Pozri sa na mňa (Prvá časť)

19.

„Vyprevadím vás." ponúkla sa Joane a odkráčala dolu schodmi. „Ideš?" pýtal sa Russel. Gus pomaly prikývol. „Vydrž ešte..." naklonil sa hlavou k Harveymu a jemne ho prstami pohladil po tvári.
Ten sa zo spánku pousmial. „Harvey..." zašepkal. Harvey čosi zamrmlal a potom pomaličky otvoril oči. „Ahoj, ty jeden spachtoš." usmieval sa na neho Gus. „Pekný sen..." mumlal spokojne ďalej a tiež sa doširoka usmial.
Gus sa mierne zasmial. „Nie sen, ale realita. Už odchádzame." oznámil mu. „Už?" zopakoval prekvapene. Gus prikývol. „A prídete ešte?" „Jasnačka. A určite sa už čoskoro uvidíme aj v škole." ubezpečoval ho Russel. „Dobre teda." súhlasil Harvey a ponaťahoval sa. Gus vstal z postele a všimol si na stoličke, kde ešte pred chvíľou sedel Russel svoju čiernu, koženú bundu prehodenú cez operadlo. „Ah, tak tu je." podišiel k nej a vzal ju do rúk. „Strážil som ti ju. Vďaka za požičanie." zívol si Harvey. „Pokojne ti ju aj požičiam na dlhšie. Pristala ti." Harvey sa začervenal.
„Tebe sa hodí viac." Gus mykol plecom. „Ako povieš..." obliekol si ju. Harvey si teraz pri pohľade na neho zahryzol do pery. „Maj sa, Harv." lúčil sa s ním Russel a zakýval mu. „Pá. Vďaka, že ste sa stavili." Gus sa opäť vrátil k posteli a naklonil hlavu k nemu.
„Budeš mi chýbať." zašepkal mu. „Aj ty mne." odvetil mu a už teraz bol smutný, že odchádza. Našpúlil pery a zavrel oči. Gus ho pobozkal na rozlúčku.
Harvey sa mu zavesil okolo krku a nechcel ho pustiť. „M-Musím ísť... Nerob to ešte ťažšie, než to už je." nešťastne sa od neho odťahoval Gus. Harvey mu vbehol prstami do vlasov.
Gus potešene zašomral a znova ho pobozkal. „Ehem... chalani? Nechcem vám tu kaziť chvíľku, ale Harvey by si mal ešte pospať. Jeho mama nás už čaká dole." odkašľal si Russel, aby upútal ich pozornosť. „No, choď už..." prevrátil očami Harvey.
„Dobre, dobre... veď už idem." vykročil Gus k Russelovi. „Čauko." kýval Harveymu Russel a blížil sa ku dverám izby. Gus šiel za ním a pri odchode hľadel na Harveyho v posteli.
Russel vyšiel von na chodbu. Gus zostal stáť na prahu dverí. Harvey ho zaujato pozoroval. Gus sa odrazu zvrtol na päte, rozbehol sa k nemu a naposledy ho ešte párkrát rýchlo pobozkal.
Harvey sa chichotal.
„To hádam nemyslíte vážne, vy dvaja!" nazrel dovnútra Russel. „Gus, si na tom ešte horšie, ako keď si bol s Natalie." krútil hlavou.
„Maj sa pekne." hovoril Harveymu. „Aj ty." zasnívane mu dodal. Gus už naozaj kráčal späť ku dverám.
„Veď preto." smial sa Russel. Gus ešte narýchlo poslal Harveymu vzdušné bozky. Harvey ich imaginárne chytal do ruky a posielal mu ich naspäť. Russel prevrátil očami.
„Toto už je príliš. Tvoj Rómeo už odchádza." zdrapol Gusovu kapucňu na mikine a ťahal ho preč. „Zavolám ti!" volal Gus. „Neviem sa dočkať!" kričal za ním Harvey. Konečne vyšli von a Russel zavrel dvere.
