Pozri sa na mňa (Prvá časť)

30.

V terasových dverách stál vysoký postarší muž s uhladenými pieskovo hnedými vlasmi a vo formálnom obleku.
Jedovato zelene sfarbenými očami sa díval priamo na nich dvoch a prepaľoval ich pohľadom. Harvey bol úplne v šoku. Ešte nikdy ho nikto takto nepristihol.
„O-Otec!" zajačal vyplašene Gus a okamžite sa začal od Harveyho odsúvať preč.
Takže toto je jeho otec. Pomyslel si Harvey a v danej situácii nemal najmenšieho poňatia, čo má teraz urobiť. „ČO SI MYSLÍŠ, ŽE ROBÍŠ, AUGUSTUS?! ČO TO MÁ BYŤ?!" zreval po ňom zúrivo. „M-My... my sme len..." Gus bol úplne v rozpakoch. „Čo-Čo tu robíš?" vyšlo z neho napokon.
„Ja čo tu robím? Čo tu robíš ty?! Ako sa vôbec opovažuješ?!?" „Ja-Ja-Ja..." zajakával sa Gus a naprosto celý zbledol od strachu. „Ja ti to vysvetlím..." chcel vyjsť von z vírivky, no uvedomil si, že je vlastne celkom nahý, tak sa iba prikrčil a ponoril viac pod bubliny.
„Tak to by si teda mal! Priviedol som sem novú upratovačku, aby sa tu o to starala. Chcel som ju previesť po chate a vysvetliť jej pravidlá, no vonku som uvidel zaparkovanú tú tvoju kraksňu a odrazu sme počuli krik. Prídem sem a čo nevidím? Môjho sprostého syna, ktorý si to tu ŠIALENE rozdáva s CHLAPCOM v mojej vírivke! NAČISTO SI SA POMIATOL?!"
Harvey mal pocit, že by mal aj on niečo povedať. Gusov otec bol hysterický a rozzúrený. Nevedel, ako by ho mohol upokojiť. „Veľmi nás to mrzí... pán White. Nevedeli sme, že..." začal zdvorilo. „A kto je vôbec toto?" ukázal na neho prstom pán White.
„Prečo si sem nosíš hocijaké decká? Táto chata nie je žiaden posraný hotel, Augustus!" „Ja-Ja viem, otec... My sme iba..." „Sklapni! Už dofrasa mlč!" zvolal agresívne, až sebou Gus prudko trhol. „Celý ten čas som trpel tie tvoje názory a pubertálny výzor... A ešte, aby toho nebolo málo, teraz tu v priamom prenose zistím, že si ešte k tomu všetkému aj zasraný buzerant! Je mi z teba ozaj zle! Si nechutný! Celý život mi robíš len hanbu! AKO SA VÔBEC OPOVAŽUJEŠ?! AKO?!" Gus sa úplne triasol. Hlavu mal sklonenú a oči silno zavreté.
Harvey nemohol uveriť čoho je práve svedkom. Ešte nikdy nepočul rodiča, aby sa takto vyjadroval o svojom dieťati.
Gus o ňom naozaj neklamal. Po celý čas si myslel, že jeho vlastný otec je sviniar, no on sa s tým Gusovým nedal ani len porovnať. „Okamžite vypadnite preč z mojej chaty! UŽ AJ! Nechcem vás tu už v živote vidieť! ROZUMIETE?!" škrípal zubami pán White. „Augustus, máš permanentný zákaz sem čo i len nohou vkročiť, je ti to jasné?" Gus neodpovedal. Ani sa len nepohol.
„Povedal som... JE TI TO JASNÉ?! ODPOVEDZ!!" „Je mi to jasné..." vydal zo seba slabučký hlások. „HLASNEJŠIE!" zreval jeho otec, až sa nad nimi otriasli stromy a sneh z ich vetví spadol na zem. Kŕdeľ vtákov vyletel von z koruny a odlietal čo najďalej od toho hluku. „ÁNO!" zopakoval nahlas Gus. Hlas sa mu chvel. V očiach sa mu leskli slzy.
„Teba už viac nechcem vidieť. A už nikdy sa nebudeš stretávať s mojim synom." znova ukázal na Harveyho.
