„Takže platí?" pýtal sa pre upresnenie Gus. Sedeli u neho v dodávke a tá parkovala pred Harveyho domom. „Jasné, už sa neviem dočkať." odsúhlasil so širokým úsmevom. „Vieš, že je to len na tebe? Nemusíme ísť do ničoho po hlave, ak si tým nie si na sto perc..." „Som si tým istý aj na dvesto percent, Augustus!" skočil mu rýchlo do reči Harvey a rozhadzoval pri tom vážne rukami.
„Dobre, dobre... Beriem ťa za slovo." krátko sa zasmial Gus a potom len stíchol a zasnene na neho pozrel.
„Mal by si to teraz ísť oznámiť svojej mame. Chcem tam totiž stráviť s tebou noc. Kľudne aj dlhšie ak budeme chcieť." Harvey sa zhlboka nadýchol. „Hej, idem na to... Budem sa to snažiť nejako obkecať, aby mi to dovolila." nervózne sa začal hrať so zipsom na ruksaku, ktorý zvieral v lone. „Mám tam ísť s tebou a dohovoriť jej?" nadvihol obočie Gus a mierne naklonil hlavu do strany.
„Nie, to je okej. To zvládnem sám, vďaka." „Fajn. Tak mi daj potom vedieť, nech náš plán môžeme uskutočniť." „Isteže." prikývol pomaly Harvey a usmial sa na neho. „Uvidíme sa." „Ešte aj dnešnú noc. V mojich snoch..." zaškeril sa Gus. Harvey sa zasmial a prevrátil očami. „Pfff, no samozrejme. Tak tu máš niečo, čo ti zostane dlhšie v pamäti." schmatol ho za zeleno-žltú košeľu a pritiahol si ho s ňou bližšie k sebe.
Prilepil sa mu na pery a zavrel oči. Gusovi vyšlo z úst malé spokojné zastonanie. Harvey poťahoval za košeľu viac a viac. „Hmhm... D-Dobre... To už stačí." odlepil sa od neho po chvíli Gus. „Nechajme si niečo z toho aj na náš spoločný večer." „Á-Áno... Máš pravdu..." dychčal mierne Harvey a snažil sa upokojiť tlkot svojho rozbušeného srdca.
„Maj sa, môj malý medvedík." povedal Gus a pohladil ho prstami po líci, ktoré sa mu začínalo sfarbovať rumencom. „Grrr..." zachichotal sa Harvey a pokúsil sa napodobniť vrčanie medveďa. Gusa to rozosmialo. „Ach, nenúť ma pobozkať ťa znovu. To by už nedopadlo dobre. Neručím za seba." zahryzol si do spodnej pery. „Už padám. Pá, Augustus." zaškeril sa na neho a otvoril dvere od dodávky. „Nepokúšaj ma, Scott." pokrútil hlavou Gus. Harvey mu rýchlo poslal vzdušný bozk a vyskočil von na ulicu.
Okamžite pocítil zimu okolia, keď opustil príjemne vykúrené auto. Brodil sa snehom až ku vchodovým dverám. Gus čakal až kým mu naposledy nezamáva a nevojde dnu do domu. Potom naštartoval, dupol na plyn a odišiel s Wandou preč. „To si ty, Harvey?" ozval sa hlas jeho mami z obývačky, keď počula kľúč v zámke. „Som. Ahoj, mami." pozdravil ju a odložil si kabát na vešiak.
Joane sedela na gauči a v telke sledovala Zázrak na 34tej ulici. Vianoce sa už neodkladne blížili a preto sa už trebalo správne naladiť tematickými filmami. „Čo škola?" spýtala sa trošku nezaujato, lebo pohľad uprela na obrazovku televízora. „Bolo dobre. Uzatvárajú sa nám známky a tak... Dočítal som Malého princa." odvetil.
„To je skvelé, zlato. Tá knižka je vynikajúca." usmiala sa. „Gus ma hodil teraz domov." pokračoval. „To je od neho milé. Počuj, dostala som pri tom filme chuť na horúcu čokoládu. Dáš si aj ty?" otočila k nemu hlavu. „Kľudne." mykol plecom. „Výborne." načiahla sa po ovládači položenom na konferenčnom stolíku a stopla si ním film.
Pomaly sa postavila z gauča a vystrela si chrbát. „Dáš si tam aj marshmellow cukríky?" spýtala sa. Len prikývol na odpoveď. „Dobre teda." uštedrila mu vrelý úsmev a pobrala sa do kuchyne. „Počuj, ch-chcel som s tebou o niečom hovoriť..." začal a nasledoval ju. „Vlastne sa ťa skôr na niečo opýtať..." v hlase mu znela mierna nervozita.
„Pýtaj sa, chrobáčik." vybrala z kuchynskej skrinky dva hrnčeky. „N-Nuž..." nadýchol sa. „Gus navrhol, že by ma zobral k... k sebe na... na noc. A ja len, či... či si s tým v pohode." krútil si pritom palcami jeden okolo druhého. Pár sekúnd mlčala a ďalej chystala veci na varenie čokolády. „Ahá, v poriadku." ozvala sa po chvíli. „Naozaj? Nevadí ti to?" nadvihol prekvapene obočie.