„Čo to má znamenať? Len teraz sa dáte dokopy a už ste na sebe takí závislí." čudoval sa. „Ja vôbec netuším. Proste to medzi nami iskrí." pokrčil plecami Gus. „Ide sa." ďalej ho Russel ťahal dolu schodmi.
Joane stála pri vchodových dverách. „Tak teda peknú cestu domov vám prajem." „Vďaka, Joane." usmieval sa Russel. „Dovidenia." „Majte sa." otvorila im dvere. „Dovi." pozdravil Gus, keď vychádzali von z domu. Všimla si, že Gusovi chýba piercing v pere, keď prišiel bližšie a kráčal oproti nej. Je to celkom výrazná vec, ktorú si ostatní automaticky všímajú.
Lenže ho dnes videla prvýkrát a tak sa jej takýto drobný detail nezdal vôbec zvláštny, ani nebola úplne presvedčená, či ho tam naozaj v skutočnosti mal. Kývala im z predsiene.
Mávali jej naspäť a kráčali k Russelovmu autu. Nastúpili dnu. Gus sa oprel o operadlo sedadla a zhlboka sa nadýchol.
Nemohol uveriť, že sa to všetko konečne stalo. Bol taký vzrušený a nadšený. „Kedy o tom povieš Naty?" chcel vedieť Russel. „Ja... čoskoro." znela jeho odpoveď. Sám nevedel. Či má počkať na vhodnú príležitosť, alebo byť stručný a jednať s ňou na rovinu. Obe varianty ho aj tak desili.
Obával sa jej reakcie. Nechcel, aby jeho a Harveyho kvôli tomu znenávidela. Ale predsa dobre vedela, že ona a Gus nie sú a nikdy ani neboli pár.
Možno ho mala trochu viacej rada, ako on ju a aj po takom dlhom čase, ktorý spolu prežili mu to nestačilo, aby ju považoval, ako svoju frajerku. Ale nebude radšej chodiť okolo horúcej kaše. Zaslúži si vedieť pravdu a nie počúvať len samé výhovorky.
Mal ju rád a vedel, že je chápavá a vnímavá. Ale už len pomyslenie na ten rozhovor ho príšerne znervózňovalo. „Neodkladaj to príliš dlho. Sám vieš, že čím skorej vyjdeš s pravdou von, tým skôr môžeš byť s Harveym aj pred nami." hovoril mu Russel. Gus prikývol.
„To viem, ale... videl si, ako som reagoval, keď som o tom mal povedať tebe. Nezvládnem to. Príde mi, že by o tom nemal nikto iný vedieť... Je to len naša vec..." „Hm... to je síce pravda, ale chceš sa ho báť vziať čo i len za ruku na verejnosti? Chceš sa celý život skrývať? S Naty a tými ostatnými babami si nemal najmenší problém producírovať sa pred nami všetkými. Tak prečo sa hanbíš byť taký aj s chalanom? Je to to isté. Láska je láska, kamoš. Veď ty sa nemôžeš báť byť tým kým predsa si." vysvetľoval mu. Gus ho už poznal veľmi dlho a vždy si na ňom vážil ten jeho múdry pohľad na veci. Pousmial sa. „Máš pravdu..." vzdychol si. „Ako vždy!" zasmial sa Russel. „Dajte si na čas ak potrebujete, no naozaj sa nemusíš ničoho obávať. Vidím, akí ste teraz spolu vy dvaja šťastní a za šťastie sa nemáš prečo hanbiť." Gus tomu rozumel. Všetkému čo mu hovoril. Stále mal však v hlave blok, že by o tom ostatní nemali vedieť.