Harvey sa zamračil. „Rozumel si tomu aj ty?" nadvihol husté obočie. Harvey sa zhlboka nadýchol. „Ja..." Pán White sa im odrazu otočil chrbtom. „Oh, Mary. Je mi veľmi ľúto, že ste toho museli byť svedkom. Garantujem vám, že sa tu už nič podobné nezopakuje." hovoril ľútostivo chudej žene, ktorá stála v obývačke. Jeho hlas sa okamžite zmenil z agresívneho a zúrivého na sladký a medový.
„To je v poriadku, pán White. Ak ma tu nechcete, tak ja..." „Ale nezmysel, slečna Lavenderová..." vrelo sa na ňu usmial a otvoril svoju náruč. „Máte vskutku silného ducha a žalúdok, keď ste prežili tento nechutný výjav. Mohli by ste začať teraz s tým, že tuto chlapcom prinesiete zo skrinky pod umývadlom v kúpeľni dva uteráky." vyškieral sa na ňu.
„I-Isteže, pán White. Hneď ich prinesiem." prikývla. „Sú to tie dvere na konci chodby úplne napravo." opísal jej. Žena odišla z obývačky. „Gus..." zašepkal potichu Harvey a priblížil sa k nemu bližšie. „Nechaj ma..." sykol na neho rýchlo a vzdialil sa mu až na druhý koniec vírivky. Harveyho to zaskočilo.
Videl, že sa Gus veľmi bojí. Akoby aj nie? Žiadne dieťa by nemalo zažiť niečo podobné. Absolútne sa mu nepáčilo, ako jeho otec zareagoval a ako hnusne sa o svojom synovi vyjadruje. Áno, možno sem vtrhli bez dovolenia, no táto chata právom patrí predsa aj Gusovi. Mal by mať dovolené ju používať kedy chce. Ale aj tak jeho otec už vôbec nemá najmenšie právo mu zakazovať, aby sa s ním ďalej stýkal. To predsa nemôže! Harvey chcel zakročiť. Chcel mu niečo na ich obranu povedať.
O malú chvíľu prišla na terasu slečna Lavenderová s dvoma veľkými uterákmi. „Nech sa páči." podala každému jeden. Potom sa vrátila nazad dnu. Obaja vstali a voda na ich tele ich v momente začala mraziť pri studenom vzduchu. Vyšli von a zabalili sa do uterákov. „Nemôžem uveriť, že môj vlastný syn urobí niečo tak odporné. Vždy si bol podivný a teraz sa to konečne prejavilo." znechutene nad ním ohŕňal nos jeho otec.
Gus sa mu ani len raz nepozrel do očí. „Vypnite tú vírivku. Potom ju budem musieť poriadne vydezinfikovať. Choďte si pobaliť všetky veci a už konečne vypadnite!" „Áno, otec." odpovedal Gus a bez ďalších slov kráčal ku schodom. „Že ty si môjho syna nakazil? Ty malý teploš..." vrčal na Harveyho. „Ja som..." „Drž hubu a padaj si po veci!" prstom ukázal na schodisko. Harvey so zamračeným výrazom pomaly vykročil hore.
Gus bol vo svojej izbe a rýchlo sa obliekal. „Gus?" začal zase jemne Harvey. „Teraz nie, dobre? Pohnime si, nech sme už odtiaľto preč..." zbrklo si hádzal veci z písacieho stola do ruksaku. „Ale toto nemôže." „Ver mi, že môže." sarkasticky sa zasmial Gus.
„Ja som na podobné hystérie už zvyknutý, no on kričal aj na teba... Oh, najradšej by som ho!" zovrel ruky v päste a prudko sa otočil dozadu. „Hej, upokoj sa." snažil sa ho zastaviť Harvey. „Dýchaj..." Gus sa nebezpečne mračil a hruď sa mu akútne zdvíhala. „Ako mám byť asi teraz kľudný, Harv? Čo nevidíš, čo sa tu práve deje?!" zvyšoval hlas.
