voľno tak..." „Po tejto akcii ho už mám. Neboj sa. Rada by som s tebou niekam zašla. Len my dvaja. Možno do kina, alebo..." „Hej Russ!" strhla sa, keď počula Roryho volanie. „Pohni si už. Mrzneme tu vonku!"
„Nechaj ho, Ror. Nevidíš, že je zaláskovaný?" šľahol mu po hlave rýchlo Jack.
„U-Už pôjdem!" zakričal Russel zbrklo naspäť. „Prepáč mi, už ma zháňajú." nervózne sa zasmial. „Ale potom som už len celý tvoj. Sľubujem." „Dobre, v poriadku. Len bež. Aj ja už musím ísť domov." zazívala od únavy a vyčerpania. „Pravdaže. Dobrú noc... s-skoré ráno." opravil sa rozpačito.
Judy sa zachichotala. „Aj tebe. Maj sa a pozdravuj ich." pozrela do diaľky na partičku postávajúcu pri autách parkujúcich na obrubníku. „Odkážem. Tak teda..." nesmelo sa k nej naklonil a chcel jej iba dať krátky bozk na líce, ale ona prevrátila očami, schmatla ho za tvár a prilepila sa mu ústami na pery. Prekvapene mu zažiarili oči a tie potom pomaly zavrel.
„Pozri ho, už sa oblizujú." ukázal na nich prstom Malvin. „Sú ešte horší, ako Gusove romániky." Gus mu so sarkastickým úsmevom ukázal prostredník. „Chlapci, nepodpichujte sa. Nechajte ich." dohovárala im Joane.
„Prepáčte, pani Scottová." zahanbene sklopil hlavu Malvin. Ostatní sa na ňom zasmiali.
„Tak tu ho máme!" zvolal Jack, keď uvidel, ako sa k nim blíži vysmiaty Russel. „Dnes si mal teda ozaj šťastie." potľapkal ho po pleci. „To veru mal. Judy je skvelá. Nečakal som, že sa dáme dnes večer takto dokopy." hľadel za ňou a spokojne si vydýchol.
„Tak poď už. Nechaj dámu sa trochu vyspať predtým, než už v noci na spánok nebude mať ani pomysle..." nedokončil uštipačnú narážku Rory, keď si všimol výraz Harveyho mamy. „No nič..." odkašľal si a odvrátil sa. Opäť vypukol smiech.
„Správaj sa k nej slušne." dohovárala staršiemu bratovi Natalie. „Samozrejme, že budem. Toto dievča je môj splnený sen." vyhŕkol Russel vážne. „Veď preto." presvedčene ho teraz tľapkala po chrbte. „Takže už sa s vami pre dnešok lúčime. Rada som vás všetkých spoznala." hovorila im potešene Joane.
„Aj my vás, madam." vyšieral sa od ucha k uchu Malvin. „Áno. Harv má ozaj šťastie, že vás má." zažmurkal na ňu Rory.
„Ach, to rada počujem." zapýrila sa na neho. „Isteže mám!" pyšne prehlásil Harvey. Pohladila ho po líci. „Dovidenia a dobrú noc." mával jej Russel. „Ďakujem, aj vám všetkým." posielala im vzdušné bozky. „Dnes som si to ozaj užila a presvedčila sa o tom, že ste skvelí tanečníci." znova chválila Natalie a Gusa. Natalie si chytila okraj sukne na šatách a mierne sa jej uklonila so širokým úsmevom. „Som rád, že to aspoň trochu pripomínalo tanec." červenal sa Gus.
„Bol si dokonalý." dal sa Harvey na špičky, aby mu mohol dať bozk na líce. Gus si prehodil ruku okolo jeho ramien a trel mu rukou o plece. „Keď myslíš." pokrčil ramenami.
„Obaja ste boli neskutoční!" pridal sa Jack. „Aj Judy." doplnil ho Russel. „Jasné. Rasputina s Nat úplne zabili." súhlasil s ním. „Bolo to úplne nečakané, ale tá tanečná šou bola bezchybná." radoval sa Malvin. „Ale riadne ma to zmohlo." ponaťahoval sa Gus.
„Máš pravdu, zlatko. Rozlúčte sa a ide sa domov." ozvala sa Joane a odomkla auto. Oliver po celý čas mlčal. Díval sa na Natalie a pripravoval si v hlave čo jej povie, keď sa budú lúčiť. „Tak sa teda majte, chalani." objal ich prvý Russel. „Čauko, kamoš. Som rád, že si sem dnes všetkých pozval." hovoril mu Gus.
„Vďaka za pozvanie!" poskakoval na mieste Rory a pritom drkotal zubami od zimy.
„Takto dobre som sa už dlho nezabavil. Od Gusových narodiek. Aj to vtedy prebiehalo podobne, ako dnes s Russom a Harveyho bratom." zaškeril sa Malvin.
