Pozri sa na mňa (Prvá časť)

49.

Nadišiel Silvester. Všetci sa pripravovali na koniec roka. Niektorí vykupovali rakety na ohňostroje v supermarketoch a iní ich povyťahovali zo škatúľ v garáži.
„O koľkej vyrazíme?" pýtal sa Gus Harveyho, keď sa večer chystali v izbe.
„Le Renard café je otvorené celú noc, čiže tam zaručene prežijeme odpočet až do polnoci." hovoril Harvey, ktorý stál pred zrkadlom a pritom si viazal na krk šarlátovo červenú kravatu. „Nemôžem sa dočkať kedy si dáme novoročný bozk." usmieval sa Gus a so záujmom ho pozoroval.
Harvey sa pozrel na jeho odraz v zrkadle za ním. „Myslíš tým, že až do polnoci sa nesmieme bozkávať?" uštipačne sa ho spýtal. Gus vypúlil oči. „To nie! To by som neprežil." utekal k nemu a začal ho bozkávať na líce a na krk. Harvey zaklonil trocha hlavu, aby mu to uľahčil a pri tom sa chichotal, lebo ho to šteklilo. „Týmto tempom toto chystanie nedokončíme nikdy." vzdychol si. Gus schmatol jeho kravatu a potiahol za ňu, aby si k sebe otočil Harveyho tvár. Následne mu venoval bozk na ústa.
„Stále trénujeme?" opýtal sa Harvey počas ďalších bozkov. Gus sa slabo rozosmial. „Samozrejme. Tréning robí majstra." „Aj keď sa mi zdá, že už teraz to robíme dobre." zahryzol si do spodnej pery Harvey. Gus ho ešte viac potiahol za kravatu a naspäť k svojim perám. Zaznelo zaklopanie na dvere.
„Chlapci, už ste nachystaní?" otvorila Joane a nazrela dnu. Vo vlasoch mala zlaté trblietavé spony, na krku zlatý prívesok a na sebe čierne puzdrové šaty.
Obaja ihneď prestali a otočili sa k nej. „Nezdržujte sa." pohrozila im prstom. „Harvey, poriadne si uviaž tú kravatu a ty Gus si ju už konečne tiež daj." ukázala na čiernu kravatu hodenú na posteli. „Ideme na to, mami." zasalutoval jej syn na rozkaz. „Výborne. A teraz ešte budem musieť naháňať aj tvojho brata." rozhodila rukami.
„Vyzeráš krásne, mami." polichotil jej. „Oh, ďakujem zlatko. Aj z vás sú veľkí fešáci." začervenala sa. „Z neho obzvlášť." žmurkol Gus na Harveyho a jemu sa podobne ako jeho mame tiež začali pýriť líčka.
„Kedy tam dorazia aj ostatní?" Gus pokrčil plecami. „Netuším. Okrem Russela v tej kaviarni oni ešte neboli. Každý rok som ich vždy ja zvykol brať dodávkou a išlo sa do nášho obľúbeného klubu. Tam kde koncertujeme." vysvetľoval jej. „Lenže tentokrát pôjdem s vami a oni sa tam budú musieť dopraviť sami. Možno sa zmestia do Russlového auta." predpokladal.
„Neviem, či máme čas na to, aby si obehal všetky ich domy dodávkou a následne ich tam odviezol." skontrolovala Joane čas na svojom mobile, ktorý držala v ruke. Okolo zápästia mala svoj nový náramok, ktorý dostala na Vianoce. Harvey sa pousmial, keď si ho všimol. „Už to je dosť, že sa tam my dostaneme. A dúfam, že to bude čím skôr, kým... OLIVER POHNE SVOJIM ZADKOM!" zakričala náhle do chodby, aby to jej starší syn počul.