„Nemôže sa s tebou takto rozprávať. Proste nemôže. Musíme mu na to niečo povedať." „Nie, to nesmieme." vzdychol si nešťastne Gus. „Musíme! Nemôže ťa odtiaľto vyhodiť a zakázať nám byť spolu. Ty mu to snáď dovolíš?" „To nie... Prepáč. Ja-Ja len..." z očí mu náhle vytreštili slzy. „Ja neviem, čo mám robiť." plakal a vzlykal. Harvey ho chytil za ruky. Gus poľavil päste a stisol mu ich.
„Mrzí ma to. Toto som naozaj nechcel." „Nemusíš sa mi ospravedlňovať." položil mu jednu ruku na líce.
„Vďaka tebe som s tebou strávil ten najkrajší čas v mojom živote. Ja ti za to ďakujem." „Ale teraz už je po všetkom! Všetko zničil. Nenávidím ho! Nenávidím!" zúril Gus a lapal po dychu.
Harvey raz počul, že keď má niekto záchvat hystérie a paniky je dobré tú osobu pobozkať. Vtedy ju to zaskočí a dych sa spomalí. Preto ho teraz chytil oboma rukami za tvár. „Ššš..." prilepil sa mu na pery. Teória neklamala. Gusov tep sa postupne začal vracať do normálu. Dych bol slabší a pokojnejší.
„Len ty ma dokážeš upokojiť..." zašepkal po chvíli spokojne Gus. Harvey sa usmial. „Urobíme to takto," začal po krátkom čase. „vezmeme si veci, pôjdeme za ním dole a dohovoríme mu." „Ale on..." „Nie agresívne, ako to urobil on. To by sme klesli na jeho úroveň a to nechceme." pokračoval.
„Normálne ho s chladným tónom hlasu konfrontujeme. Povieme mu svoj názor a požiadavky. To, ako už on bude na to reagovať sa nás netýka. Nemôže nám zakázať, aby sme spolu boli. No a čo, že je to tvoj otec? Toto sa deje preto, aby si sa naučil stáť si za svojim a konečne sa mu postaviť." vysvetľoval.
„Musíš sa postaviť na nohy a prestať sa ho báť. Tým len posilňuješ jeho sprosté ego. Nemôže ti prikazovať ako máš žiť. Je to predsa tvoj život a nie jeho." Gus ho pozorne počúval. „Máš pravdu..." súhlasil napokon.
„Pre teba to urobím." „Nie pre mňa, ale predovšetkým pre seba. Aby si ty mohol žiť podľa seba, láska." hladil ho prstami po líci. „Ešte väčšia pravda." nervózne sa zachichotal Gus a potiahol uplakaným nosom. „To je môj chlapec. Ak chceš byť konečne slobodný, musíš sa prestať uzatvárať do seba a vyjsť konečne von. Povedať svoj názor a stáť si za ním nech sa deje čokoľvek. No nie s hnevom a agresiou. Rázne a čistou dušou. On ti nemôže v ničom brániť. Si silnejší než on. Ver mi. To, že on po tebe neustále kričí a zakazuje ti normálne žiť podľa seba je preto, lebo ti v skutočnosti závidí."
Gus na neho prekvapene pozrel. „Je to tak. Závidí ti, že si od narodenia svojský a vnímaš veci okolo seba. On sa bojí vyniknúť a vyčnievať von z davu. Preto ťa neustále komanduje, aby si bol presne ako on a nemal svoje splnené sny. Aby si trpel presne tak, ako trpí aj on. Pritom on trpí len kvôli sebe. Nikoho iná vina v tom nie je. Ja to viem, však som bol dlhé roky introvert, ktorý bol uzatvorený do seba a bál sa žiť. Bál som sa, že sa pri ostatných strápnim a oni ma potom nebudú mať radi a zostanem zase sám. No mýlil som sa. Musíš začať od seba a byť sám so sebou spokojný a potom majú aj ostatní možnosť sa k tebe pridať. Pri tých správnych osobách na tom vôbec nezáleží. Správni ľudia ťa potom tiež milujú práve takého, akým si." hovoril.
„Tak, ako ja milujem teba. Chcel som ti to povedať, než nás prerušil tatko." usmial sa začervenane Gus. „Aj ja teba, Augustus. Naozaj som nikdy nečakal, že to niekomu takto poviem." usmieval sa aj on. „Ty si tak múdry a odvážny..." opäť zavzlykal Gus.
