Pozri sa na mňa (Prvá časť)

13.

Harveyho mama po neho na večer prišla. Rozlúčil sa s ostatnými a nasadol do auta. Všetci mu mávali zbesilo na rozlúčku. On im kýval naspäť cez okno auta.
Naposledy sa pozrel na Russelovu usmievavú tvár a Gusove čierne oči.
„Tak čo? Ako bolo?" vyzvedala len čo sa pripútal.
Harvey jej vyrozprával o skvelej zábave, kedy jedli zmrzlinové poháre, pozerali film v Gusovom súkromnom kine, hrali hry pri opekaní marshmellownov pri kozube, nočnom tancovaní pri telke, potýčku Russela a Gusa vynechal, aj rozhovor s Gusom a jeho prvý bozk tak isto a zakončil rozprávanie rannými vajíčkami od Gusa, hádzaním žabiek do jazera, prechádzku po lese, kúpaním vo vírivke a vďačnosti za takých skvelých priateľov, akých si našiel. Joane vyzerala veľmi spokojne.
„Som rada, že si sa takto dobre zabával cez víkend. Všetko to znie veľmi fajn. Musí byť s nimi naozaj zábava." usmievala sa.
„Hej, to teda je..." vzdychol si a oprel si hlavu o operadlo.
Keď dorazil domov začal si vybaľovať veci z ruksaka a hádzať špinavé prádlo do koša. Po tom, čo mu opäť naskočila domáca wifina na mobile mu zacinkalo zopár upozornení.
Prezrel si ich. Snapchatové ponuky, Instagramé príspevky, nové TikToky. A jedna nová správa od... Gusa.
Prekvapene vypúlil oči a žalúdok mu ihneď spravil pár otočiek. Nervózne správu otvoril.
„Čau, fešák."
Harvey hľadel na slová v modrej bublinke a prehltol naprázdno.
Iba tak z ničoho nič mu napísal? Jeho kontakt musí mať pravdepodobne od Russela.
Pozrel kedy bola správa odoslaná. Pred pol hodinou. Čiže mu musel napísať, keď bol s mamou ešte na ceste domov.
Zhlboka sa nadýchol a odpísal mu.
„Ahoj."
Nečakal, že na to hneď aj odpíše, lenže... pod správou sa objavil nápis: videné. Harveymu poskočilo srdce.
Žeby vyčkával s mobilom v ruke kedy mu konečne odpíše?
Na obrazovke sa objavili tri poskakujúce bodky. Gus mu niečo písal. Harveymu sa začali potiť dlane. Po pár sekundách sa nová správa od Gusa objavila.
„Vďaka, že si prišiel na moje narodky a oslávil ich s nami všetkými."
To je od neho veľmi milé, že je za to vďačný. Pomyslel si Harvey a pousmial sa. Začal palcami vyťukávať na klávesnici.
„Aj ja som rád, že som tam mohol byť s vami. Máš super chatu a som aj taktiež rád, že sme sa spolu hlbšie porozprávali." odoslal správu.
„Kedykoľvek." znela Gusova reakcia.
Harvey sa mierne zachvel. Stále uvažoval nad tým, či ho Augustus White skutočne priťahuje, alebo je len zúfalo zbláznený do každého chalana, ktorý o neho prejaví záujem.
„Dobre. Uvidíme sa zajtra v škole." znervóznel ešte viac a snažil sa ich konverzáciu rýchlo ukončiť.
„Prídeš zajtra cez obedovú do knižnice?" opýtal sa ho odrazu.
Harvey sa zarazil. Má s ním stráviť pol hodinu v opustenej knižnici? Len oni dvaja a knihy? Váhal s odpoveďou. Premýšľal nad tým. Nechcel znieť veľmi náhlivo, ani že je príliš natešený z toho nápadu. Chcel znieť trocha nedobytne.
„Uvidím. Ak budem mať čas." odpísal mu po chvíli a uškrnul sa nad svojim predstieraným nezáujmom.
Gus neodpisoval. Asi sa ho to dotklo. Čakal, že to bude také jednoduché. Ale Harvey sa ešte stále hneval, ako sa k nemu Gus správal.
Aj keď vedel, že to mal v živote ťažké. To ho však neoprávňovalo, aby bol k nemu odporný od samého začiatku. Chcel, aby sa Gus viac snažil, keď ho chce získať.
„Okej. Každopádne sa vidíme zajtra. Sladké sny." napísal mu napokon.
Harvey sa začervenal.
„Vďaka. Aj tebe." rozmýšľal, či sa mu má iba poďakovať, alebo mu tiež zapriať dobrú noc, no tak či onak je to stále zdvorilý chalan a keď je niekto milý, tak je aj on milý naspäť.