„VEĎ MAKÁM!" ozvalo sa z jeho izby. „No nič. Idem is na seba radšej ešte streknúť trocha voňavky." odkráčala do svojej spálne. Gus si vzal svoju čiernu kravatu a prehodil si ju cez krk. „Pomôžem ti s ňou?" spýtal sa ho Harvey. „Nedbám." zaškeril sa a spustil dolu svoje ruky. Harvey k nemu pristúpil a začal mu ju zaväzovať. „Nemôžem uveriť tomu, že spolu budeme tento ďalší rok." hovoril užasnuto Gus a díval sa na neho. Harvey párkrát zdvihol zrak z jeho krku na jeho oči a usmial sa.
„Ani ja nie. Znie to celkom neuveriteľne, však?" „Áno. Keď si predstavím, ako náš vzťah začal." zahanbene precedil Gus. „Bola to dlhá cesta." usúdil Harvey. „Nie až tak dlhá. Keď si vezmeš, že sme spolu iba od tohto mesiaca."
„A za ten čas sme toho už toľko postíhali." prekvapene nadvihol obočie Harvey a dokončil viazanie. „Ták. Hotovo." ustúpil od neho o krok, aby sa na to pozrel z lepšieho uhla. „Vyzeráš famózne." prezrel si ho od hlavy až po päty. Už aj Gus sa jemne začínal červenať.
„Aj ja ti pomôžem." ponúkol sa a vystrel ruky k Harveyho krku. Tiež uchopil jeho červenú kravatu a dokončil jej posledný uzol, ktorý mu schádzal. „Dokonalé."
„Vyzeráme priam na pomilovanie?" spýtal sa zvedavo Harvey. Gus dostal záchvat smiechu. „Rozhodne! Neviem ako ty, ale ja by som z teba určite rád strhal všetko, čo si si práve obliekol." sníval. Aj Harvey sa zasmial. „Vydržme to aspoň do konca tohto roka. A potom..." vrátil sa k nemu teraz späť o krok bližšie.
„Ako sa to len hovorí?... Ako na nový rok, tak po celý rok?" škľabil sa. „Už sa neviem dočkať." pomaly ho pobozkal Gus.
„ODCHÁDZAME!" volala náhle Joane.
„A musím si dávať aj toho smiešneho motýlika?" frflal Oliver, keď vyšiel z izby. „Ty ho ešte nemáš? Povedala som, že odchádzame!" vážne na neho pozrela jeho mama. „Však v ňom budem vyzerať smiešne. Nemusí to byť až také formálne." „Budeš ho mať a basta!" šla mu s ním pomôcť. Oliver nazrel do Harveyho izby cez otvorené dvere. „Vraj sa ponáhľame a oni sa tam muckajú!" podráždene na nich ukázal prstom.
„Máš pravdu... Chlapci, dosť už!" prísne zavelila. Harvey a Gus sa od seba nechcene odtrhli. „Zdržiavate." vynadal im Oliver. „Neviem komu musí mamička uväzovať motýlika na krku." doberal si ho mladší brat. Oliver na neho len nepriateľsky zagánil.
„A mimochodom, Ollie." oslovil ho Gus a vyšiel na chodbu k nemu. „Baby letia na chalanov v oblekoch. Ver mi." poradil mu a potľapkal ho po chrbte. „Naozaj?" udivene na neho pozrel. „Tak, tak. Priam z nich šalejú. Hovorím z vlastných skúseností." prikyvoval.
„Mama, pohni si s tým! Nech už sme tam!" popoháňal ju odrazu nedočkavo Oliver.
„Buď rád, že ti s tým vôbec pomáham, ty veľké decko!" facla ho rukou zozadu po hlave. Gus a Harvey nezadržiavali svoj smiech.
„Dúfam, že keď tam budeme, tak sa na teba nebudú lepiť žiadne dievčatá. Pretože si len môj." chytil ho za ruku Harvey. „Neboj sa, medvedík. Moje srdce bije iba pre teba a moje oči si budú všímať jedine teba." milostne vyhlásil. „Veď preto." uštedril mu Harvey vrelý bozk na líce.
„To by sme mali." dotiahla Joane mašľu na Oliverovom golieri košele. „A teraz, šup do auta!"