„Ššš-ššš... Daj to všetko zo seba von, ak potrebuješ. No nebuď smutný. Som tu pre teba a vždy aj budem. Sľubujem." šepkal mu a úsmev sa mu len rozšíril.
Gus poťahoval nosom. Harvey mu teraz poutieral palcami stekajúce slzy na tvári. Gus mu chytil jednu ruku a pobozkal mu ju. „Ale čo mu mám teraz povedať?" rozpačito sa spýtal. „Presne to, čo mu chceš povedať už veľmi dlho. Len sa naozaj zdrž tej agresie a hnevu. Proste mu to na rovinu vysyp. Po toľkých rokoch dusenia to v sebe sa ti hádam aj uľaví." „Ja..." hlesol Gus.
„Ja viem. Prvé kroky sú zložité. No ten strach v tebe ťa len brzdí. Nepočúvaj ho. Nezaoberaj sa ním. Sústreď sa iba na to, čo chceš. Predstavuj si, že už to všetko máš." „Ja ho už vážne mám." uškrnul sa na Harveyho. Harveymu očerveneli líca. „Tak len mysli pri tých slovách na mňa a ako sme spolu šťastní, dobre?"
„Och, ľúbim ťa, Harvey!" náhlivo mu uštedril ďalší bozk. Harvey ho tuho objal.
„AUGUSTUS! ZBAĽ SA UŽ A VYPADNI!" ozval sa zdola krik jeho otca. Obaja takmer nadskočili. „Idem sa aj ja obliecť a pobaliť sa." oznámil mu a už aj si bral svoje oblečenie. Gus tiež pokračoval v balení.
Keď boli obidvaja hotoví, prehodili si ruksaky cez plecia a zišli dolu na prízemie. Pán White tam stál pod schodmi. „Nebudem to opakovať! Svojho buzerantského kamaráta odvez domov a už viac sa s ním nestýkaj!" prekrížil si ruky na hrudi. Gus sa znova roztriasol.
Harvey ho pohotovo chytil za ruku. Pozrel mu do očí a kútik pier sa mu mierne nadvihol.
„Čo to má byť?" zvolal prekvapivo jeho otec, keď to videl. Gus zavrel na chvíľu oči a zhlboka sa nadýchol. Potom ich otvoril a pozrel na otca. „Nie, otec." dal mu rázne na vedomie. „Čo si to povedal?" naklonil sa k nim bližšie. „Zdalo sa mi, že si mi odvrával..."
„Povedal som... NIE, OTEC!" zopakoval hlasno Gus a zovrel Harveymu tuhšie ruku. Pán White sa zarazil. Úplne ho to zaskočilo. „Čo tým myslíš, že nie?!" zvraštil čelo. „Myslím tým, že už s týmto končím!" pokračoval Gus a robil čo mohol, aby udržal na uzde svoj trasúci sa hlas. „S čím prosím ťa končíš?" nechápal jeho otec. „S tebou! S tvojimi príkazmi! S tvojou diktatúrou a krikom!" zvyšoval hlas Gus, uvedomil si však, že sa musí viacej upokojiť. Preto sa znova ešte raz hlboko nadýchol. „Okamžite sa ospravedlň a počúvni ma!" sykol mu tatko a na čele mu navrela hrubá žila od hnevu.
„To teda neurobím... Nebaví ma žiť podľa tvojej predstavy, otec. Som aký som. Mám rád knihy a svojich priateľov, hudbu a ľúbim Harveyho. Je to tak, proste ho ľúbim." pozrel na neho. Pán White pochopil, že hovorí o ňom. Už chcel zakročiť, no táto synova náhla vzbura ho akosi zaujala.
Preto mlčal a čakal, čo bude ďalej. „Celý život si mi diktoval čo mám robiť. Bol si hnusný aj na mamu a keď nás... opustila..." slabučko zavzlykal. „tak namiesto toho, aby si pri mne stál, ako jediný rodič, ktorý mi zostal, tak si sa zachoval, ako ešte väčší chuj a zničil si všetko čo som mal rád. Zakazoval si mi byť kým som. Robiť čo ma baví. Byť s tými, ktorých mám rád. Ale toto bola posledná kvapka. Na mňa môžeš hučať koľko len chceš, ak ti to robí takú radosť. No na môjho Harveyho zvyšovať hlas nebudeš! Počul si ma, otec?!" „To je on, že?" kývol hlavou na Harveyho a premeriaval si ho.