„Prečo by malo? Veď aj on už predsa u nás včera zostal spať. Môžete to urobiť aj naopak." „Ďakujem, mami. Ani len nevieš, ako si to vážim." pristúpil k nej bližšie. „Prosím ťa. Musím povoliť svojmu chlapcovi prespať u jeho frajera, no nie?" žmurkla na neho s úškrnom na perách. Začervenal sa.
„A naozaj ti to neprekáža? Lebo..." „Prečo sa pýtaš tak previnilo? Nechystáte sa u neho snáď počať bábätko, či áno?" zavtipkovala a zasmiala sa na vlastnom vtipne.
Aj z neho vyšiel nervózny silený smiech. „Isteže nie... Našťastie to je nemožné..." „Ale ak..." prestala pracovať a otočila sa k nemu. „Ak chcete niečo také vážne uskutočniť a ty sa bojíš, že by som s tým nesúhlasila." položila mu ruku na rameno. Slabo sebou trhol. „Ja-Ja-Ja..." zajakával sa a rýchlo si odkašľal, aby stíchol. „Miláčik. Je to normálna vec, ktorú dospievajúci vždy po prvýkrát robia. Niet byť prečo z toho nejako frustrovaný. Aj keď presne neviem, ako niečo také prebieha medzi dvoma chlapcami..." priznala. „tak pevne verím, že Gus je trpezlivý a nežný chalan, ktorý by neurobil nič, čo by sa ti priečilo." Pozrel jej do očí. „Samozrejme, že je. On mi stále hovorí, že je to len na mne a nech s tým počkáme, ale..." odvrátil hlavu na stranu.
„Rozumiem tomu. Ste dvaja zaľúbení pubertiaci a to, čo k sebe pociťujete je prirodzené. Rada by som ti poradila viac, no žiaľ iba poznám, ako to chodí medzi mužom a ženou. Však som presvedčená, že vy dvaja prídete na to, ako... na to." opäť sa trocha zasmiala. „Och, teraz sa cítim veľmi trápne, že som ti o tom povedal a teraz už vieš, že keď tam budem..." skryl si tvár do dlaní.
„Harvey... Zlatko..." objala ho okolo ramien. „nemáš sa vôbec za čo hanbiť. Si rozumný chlapec a viem, že sa rozhoduješ podľa svojho srdiečka. Za to som na teba veľmi pyšná." „Ozaj?" vykukol na ňu skrz svoje prsty. „Pravdaže som. Vždy na teba budem pyšná. A aj keď toto je vážnejší krok do dospelosti a ja by som ťa chcela mať navždy ako svojho malého Harveynka..." poštípala mu líce. Harvey sa zachichotal a dal ruky preč.
„tak aj tak, ti nemôžem zabrániť, aby sa s teba sále stával ozajstný muž. Preto ťa môžem iba podporiť." Znovu vzhliadol do jej očí. „Ďakujem ti. Si tá najlepšie mama na svete."
„No tomu ver, že som! Pche!" hrdo vypla hruď. Zasmial sa o niečo viac a potom ju objal. „Ľúbim ťa, mami." povedal potichu. „Hmh? Prosím? Čože si to povedal? Zdá sa mi, že som to úplne nepočula. Mohol by si to zopakovať ešte raz?" uštipačne si ho doberala.
Harvey sa nahlas smial. „ĽÚBIM ŤA!" zakričal. „No konečne! Dočkala som sa tých slov z plného hrdla!" pobozkala ho ľúbezne na líce. „Aj ja teba, drobec... Teda už skoro chlap." vyplazila mu jazyk. Urobil to isté. „Som chlap a vždy ním aj budem!" oznámil a dal si ruky vbok. „Jasné, že si!" postrapatila mu vlasy. „A teraz si už dajme tú zaslúženú čokoládu!" tleskla rukami. Potom už spolu aj s hrnčekmi sedeli na pohovke a sledovali film. Harvey s nadšením písal Gusovi.
„Súhlasila! Nemôžem sa dočkať, kedy ťa uvidím." O pár sekúnd na to mu prišla odpoveď.
„Fantastické! Tvoja mama je svetová! Aj ja sa už nemôžem dočkať." Harveymu zabúšilo hlasno srdce, keď si prestavil ako trávi vášnivú noc s Gusom Whiteom.
„A kam teda vôbec pôjdeme? K tebe domov asi pravdepodobne nie. Čo si zaplatil hotelovú izbu?" písal mu zvedavo.
„Nechaj sa prekvapiť, medvedík. Všetko sa dozvieš. Myslím, že to miesto, ktoré som pre naše poprvé vybral je akurát ideálne." odpísal mu na to Gus.
V Harveym narastala zvedavosť. Predstavoval si všetky možné miesta, kde je možné mať v súkromí sex. Ale nič lepšie, ako hotel, či izba doma mu nenapadalo.
Musel teda zatnúť zuby a vydržať až do osudného dňa.
YOU ARE READING
Pozri sa na mňa (Prvá časť)
Teen FictionHarvey Scott je osemnásťročný chalan žijúci v Chicagu, ktorý žiaľ ešte nikdy nemal ozajstného priateľa. Má celkom osamelý život a nemá ho s kým zdieľať, kto by bol v jeho veku. Všetko sa však ale jedného dňa zmení, keď sa zoznámi s Russelom, ktorý...