V posteli potom nad tým všetkým uvažoval. Chcel si vybaviť ten bozk. Ale udialo sa to tak náhle a on bol z toho taký vyplašený, že si na to spomínal len matne.
Domýšľal si, aký by to bol pocit, keby nechal Gusa nech ho pobozká znova. Ale nechcel to. Neprial si nič unáhliť.
Stále chcel, aby sa Gus viacej snažil.
Na druhý deň ráno dorazil do školy a hneď pred budovou ho zbadal, ako pri plote fajčí.
Bol pri ňom aj Russel a o niečom spolu diskutovali. Russel stál Harveymu chrbtom a nevidel ho prichádzať k nim. No len čo ho Gus zazrel, vypol hruď a prudko sa nadýchol až sa z cigaretového dymu rozkašľal.
„Oh, si v poriadku, kamoško?" zmätene ho Russel potľapkal po chrbte.
„H-Hej..." hlesol Gus a zažmurkal pretože ho nepríjemne pálili oči. „Čo si sa tak odrazu..." „Ahojte." ozval sa rázne Harvey. Russel nedokončil otázku a otočil sa k nemu.
„Ah, čauko Harv." pozdravil ho a potom pokrútil hlavou.
„Čo ťa tak vydesil?" zasmial sa a postrapatil Gusovi husté vlasy. „Daj pokoj!" zamrmlal Gus a odstrčil ho od seba. Nespúšťal zrak z Harveyho. Harvey sa hanblivo ošíval.
„Poďme radšej dnu." zajachtal náhle Gus, zahasil cigaretu a pobral sa dovnútra.
„Však máme ešte desať minút do začiatku školy, kam sa tak náhliš?" divil sa Russel. „Tak teda poďme." nasledoval ho Harvey.
Gus už stál pri svojej skrinke a vyberal si z nej učebnice na prvú hodinu literatúry. Harvey na neho z diaľky hľadel. Rozhodol sa, že ho bude troška provokovať. Nech sa Gus na neho namotá o to viac.
Osmelil sa a vykročil k nemu. „No čo, aké si mal sny?" podišiel k nemu zozadu a ruku mu položil na plece. Gus sebou jemne šklbol. „Ja-Ja..."  zneistel.
Harvey sa k nemu naklonil bližšie a vypúlil dokorán oči, ktoré sa dívali priamo do tých temných oproti nemu.
Gus si začal pomaly uvedomovať o čo Harveymu asi ide a rozhodol sa, že túto hru môžu hrať aj dvaja. Zhlboka sa nadýchol.
„Veľmi dobré. Dokonca aj so šťastným koncom, ak vieš, ako to myslím." uškrnul sa a žmurkol na neho. Harvey zmeravel. Myslel tým, že mal mokré sny?
„A o čom?" rýchlo sa opýtal a zovrel Gusove plece o niečo pevnejšie. Gusovi sa kútiky pier ešte väčšmi rozšírili. Naklonil sa bližšie až kým nemal pery tesne pri jeho uchu.
„O tom, ako sme sa milovali pod hviezdami..."  zašepkal.
Harveymu poskočilo srdce. Celkom stuhol. „Ale, ale... čože si to tam vy dvaja šepkáte?" vyzvedal Russel, keď k nim prišiel.
Harvey nebol schopný reči. Len ticho stál na mieste.
Gus sa zasmial a oddialil od neho tvár. „Ále... iba ťaháky na písomky, nič viac." zaklamal so spokojným výrazom.
Russel nevyzeral, že by ho to veľmi presvedčilo, ale viac sa už nevypytoval.
„Ideme do triedy, Harv?" pozrel naňho. Harvey len slabo prikývol hlavou a odstúpil od Gusovej skrinky.
„Vidíme sa cez prestávku." zamával im Gus. „Tak poď, Harvey." volal ho Russel.
Cez vyučovacie hodiny sa snažil sústrediť len na učivo. Nezapodievať sa žiadnymi chalanmi, ktorí by ho mohli rozptyľovať.
„Počuj... dnes s vami asi nepôjdem na obed." pošepol cez matiku Russelovi. Jasné, že chcel ísť za Gusom do prázdnej knižnice.
Russel k nemu otočil hlavu. „To naozaj? Ehem... okej. Vďaka za oznámenie. Tak ťa teda nebudeme čakať." prikývol chápavo.
Nechcel sa Harveyho spytovať na dôvod. Ak má niečo dôležitejšie na práci, tak nech. Aj keď sa musel priznať, že bol trocha zvedavý.
Harvey mu žiadne vysvetlenie ani nedal. Proste mu oznámil, že na obede nebude.
Keby si dal Russel dve a dve dokopy zistil by, že Gus bude práve dnes cez obed sám v knižnici ako zvyčajne. No tentoraz tam nebude taký sám.