Pozri sa na mňa (Prvá časť)

26.

„Ale, ale. Vidím, že niekto tu má na sebe cudzie oblečenie, nakoľko som u teba v šatníku nevidel nič podobnejšie." utrúsil uštipačnú poznámku Russel Gusovi, keď stáli spolu pri skrinkách.
„Už je tomu tak. Prespal som u Harveyho a on mi ponúkol niečo čisté od neho." priznal pohotovo Gus a upravil si golier zeleno-žltej košele. „Prespal, akože..." Russel zvedavo nadvihol obočie. „Nie. Prespal, akože spal vedľa neho v posteli, to je celé." odsekol vážne. „Ah tak. Zatiaľ ste sa tam ešte nedostali?" vyzvedal. „Potrebuješ to vedieť?" pozrel na neho Gus s úškrnom. „Nuž nie až tak veľmi. Iba ma zaujíma, ako je na tom môj najlepší kamoš." udrel ho slabo päsťou do ramena. „Najlepšie, ako sa len dá. Jasné, že obaja chceme... no žiaľ pre zatiaľ sme ešte nemali dostatok súkromia. Navyše si myslím, že tým, že je Harvey ešte... že takéto niečo ešte nezažil, tak by bolo rozumnejšie počkať na ten správny moment." vysvetlil.
„Páni. Keby som ťa toto mohol počuť povedať aj o mojej sestre pred pár rokmi." krútil nad tým hlavou Russel. Gus sa krátko zasmial a úder do ramena mu opätoval. „Čiže s ním plánuješ stráviť aj Vianoce?" opýtal sa po chvíli. Gus zabuchol dvierka od svojej skrinky.
„A čo ja viem? Jeho mama vyzerá, že jej moja prítomnosť u nich nevadí. No neviem, ako to prijme foter."
„Kašli už na neho. Veď vždy je aj tak cez sviatky najviac zaneprázdnený. Posledné Vianoce si naposledy strávil s vašou gazdinou, pamätáš?" pripomenul mu Russel. „Pamätám. Rosa. Bola veľmi fajn. Ako taká tvoja priateľská tetuška, ktorá ťa chcela celé dni len rozmaznávať. Potom ju odrazu otec prepustil... Bolo mi za ňou veľmi smutno. Pri nej som mal pocit, že náš dom je aspoň trocha domovom..." vzdychol si skleslo.
„Ja viem, braček. Teraz sa ti však naskytla nová príležitosť." položil mu pomaly ruku na chrbát. Gus mu pozrel do očí.
„Máš pravdu. Sláviť moje prvé sviatky s Harveym bude skvelé. Dúfam, že by to tak aj on rád uvítal." „Jasné, že hej." uisťoval ho Russel s úsmevom.
V škole teraz trávili posledné dni. Hodiny predmetov, ktoré sa učili sa každým dňom uzatvárali a vyučovaní mali menej a menej.
Všetci sa už nemohli dočkať zimných prázdnin, ktoré sa už tak veľmi približovali. „Vždy som bol radšej v škole než doma v otcovej prítomnosti, ale teraz keď myslím na to, že tohtoročné sviatky budú po boku môjho..." „Už som tu!" ozval sa im za chrbtami Harveyho hlas, ktorý za nimi trielil z chlapčenských záchodov.
„Neviem, či všetci chalani to dnes ráno prehnali s pitím nápojov, no takú radu na pisoáre som jakživ ešte nezažil." sťažoval sa im. Russel sa na tom zasmial. „Konečne si už tu, medvedík." predniesol spokojne Gus a obmotal si ruky okolo Harveyho krku.
Harveyho to prekvapilo. „Medvedík?" čudoval sa pobavene Russel. „Tak veru." oprel si hlavu o jeho plece. „Ehem... neprotestujem." zaškľabil sa Harvey a pohladil ho rukou po vlasoch.
„Ty si nám nejak zmäkol pri tomto chlapcovi, White." doberal si ho kamoš. Gus na neho škaredo zagánil.
To Russela ešte väčšmi rozosmialo. „Nepočúvaj ho, Augustus. Pre mňa si riadny tvrďák." upokojoval ho. Russel lapal po dychu od toľkého smiechu. „Láska, ale musíš uznať, že to vyznelo celkom divne." pozrel na Harveyho Gus. „Ups. Máš pravdu." zachichotal sa, keď si to uvedomil. „Ale aj to je pravda, či nie?" zašepkal mu do ucha. Gus sa pri tom celý napol. „Vždy..." šepol naspäť.
