Pozri sa na mňa (Prvá časť)

37.

„Pre dnešok končíme, páni." oznámil Russel keď Gus dospieval poslednú vetu novej piesne. Všetci postupne prestali hrať na nástroje. „Podľa mňa to znie veľmi fajn." poznamenal Jack. „Aj ja si myslím." usmial sa Russel. „Naozaj?" pozrel na nich neisto Gus.
„Kamoš, upokoj sa." ozval sa Malvin. „Je to super. Konečne máme celý text. Ak si ešte nie si úplne istý hudbou, tak tým sa netráp. To ešte doladíme. No na dnes už padla. Som unavený a doma ma čaká dávanie svetielok okolo strechy." vzdychol si vyčerpane.
„Pravda. Už je neskoro. Vďaka, za pomoc." usmial sa vrelo Gus a odložil si svoju elektrickú gitaru. „No problemo, mi amigo." zaškeril sa na neho Rory. „To bola tá najhoršia výslovnosť španielčiny, akú som kedy počul." vynadal mu pohotovo Malvin.
„Áno? A čo ty o tom vieš?" oboril sa do neho urazene Rory. „Viem toľko, lebo som na polročnom vysvedčku dostal zo španielčiny jednotku, ty chytrák." chvastal sa Malvin. „Chlapci, dosť!" okríkol ich rázne Russel.
Jack s Gusom sa na nich len zasmiali. „Môžete sa vy dvaja aspoň raz prestať hádať kvôli každej somarine?" „On si začal!" ukázal Rory rýchlo prstom na Malvina. „Ja som chcel Gusa iba povzbudiť." obhajoval sa.
„Tak to rob v národnom jazyku, pri ktorom máš o čosi lepšie vyjadrovanie ako v reči, ktorej absolútne nerozumieš." doberal si ho Malvin. „SKLAPNI!" Rory vyskočil od bubnov a vrhol sa na neho. Začal ho slabo udierať päsťami do brucha. „POMOC!" jačal Malvin a snažil sa ho odstrčiť. „Robíte si srandu?!" Russel prevrátil očami a šiel ich od seba odtrhnúť. „To máš za to!" smial sa hlasno Rory.
„Dobre! Dobre!... Aspoň, že si tie slová povedal v gramatickom poradí." „Koleduješ si o ďalšiu ranu!" nastavil k nemu opäť päste. „Už stačí!" zreval Russel. „Správate sa, ako malé decká!" „Len ich nechaj, Russ. Začína to byť zaujímavé." ozval sa Jack. „Som zvedavý, ktorý z nich by padol na zem ako prvý." povedal zaujato. „Oh, chceš si na nich staviť?" pozrel naňho Gus s úškrnom.
„A na ktorého? Lebo podľa mňa má väčšiu šancu Malvin." tipoval zamyslene. „Ale jemu stačí jedna rana do nosa a má po okuliaroch." konštatoval Jack. „Láskavo ich v tom nepodporujte!" zamračil sa na nich dvoch Russel.
Jack s Gusom sa znova dali do smiechu. „Je to päťdesiat na päťdesiat." pokrčil plecami Jack. „Už všetci konečne držte huby, inak si vás všetkých podám ja a potom vás smiech rázom prejde!" vyhrážal sa im Russel, no po tom, ako uvidel ich výrazy sa aj on musel napokon rozosmiať. „Ste fakt idioti, viete o tom?"
„Naša kapela sa nevolá zlé návyky pre nič za nič." predniesol Jack so širokým úsmevom. Smiali sa ešte asi pol minúty.
„Okej, chalani, musím už padať. Bolo s vami vážne fajn a som rád, že sme sa dostali dnes až tak ďaleko. Letím domov. Vidíme sa neskôr." Malvin schmatol svoju tašku a prehodil si ju cez seba. „Nápodobne. A už ma viacej neprovokuj!" pohrozil mu Rory. „Záleží od toho, či budeš opäť v blízkej budúcnosti hovoriť kraviny. Ale v tvojom prípade je to celkom isté." vyplazil mu na to jazyk. „JA ŤA..." chcel sa k nemu zase naštvane rozbehnúť, no to už Malvin trielil k dverám garáže. „Majte sa." mával im na rozlúčku a vybehol von. „Vy dvaja si nedáte povedať, že?" krútil nad nimi hlavou Russel. „Nikdy." odvetil na to Gus a z gauča si vzal svoj ruksak a zápisník, ktorý do neho strčil.