Snažil sa tú myšlienku potlačiť, no pre zatiaľ tam stále bola a desila ho. Vonku sa už začínalo pomaly stmievať. Vianočné svetielka na pouličných lampách a domoch začali pekne svietiť. „Ako stráviš tohtoročné sviatky?" opýtal sa ho odrazu Russel, keď zabáčal do ulice, kde Gus býval. „Sám v dome, predpokladám..." pokrčil ramená. „Len aby ťa neprepadli dvaja mokrý banditi." zavtipkoval Russel. Gus prevrátil očami a zasmial sa.
„A nechceš prísť k nám? Pre našich si už ako rodina, tak prečo vždy odmietneš pozvanie na Štedrý večer?" čudoval sa. „Veď som bol u vás na Vianoce." poznamenal Gus. „Hej, pred dvoma rokmi. Odvtedy sa tomu vyhýbaš." nadvihol obočie. „Ja neviem... Som fakt vďačný a rád, no mal by si..."
„Vianoce sú o rodine a ty ňou pre mňa si. Ak budeš takto ďalej pokračovať stane sa z teba Grinch." „Fíha, vidím, že dnes máš veľa narážok na vianočné filmy." odvrkol Gus. „Myslím to vážne. Potrebuješ byť so svojimi najbližšími. A to nie len o sviatkoch." „Veď som s vami všetkými neustále."
„Ja viem. Ale obzvlášť v tomto období musíš cítiť teplo domova a spoločnosť iných pri tebe. Kto vie?... Možno ich tento rok stráviš s Harveym." mykol plecom Russel a trocha sa uškrnul. Gus sa zarazil. „T-To nie... Jeho rodina ma vôbec nepozná a ja..." „A to je skvelá príležitosť, ako ťa spoznať." skočil mu do reči Russel. „Už prestaň byť taký zatrpknutý. Užívaj si priateľstvo a lásku.
To je to najpodstatnejšie." Zastavil pred veľkým, luxusným domom na konci ulice. Jediný dom, ktorý nezdobili, žiadne vianočné svetielka, či ozdoby. Gus si z vrecka bundy vytiahol kľúče od vchodových dverí. „Vďaka za dnešok." pozrel na Russela.
„Pravdaže. Som rád, že sme ho navštívili a aj za vás dvoch som fakt rád. Neboj sa, podržím ťa pri Natalie, keď jej to budeš oznamovať." položil mu ruku na rameno. Gus sa zhlboka nadýchol. „Ďakujem." Russel sa usmial a objal ho na rozlúčku. „Maj sa, braček." Gus ho zovrel tuhšie v náručí. „Aj ty." „Čauko, nadutý pán Scrooge." zaškeril sa na neho. „Tak ty s tým neprestaneš?!" smial sa Gus a mierne ho udrel päsťou do hrude.
Russel sa tiež smial. „Padám odtiaľto..." otvoril dvere na aute a vyskočil von sprevádzaný Russelovým rehotom. Mával mu a pritom si otváral dvere na masívnej, železnej bráne. Russel mu tiež kýval a potom vyšiel von z ulice. Gus vkročil do prázdneho domu.
Otec bol ešte pravdepodobne v meste. Mal rád keď bol doma sám bez neho. Vtedy sa trocha cítil, ako Bruce Wayne.
Z chladničky si vybral odložené zemiaky so zeleninou ešte z včerajšieho obedu. Hodil to do mikrovlnky a znudene sledoval, ako sa tam tanier krúti pomaly dokola. Potom si s tým sadol za jedálenský stôl a večeral. Pri tom si prechádzal sociálne siete na mobile, aby mu čas rýchlejšie ubíjal. Rozhodol sa, že by mohol napísať Harveymu.
„Chýbaš mi." naozaj nebol zvyknutý písať niekomu zaľúbené správy.
S Natalie si občas vypisovali, no to bolo skôr iba sextovanie. Harvey zatiaľ neodpísal. Asi ešte spí. Gus sa napojil na bluetooth repráky na stenách izieb a zapol si pieseň Happy endings od Mika Shinody, Ianna Diora a Upsahl.