Pozri sa na mňa (Prvá časť)

44.

Po všetkom tom rozdávaní darčekov teraz už spoločne len sedeli na gauči a pozerali Charleiho a továreň na čokoládu. Samozrejme na Gusovo želanie verziu od Tima Burtona. Keď predstavili prvého chlapca, ktorý našiel zlatý lístok v čokoláde všetci dostali záchvat smiechu.
A keď nastala scénka, kedy spadol do čokoládovej rieky v továrni a malí Oompa Loompovia o tom spievali pieseň, v obývačke kričali namiesto mena: Augustus Gloop, Augustus White.

„Ha-ha-ha." sarkasticky sa smial Gus a gúľal nad nimi očami. „Mali by sme kontrolovať, aby si tieto Vianoce nezjedol toľko sladkého, aby si nedopadol ako on!" vtipkoval Oliver.
Gus si urazene prekrížil ruky na hrudi. „Prestaň, Ollie." zahriakol ho so smiechom Harvey. „Môj Augustus sa toho obávať nemusí. A keby aj, tak ho budem ľúbiť tak či onak." oprel si hlavu o jeho rameno.
„Pff... vďaka za tie slová. Neviem, či sa mám z toho tešiť, či cítiť dotknuto." zamrmlal Gus a potľapkal Harveyho po ruke. Ostatní sa len chichotali.
„Prepáč nám, Gus. Už nebudeme žartovať. Nemôžeš za to, že Roald Dahl pomenoval tučného chlapca práve po tebe." zakrývala si Joane vysmiate ústa za svoju ruku. „Len sa smejte. Ale vedz Ollie, že ja si budem robiť srandu, keď budeme pozerať Hannah Montanu a objaví sa tam ten Oliver s predpotopným účesom zo začiatku dvadsiateho prvého storočia!" uškrnul sa Gus.
„Za prvé, tá postava bola vždy vtipná a za druhé... pomenovali po mne aj toho milého kocúrika z disneyovky Oliver a jeho kamaráti." chvastal sa a vypol pyšne hruď.
„No máš sa čím chváliť." zasmial sa Gus. „Už sa toľko neškriepte a užite si film." prerušil ich Harvey a dal si prst pred ústa, aby im naznačil, aby boli ticho. Obaja otočili hlavy späť k obrazovke.

***

„Čo to robíš?" pýtal sa Harvey nechápavo Gusa, keď už boli u neho v izbe.
Gus stál pred zrkadlom a otáčal sa zo strany na stranu. „Kontrolujem, či nepriberám." poznamenal a vyhrnul si pyžamové tričko a prezrel si svoje brucho. Harvey sa zachichotal. „Veď vieš, že sme si robili len srandu, však?" pristúpil k nemu bližšie. „Nikdy nevieš. Možno vyjdu na povrch tie perníky a štedrovečerná večera." pokrčil plecami.
„Prestaň. Si dokonalý a pre mňa stále atraktívny." Harvey mu položil svoju ruku na brucho a pozrel mu do očí. „Ozaj?" doberal si ho Gus a nadvihol obočie. „Najviac na svete." zašepkal Harvey a pobozkal ho.
Ruku mal stále na jeho bruchu a po chvíli ju začal pomaly presúvať až na jeho hruď. „Hmmh..." spokojne zamumlal Gus a objal ho okolo pása. „Ešte raz ti ďakujem za tak nádhernú pesničku." povedal mu so širokým úsmevom. „A ja ti ďakujem za perfektnú gitaru a za to, že tu s vami môžem zostať." odvetil mu na to. „To mi pripomína, že by som to video mal poslať ostatným. Včera som im odpísal na vianočné priania a odvtedy som správy nekontroloval, čiže tam už mohli napís..." chcel vykročiť ku stolu, kde ležal jeho mobil, no Harvey ho schmatol za ruku a pritiahol naspäť k sebe. „To vybavíš neskôr. Chvíľu ešte počkajú. Teraz ťa chcem mať konečne len pre seba." začal mu bozkávať krk.
„Chceš si vynahradiť ten nezdarený sex hneď z rána?" uškŕňal sa Gus sa pomaly zavrel oči. „To si píš, že chcem. Vieš, čo to pre mňa bolo vydržať to?" „Viem si to predstaviť, medvedík." pohladil ho Gus po vlasoch. „Teraz to musíme dohnať." Harvey ho začal tlačiť a kráčať smerom k posteli. Keď obaja dopadli na matrac jemne sa chichúňali.