„Áno, presne tak. Harvey Scott je ten najskvelejší a najlepší chalan, akého som kedy poznal. Som s ním konečne šťastný a ty mi v mojom šťastí rozhodne brániť nebudeš!"
„Nedovolím ti, aby si sa takto správal v mojom dome a v mojej prítomnosti!" zakročil náhle pán White. „Je mi to jedno!" vehementne sa do neho oboril Gus.
Zase sa nadýchol, aby sa mu tep trocha ustálil. „Vôbec neľutujem, že si nás teraz pristihol. Vzal som ho sem, lebo to je aj moja chata, kde som vyrastal. Ak sa ti ale nepáči a nevyhovujem ti, ako správny syn, tak nemám problém sa od teba odsťahovať." rozhodne predniesol Gus. „Kľudne môžeš byť u nás. Aj na Vianoce, aj natrvalo." ponúkol sa mu Harvey. „To nedovolím!" chcel Gusa schmatnúť za zápästie, ale ten ruku pohotovo zdvihol. „Už ma tu nebudeš mať na to, aby si ma ďalej ovládal. Nechceš ma, tak sa ti stratím nadobro z očí. Radšej budem tam kde ma naozaj chcú. S mojou skutočnou rodinou." chladne odsekol Gus.
Pán White zostal úplne šokovaný, div nezhíkol. „Uži si samotu, otec. Pre zvyšok vecí sa vrátim potom. Teraz nechcem nič viac, len od teba odísť. Poďme, Harvey." otočil sa mu chrbtom. „Choď nám po bundy, ja ťa hneď dobehnem." rýchlo povedal Harvey. Gus na neho vážne pozrel, či si je tým istý, no dôveroval mu a preto pomaly odkráčal z chodby na terasu. Harvey tam zostal sám s jeho otcom.
Otočil hlavu smerom k nemu. „Je mi fuk, aké postavenie v spoločnosti predstavujete, pán White. Vôbec nemám za potreby sa k vašemu správaniu vyjadrovať. Lenže psychicky týrate môjho priateľa a to sa mi nepáči. Ani to, ako mi nadávate. Vyprosujem si to. Viem, že vášmu synovi nerozumiete. Aj by ste možno chceli, ale bojíte sa." Gusov otec bol nakoľko ohromený jeho slovami, že sa nezmohol na reakciu. „Preto mi vás je... veľmi ľúto, v istom slova zmysle. Mohli ste byť na neho pyšný za to, aký je, no vy ste si radšej vybrali hanbu. Potom je skôr hanba mať za otca niekoho, ako ste vy. Vaša žena to tiež určite vedela." hovoril monotónne. „Ako sa vôbec opovažuješ, brať si do úst moju...!" „Tak isto, ako sa vy opovažujete urážať ma za to, koho mám rád, pán White." skočil mu pohotovo do reči Harvey.
„Nebojte sa, aj ja budem radšej, ak sa my dvaja už nebudeme musieť stretnúť. Tak sa láskavo upokojte a choďte si po svojom." „Ty drzý, malý..." „Už som tu." ozval sa Gus, ktorý už mal na sebe svoju zimnú bundu a tú Harveyho držal v ruke. „Nech sa ti páči, medvedík." podal mu ju. „Ďakujem, zlatko." s úsmevom si ju vzal a tiež obliekol. „Ideme?"
„Augustus vráť sa! Zostaň tu, musíme to teraz viac prediskutovať!" snažil sa ho zastaviť jeho otec a v hlase mu znela rozpačitosť. „Odrazu? Nie je o čom diskutovať. Obaja odchádzame, ako si po nás predsa chcel. Nech sa tu novej upratovačke darí." mávol rukou Gus a vykročil k vchodovým dverám. „Ja ťa živím! Ja ti dávam peniaze! Bezo mňa si nič!" volal za ním hystericky. „Práve naopak, otec." otočil sa k nemu jeho syn.
