Pozri sa na mňa (Prvá časť)

10.

„Čo ty tu chceš?" vyvalil na neho nepriateľsky. Harvey sa zvrtol na päte a otočil sa mu čelom. „Ja... ja..." koktal nervózne.
Gus už mal okolo ľavého oka tmavofialovú modrinu. „Prišiel si sa mi ešte vysmiať? Lebo ak hej, tak už fakt nemám náladu." zavrčal Gus a chystal sa opäť zabuchnúť dvere, no Harvey rýchlo vyhŕkol. „Nie! Počkaj, prosím.
Chcel som ti len dať narodeninový darček." Gus sa zarazil. Chvíľu hľadel do zeme, ale potom zdvihol zrak k nemu. „Darček?" nadvihol obočie. „Áno. Pre-Presne tak."
„Načo mi dávaš dary? Povedal som ti, že ich nemám rád." zamračil sa Gus. „Ja viem. Prepáč... Nechcel som to spomínať pred ostatnými, pretože to je typ darčeka, ktorý by si asi nechcel, aby videli." vysvetľoval Harvey a hlas sa mu triasol.
„Ako mi môžeš po tom všetkom chcieť niečo dať?" nechápal Gus a oprel sa o trám dverí. „Pretože..." nadýchol sa Harvey. „Máš narodeniny a zaslúžiš si, aby dnes skončili dobre. Nemusíš ho prijať, len som ti o tom chcel povedať. Ja sa naozaj nechcem hádať a mrzí ma, že to Russel tak veľmi prežíva. Nepozval si ma sem a predsa len som tu... To je od teba veľkorysé. Ďakujem." vydýchol si pri konci vety.
Gus na neho chvíľu zízal. „Radšej sa nevybavujme na chodbe." kývol mu hlavou na znak toho, aby vstúpil dnu.
Harvey zostal celý prekvapený. Gus White ho pozýva ďalej? Opatrne ho nasledoval do vnútra izby. Gus za ním zavrel dvere. V izbe nebolo priveľa nábytku. Asi preto, lebo tu netrávil toľko času, ako normálne doma. Ale mal tam útulne. Na nočnom stolíku stála svietiaca lampička. „No." pokynul Harveymu nech si sadne na posteľ. Harvey sa opatrne posadil. Gus si sadol vedľa neho. „Nech sa páči... V-Všetko najlepšie." podal mu darček. Gus ho uchopil a pozrel naň.
Bola to kniha. Vtedy pochopil čo tým Harvey myslel, že je lepšie, ak ho ostatní neuvidia. Bol to Portrét Doriana Graya od Oscara Wildea.
Gus na obálku so záujmom hľadel. „Najskôr som ti chcel vybrať niečo od sestier Brontëových, keďže som ťa v knižnici videl čítať Búrlivé výšiny. No počul som, že sa ti páčil Twilight. Aj keď sme dnes pozerali ten film, tak mi došlo, že máš asi rád upírske romány. Rozmýšľal som aj medzi upírskymi denníkmi, ale nakoniec som sa rozhodol nad niečím medzi. Je to veľmi dobrý príbeh. Tajomné, záhadné, mysteriózne, temné a psychologické. A aj trocha romantické. Myslím, že by sa ti to mohlo páčiť. Ak si to teda už nečítal. Dúfam, že nie." hovoril Harvey.
Gus pomaly presmeroval pohľad z knižky na neho. „Myslíš to vážne?" opýtal sa odrazu. Harveyho tým zmiatol. „Č-Čo či myslím vážne?" nechápal.
„Či mi ju skutočne dávaš. Ako darček." objasnil Gus. „Ne-Nechceš ju? Lebo ak nie... tak ti ju nemusím dať. Nevedel som... mrzí ma to." zneistel. Gus pokrútil hlavou. „Páči sa mi..." priznal. „Ešte som ju nečítal. Znie to fajn." vysúkal zo seba.
Vyzeral, akoby ho tie slová boleli. „Tak teda... to som rád." slabo sa usmial Harvey. Gus otočil knihu na zadnú stranu a prečítal si obsah. Čítal ticho a rýchlo. Tak isto, ako ho videl čítať vtedy v knižnici. „Nuž... darček už máš. Predpokladám, že si to chceš teraz v kľude prečítať, tak ťa už naďalej nebudem rušiť. Dobrú noc..." vstal z postele a vykročil ku dverám. „Stoj." ozval sa Gus. „Vďaka..." pozrel sa na neho. „Rado sa stalo." odvetil Harvey.                                                                 Chcel už rozhodnuto odísť, no nedalo mu to. „Môžem prosím vedieť prečo ma tak veľmi nenávidíš?" otočil sa tvárou späť k nemu. „Nemusíš mi to hovoriť, keď tak strašne nechceš, ale rád by som vedel aspoň dôvod." dožadoval sa.