Po chvíli bozkávania Harvey odrazu prestal a zadíval sa na Gusa. „V pohode? Máme prestať?" spýtal sa mierne zmätene Gus. „Len som... sa chcel na teba na pár sekúnd pozrieť. Ako si ma prosil v tvojej piesni." vysvetlil a zažmurkal modrými očami.
Gus sa hneď usmial. „Máš najkrajší pohľad, aký poznám." povedal mu zaľúbene. Harvey sa slabo začervenal. „Také pekné hlboké oči, ako máš zase ty som ešte nevidel." odpovedal mu. Aj Gus sa teraz zapýril. „Prepáč, ale hoci je tento moment krásny, tak už sa viac nevydržím dívať, lebo ťa chcem opäť veľmi pobozkať." priznal s hanblivým smiechom.
Harvey sa tiež trocha zasmial. „Nápodobne. Budeme sa na seba pozerať potom." navrhol, chytil mu tvár do dlaní a znova sa mu prilepil na pery. „Mhm... Môžeme sa kľude pozerať aj počas toho. Otočím sa spredu." predniesol Gus a vyzliekol si pyžamové tričko. „Skvelý nápad." uznal Harvey a tiež si vyzliekol to svoje.
Potom vyliezol na Gusa, ktorý ležal na chrbte. Teraz mu v prieniku bránili už len ich nohavice. „Preč s nimi." potiahol ich dole Gusovi z pása až na stehná. „Aj ja ti pomôžem." chichotal sa Gus a taktiež ich vyzliekol jemu. Potichu si dychčali jeden druhému do tvári a ich telá začínali byť postupne celé napäté. Harvey rýchlo zase musel použiť techniku napľutia si do dlane. Potom netrvalo dlho a už bol dnu.
Gus zadychčal a pevne mu zovrel ramená. „Pozeraj sa na mňa." lapal po dychu a nespúšťal z neho zrak. Harvey mu tiež uprene hľadel do očí. „Presne tak. Ne-Neprestávaj sa poz...pozerať." ticho zastonal a prstami mu zovrel plecia o niečo tuhšie. „Nepre...stanem." ubezpečoval ho zadýchane Harvey.
„Och nie. Harvey si tu zabudol darček." všimla si Joane Rudolphové ponožky na konferenčnom stolíku a siahla po nich. „Odnesiem mu ich." začala sa zdvíhať z gauča. „Byť tebou, tak to teraz nerobím." zastavil ju rýchlo Oliver. „Prečo?" nechápavo k nemu vzhliadla.
„Nepoznáš ich? Mám taký pocit, že teraz by nechceli byť rušení." pokrčil obočie a pokrútil hlavou. Zarazila sa. „Ale však predsa..." „Ver mi, ja som to už raz nešťastnou náhodou zažil. Len kvôli tomu, že som vopred nezaklopal a nepočkal." zvraštil znechutene nos.
„Myslíš si, že oni..." chcela mu v tom oponovať, no potom si spomenula, ako pred pár dňami omylom vliezli k nej do izby. „Máš pravdu." súhlasila napokon. „Nechám mu ich tu a potom si po ne príde sám." odvetila a ponožky opäť položila na miesto. „Lepšie. Lebo to čo som ja vtedy videl..." zamrazilo ho pri tej spomienke. Joane sa slabo zasmiala.
„Nuž, musíme si obaja zvyknúť na to, že Harvey nám už dospieva a má vážny vzťah." „Ja keď som tu mal frajerky, tak sme tu nikdy nerobili takého obscénnosti." prevrátil očami Oliver. „Teraz si ty ten slušný syn." povedala mu s úškrnom. „Teraz? Predtým som hádam nebol?" vypúlil na ňu oči. „To netvrdím, poklad." zachichotala sa. Škaredo na ňu pozrel a prekrížil si ruky na hrudi.
„Keďže oni dva momentálne... nemajú čas, kukneme si spolu niečo?" navrhla po chvíli. „Kľudne, som za. Môže sa aj stať, že sa z vrchu niečo neslušné ozve a preto je ideálne mať nahlas pustenú telku." smial sa uštipačne. Aj ju to rozosmialo, hoci jej ten vtip prišiel hlúpy. „Tak fajn. Chceš vybrať film?" podávala mu ovládač. „Krampusa!" zvolal a vytrhol jej ho z rúk. „Ale to je strašidelné. Mala som na mysli skôr niečo veselé. Vianočnú komédiu, napríklad?" odhovárala ho nespokojne. „Ughhh..." zavrčal otrávene. „To u teba znamená romantické klišé filmy." protestoval podráždene.