„Práveže bez teba teraz konečne môžem naplno byť, tým kým som. Maj sa tu dobre. Uvidíme sa neskôr." To pána Whitea úplne odrovnalo. Zostal tam mlčky stáť s pootvorenými ústami. Jeho ego sa v ňom surovo búrilo. Ale on už ďalej nevedel, aký iný argument má ešte použiť. Jeho syn sa mu postavil, odmietal počúvnuť jeho rozkazy a napokon predsa len urobil to, čo po ňom chcel.
Celkom ho toto chápanie vyviedlo z miery. Harvey a Gus nastúpili do čiernej dodávky a tá potom vyštartovala preč smerom k východu z lesa. „Pán White?" prehovorila mu za chrbtom slečna Lavenderová. „Dostala som teda tú prácu? Kedy môžem nastúpiť?" pýtala sa. Pán White neodpovedal. Len tam stál a hľadel na vchodové dvere, v ktorých ešte pred malou chvíľou stál jeho syn.
„Naozaj u vás môžem zostať? Mal by si sa spýtať svojej mamy. Ak by nesúhlasila, tak kľudne zostanem aj u Russela." v malom pomykove krútil hlavou Gus.
„Pravdaže sa jej opýtam. No podľa mňa s tým súhlasí. Ak nie natrvalo, tak aspoň na Vianoce." usmieval sa Harvey. „Ďakujem ti. Ďakujem ti úplne za všetko. Nemôžem ani len uveriť, že som mu to všetko povedal. To je šialené!" smial sa oduševnene a rukami zovieral tuhšie volant. „Bol si úplne fantastický! Som na teba nesmierne pyšný." hovoril mu hrdo Harvey. „Nič z toho by sa nestalo nebyť teba! Dodal si mi odvahu, ktorá mi tak veľmi chýbala." „Sme si teraz kvit. Aj ty si ma usmernil vo veciach, ktoré som sa bál urobiť." priznal začervenane Harvey.
„A v tých veciach si sakra dobrý, Scott! Ešte teraz ťa v sebe cítim, fúúú!" Harvey sa rozosmial. „Počul som, ako veľmi si si to užíval." „Aj ty. Tie škrabance a cucfleky mi zostanú, ako suveníry." zaškľabil sa Gus. „Jáj, prepáč..." zahanbene sklopil zrak. „Neospravedlňuj sa za to. Mne sa to páči. Ale môj tatko nám dlhuje pekne prežitý sex vo vírivke." zažundral poslednú vetu a zvraštil čelo. „Veď to predsa bolo pekné. Navyše, ešteže sme to tesne stihli, kým neprišiel. Inak by som sa asi zbláznil." smial sa Harvey a prekrútil očami nahor.
„Musíme si to čím skôr znova zopakovať." žmurkol na neho lišiacky Gus. „Aj u nás je sprcha, aj vaňa. Ale nebudeme tam mať také súkromie ako na chate v lese. Musíme vychytať dni, kedy budeme sami doma." pokrčil plecami Harvey. „Stále lepšie, ako keď ťa načapá nenávistný foter. Ak by sa nám to do budúcna stalo pri tvojej mame, či bratovi, bolo by to trápne, no určite by sa nepustil taký hysterický cirkus, ako tam u nás." ukázal Gus palcom dozadu za seba na miesto, ktoré práve opúšťali. „Hej..." súhlasil Harvey.
„Ale zdá sa mi, že tvoj brat nás už trocha podozrieva. Počul si tie jeho otázky a ako na nás zazeral?" „Áno... Budeme mu to musieť potom poriadne vysvetliť." vzdychol si Harvey. „Ak to už za nás neurobila tvoja mama." smial sa Gus a dupol na plyn.
„Napíšem jej, že sa už vraciame. A či by si u nás nemohol zostať." vytiahol si Harvey z ruksaku svoj mobil. „Okej, ja nás zatiaľ naladím peknou hudbou." aj on siahol po svojom telefóne a pripojil ho k rádiu v aute. „Môže byť We are the champions od Queen?" spýtavo nadvihol obočie. „Ideálne." zachichotal sa Harvey.