„Keby neboli vecka také obsadené, asi by som aj zvážil, že by sme mohli ísť znova do kabínky." pokračoval ticho Harvey. Gus zatajil dych. Chcel naozaj počkať a byť vytrvalý, ale on mu to vôbec neusnadňoval. „Idete na hodinu?" spýtal sa ich po chvíli Russel, keď sa pomaly upokojil.
Gus a Harvey si hľadeli navzájom do očí a mlčali. „Chalani?" ozval sa znova Russel.   „Dobehneme ťa..." odvetil nezaujato Gus a nespúšťal pohľad z Harveyho. „To myslíte vážne?" „Vieš, že keď raz začnem neviem potom prestať?" šepkal ticho Gus Harveymu. „Rád to risknem..."
„ČO TO?! ČO TO?!" zvolal niekto za nimi. Obaja sebou od ľaku trhli. Ani sa len nestihli obzrieť a už sa na nich lepil Malvin. „Ruším vám snáď romantickú chvíľku?" doberal si ich. „Odpáľ, Eastwood!" stuchol ho do rebier podráždene Gus.
Malvin od nich odskočil. „Auu!" sykol. „Niekto je nám tu žiarlivý." pridal sa Rory. „Aj ty chceš schytať?!" pohrozil mu päsťou. „Nikoho nebudeš biť, Augustus!" zakryl mu rýchlo Harvey päsť svojou rukou a poštípal ho prstami do líca. Gus zažundral a poľavil mračenie v tvári. „Nechaj ich nech sa smejú. Teba by mal zaujímať predsa len jeden chalan... A tým som ja..." chytil ho za bradu a pomaly ho pobozkal. „Heeej! Choďte s týmto radšej niekam do izby!" volal na nich z diaľky Jack, keď to aj on uvidel. „Och nie, dostal ho. Tu sme skončili, páni." prehovoril Rory s prehrou v hlase. Gus sa trocha upokojil a opäť objal Harveyho.
„Lepia sa na seba, ako stehná mojej tety Bessie v lete." zamrmlal znechutene Rory. „To bolo ale nechutné prirovnanie, Ror. Nechcem si to ani len predstaviť." poznamenal Jack. „No čo? Je to tak. Však sa na nich len pozrite!" ukázal prstom na bozkávajúceho sa Harveyho a Gusa. „Najskôr Naty a teraz Harv. Nevedia, čo je to súkromie." krčil obočím.
„Nechajte ich. Sú zaláskovaní, medvedíci jedni." dal si Russel ruky vbok. „Čože? Medvedíci?" zasmial sa Malvin. „Tak ho pred chvíľou nazval Gus." pokrčil ramenami. „Čože?!" zopakoval Malvin.
Chlapci sa dali do huróskeho smeichu. „Namiesto rehotania sa a trápnych poznámok by ste mohli pohnúť svojimi lenivými zadkami a ísť do tried, inak vás tam všetkých osobne dokopem." pozrel na nich vražedne Gus.
„Veď dobre, dobre. Sa nezblázni." prevrátil očami Malvin. „Aj vy by ste mohli skončiť to vaše neustále muckanie a ísť do triedy." vrátil mu to rázne Rory. Gus mu ukázal vztýčený prostredník.
„No jasné, to som si mohol myslieť. Veľký Gus White sa správa, ako desaťročný usmrkanec." „Takže už chceš, aby som ťa kopol?!" zvýšil na neho hlas Gus a pohol sa k nemu o čosi bližšie.
„Zaobídem sa aj bez tvojej nohy v mojom zadku a svoju triedu nájdem aj sám." vtipkoval Rory. Všetci chlapci sa na tom zasmiali. Dokonca aj Gus.

***

„Zdá sa mi to, alebo máš tu hore svetlejšie vlasy?" opýtal sa Harvey zaujato Gusa a prehrabol mu prstami strapaté vlasy. Sedeli spolu cez obedovú prestávku v knižnici na zemi medzi policami. „Ah, toto..." nervózne si Gus učesal ofinu na stranu. „Nebodaj už šedivieš?" nadvihol obočie Harvey. Gus sa krátko zasmial. „To nie... Len mi už vyrastajú moje vlasy." odvetil mrmlavo Gus. „Čože?" nechápal Harvey. „Ako to myslíš, tvoje vlasy?" čakal na lepšie vysvetlenie.
„Nuž... čierna farba nie je moja prirodzená." pozrel na neho začervenane." „PROSÍM?!" vyhŕkol prekvapene Harvey. „Ja som myslel, že si..." „Všetci si to myslia. Len Russel a Natalie vedia, že si ich farbím na čierno." hovoril pomaly.