„Nemusí to byť romantické. Pokojne aj kreslený film." pokrčila plecami a trochu sa zamyslela. „Čo tak Vianoce Charlieho Browna?" skúsila náhle. „Chceš mať za jeden deň dva filmy s Charliem?" zasmial sa Oliver. "Prečo nie? Je to pekná klasika." usúdila. „Nech je po tvojom, mama." pomädlil si ovládač v rukách a začal nastavovať film.
Joane sa pohodlne oprela o sedadlo, ale odrazu strnula, lebo zhora zaznel prenikavý výkrik. „No dokelu! Ani som to len nestihol pustiť!" Oliver sa zahľadel na strop a nervózne si odkašľal. „Vravel som, že sa to stane! Ale takto skoro som to nečakal. To bude pre nich ale hanba, keď im o tom poviem." uškŕňal sa. Joane si podoprela hlavu rukou a tiež jej zrak vystrelil k plafónu.
„Diskrétni teda vôbec nie sú." pokračoval Oliver. „Dúfam, že kým bude hrať film, ušetrí nás to týchto zvukových efektov." „Len ich nechaj. Niekedy sa proste nedá byť potichu." obhajovala ich a znova sa jemne zasmiala. „Mohli si zahryznúť do jazyka." zabrblal Oliver.
Harvey s Gusom nahlas lapali po dychu. „Fí...ha... To bolo... celkom nahlas. My-Myslíš si, že nás... mohli poč...uť?" predýchaval Gus. „Len to nie! To by bol riadny trapas." Harvey zahanbene sklonil hlavou a ľahol ňou na Gusovu hruď. Gus mu prstami vbehol do vlasov. Jeho Hruď sa stále prudko zdvíhala a klesala.
„Tak či onak... Si úplne čarovný. Vieš o tom?" široko sa usmial. Harvey mu venoval na hruď bozk a krátko sa zasmial. „To isté môžem povedať aj ja o tebe." pozrel sa na neho. „Vyzeral si tak krásne pri vyvrcholení." ďalej sa usmieval Gus. „Pff... Ja? S tým krikom a grimasami?" nervózne sa začervenal. „Samozrejme. Inak by som to nehovoril." z vlasov mu prešiel na líce a jemne ho po ňom pohladil. Harvey trochu natočil hlavu, aby mu mohol dať pusu aj na jeho prsty, ktorými ho hladil.
„Stále mi príde zvláštne, že ešte pred pár dňami som bol totálny panic, ktorý ani len nemal poňatia o niečom takomto... a teraz..." Gus sa smial. „A ja som ešte pred pár dňami bol zatrpknutý, sebaľutujúci sa emáč, ktorému by ani vo sne nenapadlo, že raz bude ležať v posteli u svojho frajera, s ktorým práve prežil ďalší neskutočný orgazmus." aj on sa už začínal červenať. „Obaja sme sa navzájom potrebovali." priznal Harvey.
„To veru hej. Ďakujem ti, že si ma dostal z toho chaosu a žiaľu." „Ja som nič neurobil. To si zvládol ty sám. Ja len stojím po tvojom boku." s úsmevom mu prstom štuchol do špičky nosa. „Aj tak. Ďakujem ti, že tu s tebou môžem byť." pokračoval Gus úprimne.
„Aj ja ti ďakujem. Aj ty si mi kvázi pomohol dostať sa z mojej komfortnej zóny." „A ako som ti pomohol?" zaškeril sa odrazu Gus. Harvey sa zachichotal. „Však vieš... Ukázal si mi krásu intimity a vzťahu." väčšmi sa pýril.
„A ako som ti ju ukázal?" doberal si ho naďalej Gus. Harvey jeho narážky pochopil a rýchlo ho pobozkal. „Dáme druhé kolo?" spýtal sa cez bozky Gus.
„Vládzeš ešte?" „S tebou vždy." objal ho a prevalil na druhú stranu. Teraz bol v posteli on nad Harveym. „Striedačka?" chichúňal sa rozkošne Harvey.
Gus sa mu namiesto odpovede prilepil na ústa. Zrazu sa ozvalo tlmené bzučanie. Pokúšali sa ho ignorovať, no keď po pár sekundách neprestávalo, Gus sa od neho odtiahol a nahnevane zavrčal. „Kto zas otravuje?!" precedil cez zuby. „Len to vybav a rýchlo sa mi vráť." hladkal ho Harvey po chrbte.
„Jasné. Vydrž." namáhavo vstal z postele a prišiel až ku stolu a zodvihol z neho svoj mobil. Mal vypnuté zvonenie a tak mu len vibroval. Na displeji sa mu zobrazoval hovor od Russela. „To je Russ." oznámil Harveymu a otočil k nemu hlavu. „Ahá. Okej. Kľudne to zdvihni a pokecajte si." začal sa naťahovať v posteli. Gus otočil naspäť tvár k mobilu a hovor zodvihol. Priložil si reprák k uchu.