Gus sa zhlboka nadýchol „Dobre..." potľapkal matrac na znak toho, aby si Harvey znova sadol. Harvey sa vrátil a prisadol si. Zvedavo čakal, čo z neho vyjde. Gus sa zadíval do zeme. Vyzeralo to, že je pre neho ťažké o tom hovoriť. „Pretože... ti závidím." priznal sa.
Harvey zostal úplne prekvapený. Toto veru ozaj nečakal. „Ty na mňa žiarliš? Kvôli čomu?" pýtal sa opatrne. „Máš všetko čo ja nie. Môžeš byť tým kým si..." objal si Gus rukami kolená. „A ty nemôžeš?" Chalan, ktorý má takúto nádhernú chatu, skvelých milujúcich priateľov a kapelu mu závidí? „Nebol som vždy takýto, aký som teraz. Bolo to iné keď... keď moja mama ešte..." hlas sa mu zatriasol.
„Russel mi o nej dnes povedal. Úprimnú sústrasť." prehovoril Harvey. „Hej... vďaka. Ona... ona skrátka... bola fantastická. To ona ma naviedla na čítanie kníh. Každý večer mi čítala kapitolu po kapitole a ja som... počúval." robil čo mohol, aby sa tam pred ním nerozsypal od žiaľu. „Búrlivé výšiny bola posledná kniha, ktorú prečítala... Potom mi povedala, že by som si ju mal raz prečítať aj ja." pokračoval. Harvey napnuto počúval. „Odkedy... odišla, foter so mnou zaobchádza ako s handrou.
Akoby sa len pred ňou pretvaroval, že je starostlivý otec. Neraz ju rozreval, keď po nej ziapal pre úplné somariny. Trápila sa. Potom ochorela a..." zase sa zhlboka nadýchol a na chvíľu sa odmlčal. Zavrel oči a otočil hlavu nabok. Harvey ho nechal nech sa upokojí. Po pár sekundách pokračoval.
„Skrátka, odkedy sme len my dvaja je to úplný kretén. Nie som mu na nič. Začal som byť temnejší. Našiel útočisko v temnejšej hudbe a temnejšom štýle. Jasné, že za to mi poriadne nadával, no ja som na to kašľal. Mojim ďalším útočiskom boli knihy a naša partia a kapela... No tatko mi to všetko nedovoľuje. Vraj knihy sú len pre podradných úbožiakov, ktorí nežijú v realite a preto z nich nikdy nič nebude. Vyslovene mi zakázal čítať. Preto chodím do knižnice. Vyvolal vo mne pocit, akoby čítať knihy bolo niečo menejcenné za čo sa musím hanbiť... Plus si to isté myslí aj o našej skupine. Ešteže nás Jackov tatko podporuje. Aspoň niekto má správneho otca."
Harvey bol šokovaný, keď teraz konečne počul pravdu. Teraz mu Gusove správanie dávalo úplný zmysel. „Ani môj otec nestojí za nič. Opustil nás kvôli sekretárke a má s ňou novú rodinu." podelil sa o kúsok svojho života aj on. Gus na neho pozrel.
„Aspoň s ním nie si pod jednou strechou. Toto miesto je jediné, ktoré mi dovolí používať. Dovolí mi sem chodiť dvakrát ročne na moje narodky a cez leto a pozvať aj ostatných, no to je celé. Trvalo strašne dlho, kým som ho uprosíkal aspoň na toto." krútil hlavou Gus.
„Ty máš také šťastie... Žiješ len s mamou. Čo ja by som za to dal, kebyže sa ich miesta vymenia. Dnes... dnes som ťa videl s tvojou mamkou. Ako sa s tebou lúčila pred bránou. Bola taká milujúca a láskavá. A ty si ju hneď odbil..." vzdychol si.
„Hej... Máš pravdu. Som ale rád, že ju mám. Je to veľmi silná žena. Čo všetko zvláda. Prácu a popri tom aj robiť ženu v domácnosti pre mňa a môjho brata. Pomáhame jej čo najviac sa len dá." vysvetľoval Harvey.
„Aspoňže tak..." prikývol Gus slabo hlavou. „Ako rád by som len zdrhol z toho blázninca doma. Kašľem na fotrové prachy, to za to nestojí. Veľakrát sa mi už vyhrážal, že ma vydedí, tak potom načo sa strachovať? Jediná dobrá vec je, že sa príliš stará o svoje obchody a často nebýva doma. Ale keď príde, tak ma neustále kontroluje. Nenechá ma ani chvíľu na pokoji. Hnusný hajzel. Mal si vidieť, aký bol hysterický, keď sa dozvedel o Naty. To bol ale cirkus. Preto som s ňou nikdy nezačal oficiálne chodiť." „Ahá." ozval sa potichu Harvey. „No teraz, m-mám na to aj iný dôvod." opäť odvrátil pohľad. Harvey na neho nenaliehal.