„Ešte raz veľká vďaka za všetko. Aj ja už pôjdem. Vidíme sa." „Pá, kamoško." Russel ho krátko objal a potľapkal po chrbte. „Čaute!" aj on už kráčal preč. Nasadol do Wandy a vydal sa na cestu k domu Scottovcov.
O pár minút už parkoval pred ním. V oknách zbesilo blikali farebné svetlá. Vybral kľúčik zo zapaľovania a potom už mieril k vchodovým dverám. Párkrát zaklopal.
„Tvoj mužíček dorazil!" zaznel zvnútra Oliverov hlas. Gus sa ticho zasmial a čakal, kým mu otvoria. Za pár sekúnd sa dvere otvorili a v nich stál Harvey. Zase bol vo svojich teplákoch a žltom tričku so Spongebobom.
„Ahoj, medvedík." usmial sa široko Gus, keď ho uvidel. Harvey ho bez slov rýchlo objal a uvítal ho veľkým bozkom.
Gus mu rukami pomaly zovrel ramená. „Konečne si tu." zašepkal mu natešene Harvey, keď od neho trocha odtiahol hlavou. „Celý čas som na teba myslel." povedal mu Gus, no sotva to dopovedal už sa mu znova lepili na pery Harveyho ústa.
„Zavrite už konečne tie dvere! Ide sem strašná zima! Muckať sa môžete aj tu vnútri. Ale nie pred mojim očami!" kričal na nich Oliver. Harvey prevrátil očami. Gus sa zachichotal a vzal ho za ruku. „Poďme." Harvey ho potiahol dnu a zabuchol za nimi.
„Ako bolo na skúške?" chcel hneď vedieť. „Bolo dobre a..." zarazil sa a zhlboka sa nadýchol. „Čo to tu tak krásne vonia?" pýtal sa prekvapene. Vo vzduchu bolo cítiť sladnú škoricu a vianočné pečivo.
„Oh, mama pečie v kuchyni perníky a my ozdobujeme stromček." vysvetlil Harvey. „Ah tak. Mám vám nejako pomôcť?" rozhliadal sa po predsieni. Cez vešiak už viseli ozdobné zlaté reťaze a na policiach stáli vianočné Yankee candle sviečky. „Netreba. Daj si hore sprchu a potom príď. Nemusíš nám pomáhať. Odpracoval si si toho určite už dosť u Jacka v garáži. Zvládneme to." ubezpečoval ho Harvey. „Ale ja rád priložím ruku k dielu. Tak či onak tu bývam aj ja a mal by som prispieť k dekorovaní."
„Ako povieš, láska. No najprv si daj tú sprchu." potľapkal ho po hrudi a vyzliekol mu zimnú bundu. „Kľudne. Hneď som tu." usmial sa a pobozkal Harveyho na líce. Harvey mu úsmev opätoval a zavesil mu bundu na ozdobený vešiak. Gus kráčal hore schodmi do kúpeľne. Sprcha ho príjemne zohriala. Použil na vlasy čerešňový šampón, ktorý stál na stojane v sprche.
Keď sa osušil obliekol si pyžamo od Harveyho a vybral sa na prízemie. „Nie! Povedal som žiadne vianočné pesničky počas práce!" počul z obývačky Oliverov hlas. „Ale veď ako inak sa správne naladiť do nálady, ako..."
„Nebudeme si tu púšťať tuctové vianočné odrhovačky, Harv!" vytrhol mu ovládač z rúk, vypol na YouTube na televízore Santa's coming for us od Sii a radšej vyhľadal (If you're wondering I want you to) I want you to od Weezer.