„No konečne! Čo ti tak dlho trvalo? Nedáte si s Harvom pokoj?" rehotal sa Russel na druhom konci. „Uhádol si." prikývol Gus pravdivo. „Tak si teraz nájdi pár minút na svojho naj kamoša. Alebo si už na mňa úplne zabudol?" „Jasné, že nie, bráško. Nemaj obáv. Chcel som ti aj ostatným napísať, ale potom..." „Nemusíš mi nič vysvetľovať." prerušil ho rýchlo Russel. „Aj tak chápem, že sú sviatky a len ich pekne všetci spolu oslavujte. Iba som bol zvedavý, ako to dopadlo s tým darčekom? Páčila sa mu?" vyzvedal zvedavo.
„Sekundu počkaj, hneď vám jeho reakciu pošlem do skupiny." odtiahol mobil od ucha a otvoril si konverzáciu kamošov. Video, ktoré do nej poslal sa začalo načítavať. „Naozaj? Máš to natočené? To je super!" tešil sa Russel. „A mám na tom videu dokonca aj svoj nový darček, vďaka ktorému sa vyriešil problém s hudbou v piesni." hovoril mu pyšne Gus.
Harvey ho počúval a musel sa usmievať, keď videl, aký je Gus hrdý.
„Ozaj? Idem si to pustiť. Vďaka, kamoš. Len som chcel počuť tvoj hlas a tak." priznal sa Russel. „Písal si, no takto je to osobnejšie, chápeš, nie?" „Hej, chápem." opäť prikývol Gus a nadvihol kútik pier. „Samozrejme, že mi chýbaš, ty aj ostatní. Teším sa, keď sa znova stretneme. U vás bol Štedrý večer okej?" zaujímal sa. „Ále, veď to poznáš. Klasika. A žiaľ Naty nás donútila pozerať nejaký romantický film na Netflixe. Nejaké Sviatočné rande, či čo. Poviem ti, že to bola riadna kravina." hlasno sa zasmial Russel, až ten smiech doľahol k posteli, kde ležal Harvey.
„Inak normálka. Večera, hudba, tance, hry, zábava, rodina." vymenovával udalosti svojho Štedrého večera. „Parádička. Ja som sa zoznámil s Harveyho rodinou. Sú fakt zlatí. Pozreli sme si Rudolpha a hrali sa šarády, ale Harveyho strýko strašne podvádzal." škeril sa Gus. Harveyho to rozosmialo. „Rudolpha by som tak rád uvítal. No my sme trpeli rom-komédie, lebo Natalie povedala." žundral Russel. „Inak, máš tam niekde nablízku Harva? Chcel by som aj jeho pozdraviť."
„Len hovor, bude ťa počuť." ťukol Gus prstom na reproduktor, aby to znelo nahlas.
„Čauko, kamoško! Želám ti veselé Vianoce a dúfam, že sa ti náš malý darček od nás všetkých páčil." volal Russel. Harvey sa posadil na matraci. „Pravdaže! Ahoj, Russ. Šťastné a veselé aj tebe. Pesnička bola neskutočná! Veľmi vám všetkým za ňu ďakujem. Nič krajšie som predtým nepočul." vravel nadšene Harvey. „Nepreháňaj..." červenal sa hanblivo Gus. „Nepreháňam! Myslím to vážne. A aj ja sa teším, keď vás zase uvidím!"
„Och, to boli vrelé slová. Som veľmi rád. Na nový rok sa pekne spolu stretneme a poriadne to oslávime!" plánoval Russel. „Mohlo by to byť napríklad v tom Dizzy dens, alebo v Le Renard café. Pozveme tam aj ostatných a..." „To je geniálny nápad!" skočil Harveymu do reči zbrklo Russel a ozval sa zvuk tlieskania rúk.
„Ja som skôr za kaviareň. Útulnejšie a robia tam skvelé zákusky a horúcu čokoládu." hlasoval Gus. „Ja som práveže myslel, že by ste si chceli na Silvestra radšej pripiť nejakým drinkom." pozrel na neho Harvey. „Ja dám radšej prednosť sladkému pred alkoholu." povedal razantne Gus.