Bol totále prekvapený už len z toho, že sa mu Gus takto veľmi práve otvoril. Už naozaj chápal prečo bol vždy taký zatrpknutý a mrzutý a predovšetkým prečo mu tak veľmi vadil.
Nevedel sa s tým sám vysporiadať. Bol rád, že to zo seba konečne dostal von. O tomto pravdepodobne ešte nepovedal ani Russelovi, keďže ho dnes naštvane napadol za to, že je na Harveyho nepríjemný. „Prepáč." prehovoril Gus odrazu.
„Správal som sa ako úplný debil. Russ mal pravdu. Naozaj si si to odo mňa nezaslúžil." otočil k nemu hlavu. „To je v poriadku. Aspoň už viem teraz pravdu." usmial sa na neho. „Áno, ale stále nie všetk..."
„Keď už sa tu teraz navzájom priznávame, tak by som aj ja mohol niečo povedať." skočil mu do reči náhle Harvey. Gus sa zastavil. „No... fajn. Do toho." dal mu priestor na rozprávanie.
„Ale... ne-nech to zostane len medzi nami. Tak ako to, že si chodíš čítať. Myslím to vážne. Nesmej sa mi a neodsudzuj ma. Prosím." „Okej, v pohode." zľahka sa zasmial Gus a začal byť mierne zvedavý. „Nechcem, aby si ma po tom začal brať za nechutného, či čudného. Rád by som si to nechal len pre seba, no už s tým musím ísť von..."
„Áno?" zbystrel Gus a naklonil sa k nemu bližšie. „Dobre teda... Dôvod prečo som bol vtedy v tej knižnici cez prestávku bol ten, že..." nadýchol sa. „Nuž..." naklonil sa Gus ešte bližšie a dychtivo načúval. „chcel som byť na chvíľu sám so svojimi myšlienkami nakoľko som sa vysporadúval so svojimi pocitmi,... ktoré cítim k..." „Aj ja mám..." začal náhle Gus.
„Ehem..." Harvey znervóznel. „Oh, prepáč. Prosím pokračuj." odmlčal sa a nechal ho to dopovedať. „Okej... tak teda. S pocitmi, ktoré cítim k Russelovi." vyšlo z neho konečne von. Gus stuhol. Pozrel na neho, no po chvíli sa začal odťahovať.
„Čo tým myslíš?" opýtal sa neisto. „To, že som sa do Russela asi zaľúbil... Predtým než niečo povieš, ja viem, že to je tvoj najlepší kamoš a viem, že je to asi divné a možno pre teba aj hnusné, ale tak to proste cítim už nejakú dobu a..." „Nejakú dobu? Ako dlho?" vyzvedal Gus. „Eh...pár týždňov. Predtým som si to vykladal, ako radosť z nového priateľa, no teraz zisťujem, že v tom je aj niečo viac." „Niečo viac..." zopakoval potichu Gus a tvár mu úplne poklesla. „Prepáč mi, asi som to nemal povedať. Cítim sa hrozne. No vieš, ale potreboval som to už niekomu povedať osobne."
„Niekomu? Ahá... chápem. Jasné." Gus odsekol a v jeho hlase bolo znovu počuť to jeho klasické znechutenie a odpor. „Nechcel som ťa tým rozrušiť. Prosím, len mu to nehovor. Ani nikomu inému. Ty si vlastne prvá osoba, ktorej som sa o niečom takomto priznal." vydýchol si Harvey. Gus sa mierne zamračil. „Budeš ma teraz opäť za to nezávidieť? Len kvôli mojej orientácii?" Harvey zosmutnel.
„Nejde o to kto sa ti páči, ale kto to je." zamrmlal Gus. „Čože? Ale veď si povedal to isté. Nerozumiem..."
„Práveže to. Nerozumieš. Ale čo som si asi mohol len myslieť, keď som sa od začiatku správal ako totálny vôl. Ty chceš dobrého chalana, ktorý ťa bude ochraňovať a podporovať. A nie nejakú trosku ako som j..." ešte raz odmlčal. „Čo?" Harvey bol úplne zmätený. „Ako kto?"
„Nikto. Už tomu rozumiem. Nechcem ti to kaziť, ale myslím si, že Russel nie je vôbec na chlapcov. Ale môžeš ďalej snívať o tom svojom pánovi dokonalom." raz a zas začal byť podráždený.
„Gus... o čom to tu rozprávaš? Mätieš ma." „Nechajme to tak. Vďaka za ten darček a dobrú noc." vstal prudko z postele a išiel otvoriť dvere, že ho vyprevadí von.