Oliver stuhol, keď spomenul tú hádku. „A čo presne sa dialo na Gusovej oslave?" nadvihla obočie podozrievavo Joane.
„Ehem, nič čo treba ešte raz pripomínať." rýchlo jej vysvetlil Harvey. „Vďaka tomu celému sa Gus rozhýbal a povedal mi čo mal na srdci, však láska?" „Presne tak, môj medvedík." pobozkal ho pokojne.
„Oh, noták. Nedávajte sa na úroveň Russa a jeho čašníčky." zakrýval si znechutene oči Rory. Gus pri bozku pootvoril oči, uprel ich na neho a aj k nemu načiahol ruku, aby mu mohol ukázať svoj prostredný prst.
„Čo som vám hovorila o týchto urážkach?!" dala si Joane ruky vbok a teraz im za to prísne nadávala, akoby boli všetci jej vlastné deti. Rory mu na to detsky vyplazil jazyk.
„Oooh, ten ťa pekne poslal do..." nedokončil svoj výsmech Malvin, lebo sa zase ozvala Joane. „Chalani, nenúťte ma zasiahnuť! A vy dvaja sa už tiež domuckajte, rozlúčte sa a šup do auta, už aj mne je tu vonku zima." štuchla do Gusa a Harveyho. Ostatní v sebe dusili smiech.
„Áno, mami." odtiahol sa od neho Harvey. „Ahojte." kýval im na rozlúčku. „Pááá!" mával aj Jack. „Prepáč, že som na teba tak vyletel, ale je to moja malá sestrička a ja..." obrátil sa Russel na Olivera. „To je v poriadku. Tiež som bol zbrklý a mal som sa..."
„Už ho konečne nechaj, Russ. Je zlatý a bol to môj nápad." prevrátila očami Natalie a postavila sa pred Olivera. Ten šokovane prehltol naprázdno.
„Ja ničoho neľutujem a nenechám môjho brata, aby do toho kecal." pozrela na neho a žmurkla. Oliverova tvár bola rázom červená. „D-Dobre..." vysúkal zo seba. „Dobrú noc, veľkáč." pohladila ho prstami po zapýrenom líci. Russel si prekrížil ruky na hrudi a iba na nich zazeral. Gus bol milo prekvapený, aká je k Oliverovi prívetivá. „A-Aj tebe." pokúsil sa o pekný úsmev Oliver.
Zachichotala sa a teraz mu po líci silnejšie tľapla, aby ho prebudila zo zasnenia.
„Okej, to by sme mali. Čaute všetci." poslala vzdušný bozk Harveymu a Gusovi. „Maj sa, Naty." smial sa na neho Gus. „Šťastnú cestu domov." vravel Harvey. „Pápá." Joana nasadla do auta za volant.
Malvin, Jack a Rory ešte každý prišli k dvom chlapcom, aby ich aj oni chlapsky objali.
„Už padajte. Cítim, ako sa Ror od zimy trasie, ako osika." doberal si ho Gus. „Má pravdu." otriasal sa Rory. „Ideme." smial sa Russel. „Nastupovať, páni." ukázal palcom na jeho auto zaparkované za nimi.
Rory neváhal a bol tam ako prvý. Ostatní ho dobiehali. „Sladké sny." zaprial im dvom Russel. „Vďaka. Nápodobne." prikývol hlavou Gus.
Natalie sa obzrela za seba a ešte zakývala Oliverovi. Pokúsil sa o to isté, ale bol tak strnulý a zmätený, že sa zmohol len na čudné rýchle gesto rukou a mykaním prstov.
„Poď už." oslovil ho Harvey a s Gusom vykročili k ich autu. „Nevrav mi, že si sa do nej až tak zabuchol." krútil hlavou teraz Gus.
„Č-Čo? Ah, n...nie..." zatĺkla Oliver a radšej sa pobral na sedadlo spolujazdca vedľa mamy. Obaja sa na ňom zasmiali.
„Klamár jeden. Nečakal som, že sa polovica vecí dnes večer stane, ale život je plný prekvapení, no nie?" pozrel na Harveyho. „Presne tak, macko môj." Usadili sa na zadné sedadlá a zabuchli za sebou dvere.
„Poviem vám, že po ničom inom teraz netúžim viac, než sa vyzliecť z týchto šiat, zmyť si z tváre mejkap, dať si horúcu sprchu a ísť rovno do postele." vydýchla si Joane, keď naštartovala. „Moja reč." uznal Oliver a oprel sa o operadlo sedadla. „Aj vám dvom radím to isté." pozrela sa do spätného zrkadla na svojho syna a jeho priateľa.
„Rozkaz, mama." zasalutoval jej na odpoveď Harvey. Cestou domov to už ale takmer nevydržal, pretože sa oprel o Gusove plece a zadriemal. Gus sa na neho usmieval a hladil ho po vlasoch.
V rádiu im príjemne hralo Bright od Echosmith.