Harvey bol milo prekvapený. „Ako poviete, chlapci." prehovoril po krátkej chvíli Russel. „A taktiež... Tam bude aj krásna čašníčka Judy." predniesol chlípne. „Ach tak." zasmial sa Gus. „Možno ti dá aj novoročnú pusu." vtipkoval. „Nebolo by zlé..." zasníval sa Russel. „A ja viem kto ju dá tebe, medvedík." pristúpil späť k posteli. „Ktože?" hral tentokrát hlúpučkého Harvey a na perách sa mu zračil úškrn.
„Je dobré si to ale najskôr nacvičiť, než to urobíme naostro v tú noc..." naklonil sa k nemu bližšie a pomykal s obočím. „Musíme veľa nacvičovať." načiahol sa po ňom Harvey a chytil ho za tvár.
„Počujem, že naša chvíľka rozhovoru sa blíži ku koncu, takže ešte skôr, než urobíte čokoľvek, čo máte v pláne... rozlúčte sa so mnou." chichotal sa Russel z mobilu. „Oh, prepáč... Rád som si s tebou zasa pokecal a vidíme sa v kaviarni." dodal Gus. „Maj sa pekne, Russel a vďaka, že si sa ozval." lúčil sa aj Harvey a zamával jednou rukou, aj keď ho Russel nemohol vidieť.
„Tak fajn, už vás dvoch nechám plniť si svoje frajerské povinnosti. Idem si kuknúť to videjko. Čaute." Teraz sa z repráku ozvalo len pípnutie ukončeného telefonátu.
Gus položil mobil na nočný stolík a vyskočil na posteľ. „Bolo od neho milé, že ti zavolal." hovoril Harvey. „Áno. Teším sa čo povie na finálnu pesničku a na gitaru a na tvoju reakciu." usmieval sa Gus. „Aj ja. Tiež som to video ešte nevidel." „Ani ja vlastne nie. Môžeme si to pozrieť spolu. Budem počuť, ako znie môj hlas v nahrávke." ošíval sa.
„Znie rovnako, ako naživo. Keď som bol prvý raz na jednej z vašich skúšok, tak mama veľmi chcela, nech si vás natočím, aby vás už aj ona mohla počuť, keďže som jej o vašej kapele stále básnil. Neskôr som si to video prehrával znova a vnímal, aké je vaša hudba dobrá." rozprával mu a už zase ho držal vo svojom náručí.
„Páni, cítim sa polichotene. Ja s Russom sme riadne zamakali na tých piesniach a pozitívna spätná väzba je najdôležitejšia."
„Hneď, ako som vás počul hrať ste sa mi zapáčili." usmieval sa aj Harvey.
„A mimochodom... keď si pomyslím, že najskôr si sa buchol do Russela." pokrčil náhle Gus obočie. „Nuž..." tentoraz sa od nervozity začal ošívať on. „Nemám ti to za zlé. Keď som aj ja zisťoval, že sa mi páčia aj chalani chvíľu som ho tak povedzme... tajne okukoval." prezradil Gus a začal sa smiať.
„To naozaj?" prekvapil sa Harvey. „Hádam, že Russel je tým pravým prebudením pre vychádzajúcich teplošov." neprestával sa smiať. „A ako si po ňom pokukoval?" zaujímal sa Harvey. „No vieš... Tým, že sme spolu vyrastali sme spolu boli neustále. Chodievali sme spolu na plaváreň, kam nás brali naše mamy. Keď sme boli v šatniach a prezliekali sme sa do plaviek čas od času som pohľadom zablúdil k nemu. Čím sme boli starší, tým častejšie som to robil. Hoci je pre mňa naozaj, ako brat, ktorého som nikdy nemal, tak vďaka nemu som si prvýkrát uvedomil, čo ma tiež priťahuje." vysvetlil.
„Téda!" smial sa už aj Harvey. „A povedal si mu to?" „Nie. Kým sme boli decká, tak som o sebe stále ešte pochyboval. Potom som si začal s jeho sestrou a neskôr, keď som to po prvé vyskúšal už aj s mužmi, tak už to bolo jasné. Však som mu to o sebe až doteraz zatajoval. Vďaka tomu, že som sa do teba zaľúbil to už vie." pohladil ho po tvári a vzdychol si. „Konečne v tom už má teraz aj on jasno. A my dvaja sme teraz tu... spolu."
„Áno, sme. A prečo stále rozprávame namiesto toho, aby sme spolu boli ešte viac?" mierne sa zamračil Gus, ale jeho mračenie hneď nahradilo žmurknutie. Harvey zhíkol. „Z mojich úst budeš odteraz už len počuť slastné vzdychanie." chichotal sa a dal mu rýchlu pusu na líce.
„To si rád vypočujem." s úškrnom ho Gus pobozkal na pery a zavrel pri tom oči.