„Čo sa to deje? Povedz mi to, prosím." naliehal Harvey. „Nie. Nerieš to. Bola chyba, že som bol na teba hnusný. Mrzí ma to a teraz to budem ľutovať." „Nie... to je v poriadku. Ja ti za všetko odpúšťam. Teraz už chápem prečo si to robil." „Ale nepovedal som ti celú pravdu!" zaťal Gus ruky v päste.
„A kebyže ti to teraz poviem, tak by to bolo asi ešte horšie, než si sa ty bál, že to bude predtým, než si mi povedal o Russelovi." zavrčal. Harvey sa postavil z postele a podišiel bližšie k nemu. „Prečo by to malo byť horšie? Už sme si tu pokecali o horších veciach. A tvoja reakcia na to, že sa mi páči chalan nie je až také zlá, ako som očakával." začervenal sa mierne Harvey. „Ty to nechápeš. Ja som na teba nepríjemní aj preto, lebo to je jedniný obranný mechanizmus, ktorý mám, aby som sa obrnil pred svojimi pocitmi."
Gusovi sa opäť začal triasť hlas. Harvey pokrčil obočie. „Svojimi pocitmi ku mne? Myslíš pred tou žiarlivosťou?" nechápal. Gus zavrčal o niečo hlasnejšie. „Nie! Čo mám ešte urobiť, aby si ma konečne pochopil?!"
„Ja-Ja neviem... Hovoríš v nejasných náznakoch a ja nedokážem pochopiť čo tým všetkým myslíš. Tak mi to nejako naznač čo sa deje, alebo mi to na rovinu povedz!" bezradne krútil hlavou. „Fajn! Ukážem ti tie pocity!" chytil Harveymu spontánne tvár a prilepil sa mu na pery.
Silno pri tom zavrel oči. Harvey zostal v obrovskom šoku. Práve ho bozkáva chalan. A nie tak hocijaký. Chalan, ktorý ho doposiaľ nenávidel. Harvey mal vypúlené oči a lapal po dychu. Nevedel čo má urobiť.
No aj tak sa v jeho podbrušku ozvala explózia motýľov. Gus sa od neho po pár sekundách odtrhol. Nahlas dychčal.
Díval sa mu priamo do očí. Jeho oči, tmavé ako uhoľ vyzerali ako dve čierne diery. Harvey mal pocit, že by sa v nich mohol priam stratiť. Že ho zaraz pohltia. Teraz už všetkému chápal. Úplne tomu rozumel.
Ale veď jemu sa predsa páčil Russel. Na Gusa ani len nepomyslel. Vždy mu iba zovrelo žalúdok, keď sa k nemu priblížil, no teraz bolo to zovretie úplne iné. Príjemnejšie. Nevedel sa s tým momentálne vôbec vysporiadať. Gus sa na neho stále díval. Skoro ani nežmurkal. V tých temných očiach sa takmer utopil.
„Nuž..." začal Harvey ako prvý. „Nemusíš mi city opätovať. Koniec koncov som sa k tebe správal príšerne. Viem, prečo sa ti páči Russel..." vzdychol si Gus.
„Mal si pravdu... Už by som asi naozaj mal ísť." odstúpil od neho náhle Harvey. Gusovi poklesli kútiky pier. „Rozumiem... prepáč mi za to." „Nemusíš sa ospravedlňovať. Len si musím pre dnešok oddýchnuť... Uvidíme sa zajtra." hovoril z časti mechanicky.
Gus netušil, či tak reaguje pretože si myslí, že urobil chybu, alebo len preto, že si to potrebuje premyslieť. „Dobrú..." hlesol. Harvey bez ďalších slov vyšiel von z izby, zavrel za sebou dvere a zostal stáť na mieste. Stále si prehrával v hlave, čo sa to práve stalo.
Gus ho naozaj pobozkal. Jeho! A najhoršie na tom bolo, že keby nebol tak veľmi šokovaný, asi by si ten bozk aj užil. Teraz sa mu otvoril úplne nový pohľad na vec. Zistil, že vo vnútri je Augustus iba citlivý chlapec so zlomeným srdcom.
Ale dokým to nevidel, tak o ňom inak ani len nepremýšľal. Predtým si všímal jeho výrazného zovňajška, ale priťahoval ho aj iným spôsobom? Opakuje sa tu to isté, čo s Russelom? Harvey bol úplne zmätený a z toľkého premýšľania aj vyčerpaný.
Vrátil sa do svojej hosťovskej izby a ľahol si do postele. Ale jeho myšlienky, ktoré mu neprestajne vírili v hlave mu nedali spať. Skutočne má teraz hneď dvoch kandidátov na potencionálnu lásku?

Autorská poznámka:

A je to tu! Kam sme to už dospeli? 😳🔥😙  Každopádne teraz začne mať príbeh iný zvrat a bude sa vyvíjať troška inakším smerom.

Opäť pripomínam, aby ste zahlasovali, ak vás príbeh baví. 🫶🏻⭐️