„To naozaj? Ešte som nepoznal chalana, ktorý by si farbil takto intenzívne vlasy. To má byť kvôli tvojmu temnému emo imidžu?" hádal. „Presne tak." prikývol Gus. „Potreboval som riadnu zmenu. Moja prírodná farba je pieskovo hnedá, tak som potreboval riadny kontrast a rozdiel oproti tomu. Čiže som zvolil uhľovo čiernu a dávam si ju až... doteraz." Harvey pozorne počúval. „Chápem." prehovoril napokon.
„Z toho málo čo teraz z nich vidím môžem povedať, že vyzerajú pekne. Možno by si ich teraz už mal nechať odrásť a byť... prirodzenejší." navrhol mu. „Urobil som to krátko po maminej smrti." ozval sa po chvíli Gus. „Bol som na otca tak dopálený... Veľký dôvod bol aj to, že mám farbu vlasov po ňom. Nechcel som sa mu v ničom podobať. Preto som tak veľmi potemnel." rozprával. „Už tomu rozumiem. Ale aj tak si myslím, že už možno nastal čas, aby..." Gus si vzdychol. „Asi máš pravdu. Už ich mám takéto pridlho. Chcem, aby si poznal moju pravú tvár. Aký skutočne som." pozrel na neho vážne.
„To by som bol veľmi rád." usmial sa jemne Harvey a pobozkal ho na líce. „Nový vzťah si žiada nový začiatok a návrat ku... svojim koreňom. Doslovne, koreňom vlasov." zachichotal sa. Gus sa tiež zasmial a chytil ho za ruku. „Bez teba by som bol celkom stratený." povedal mu. „Preto som tu pre teba." pobozkal mu s úsmevom chrbát ruky.
„Už môžem povedať, že ťa za to ľúbim." zasnene vravel Gus. Harvey sa okamžite začervenal. „Aj ja teba, Augustus." odvetil zaľúbene. „Mám rád, keď hovoríš moje celé meno." „Ja viem. Preto to tak robím." naklonil sa k nemu Harvey a pobozkal ho.
Gus si spokojne vydýchol a objal ho okolo pliec. „Som veľmi poctený tvojou prítomnosťou." zašepkal mu do ucha. Harvey sa slabo zachichotal. „A teraz už nekecajme a ne..." pohľad mu zablúdil na Gusove pery, no rýchlo potriasol hlavou. „a radšej už dočítajme tie naše knihy. Preto sme v knižnici. Iné veci môžeme robiť v súkromí mojej izby." stuchol mierne Gusa do hrude a odtlačil ho od seba. „Ty si tu šéf." zaškeril sa Gus a siahol po svojej knižke. „Už mám len pár stránok do konca." ukázal na poslednú kapitolu. „Aj ja. Dočítame ich naraz?" Gus mu na to prikývol.
Obaja presmerovali pohľad na slová v knihách.
„A uvidíte, ako sa všetko zmení... A nijaký dospelý nikdy nepochopí, že je to také dôležité!" predniesol poslednú vetu príbehu Harvey.
„Iba keď mu prezreli prstene na rukách spoznali kto to bol..." dokončil svoj príbeh aj Gus a zavrel knižku. S hlbokým nádychom si s úľavou vydýchol. „A máme to." usmial sa Harvey. „Oba príbehy skončili..." „Bolo to smutné, a náučné zároveň." poznamenal Gus. „Bolo." súhlasil s ním a tiež knižku v rukách zaklapol. „Vďaka za taký skvelý darček k narodeninám, láska." pozrel na Harveyho pomaly. „Nemáš za čo... medvedík." uškrnul sa uštipačne. Gus sa zasmial a objal ho. „Páčia sa ti moje prezývky?" nadvihol obočie.
„Jasné, že sa mi páčia. Sú sladké." priznal Harvey. „Ty si sladký." rýchlo mu na to odvetil. Harvey sa nemohol brániť začervenaniu v tvári. „A ty si nádherný. Či už s čiernymi vlasmi, či bez." pohladil ho po vlasoch. Aj jemu sa už farbila bledá tvár do sýto červena.
„Naozaj si pripravený prísť so mnou o panenstvo?" spýtal sa ho po chvíli Gus vážne. „Viac než len pripravený. Ale... myslíš, akože... tu a teraz?" zarazil sa. „Oh, to nie!" zasmial sa slabo Gus.
„Nie tu samozrejme, ale... myslím, že viem o skvelom a ideálnom mieste, kde budeme mať súkromie, pretože to je ďalej od ľudí." povedal.