Pozri sa na mňa (Prvá časť)

8.

„Už sa neviem dočkať!" vyhlásil jedného dňa natešene Malvin, keď si sadali ku stolu v jedálni.
„Presne tak. Bude to fakt epické. Skoro ako každý rok." pridal sa Rory.
„O čom je reč?" spýtal sa nechápavo Harvey. „Oh, tuto pán kolega bude cez víkend sláviť narodky." potľapkal Jack Gusa vzadu na krku.
Gus sa začervenal. „Nerobte z toho také haló..." zamrmlal.
„To skôr ty nebuď taký odmeraný k svojej oslave! Bude to parádne." odvetil Rory.
„A čo máte v pláne?" pýtal sa teraz so záujmom Harvey.
„Každé jeho narodeniny máme také malé súkromné kino s plátnom a pozrieme si nejaký Gusov obľúbený film." vysvetľoval mu Russel. „Hej. Minulý rok sme mali Mŕtvu nevestu a z toho som mal ešte týždeň po tom nočné mory." striasol sa Malvin. „Mlč! Tim Burton má tie najlepšie filmy." oboril sa na neho Gus.
„Ako povieš... Som zvedavý, čo si vyberieš tento rok."
„Žeby Twilight?" zavtipkoval Harvey. Všetci zmĺkli.
„Heeej! Romantickí upíri. To je jeho!" zarehotal sa Rory. Tentokrát sa už všetkci zasmiali. Okrem Gusa a Russela.
Gus vedel, že iba Russel vie o tom, že má tie knihy aj filmy rád, a ak to teraz Harvey spomenul, tak pochopil, že mu to asi musel Russel prezradiť. Hrubo sa na neho zamračil a odvrátil sa od nich. Harvey si to uvedomil. „Ehem... prepáč. I-Iba som tak žartoval." rýchlo dodal. Gus bol ticho a ani sa na neho neotočil.
„Ale noták, Gus. Nebuď zatrpknutý. Bav sa aj ty trocha." ozval sa Russel. „To je fuk..." odsekol urazene.
Russel prevrátil očami. „A pozveme aj Harveyho." podotkol. Gus sa k nim prudko otočil. V očiach sa mu javila hrôza. No nič však na to nepovedal.
Russel sa usmial. „Čím viac nás bude, tým väčšia sranda." Gus na nich pár sekúnd gánil a potom si vzdychol. „Mne je to jedno..." odpovedal napokon nezaujato.
„A kde sa tá oslava bude konať?" opýtal sa po chvíli Harvey.
„Ach, to je na tom to najlepšie. Gusov fotrík je pekne prachatý a majú vlastnú chatu v lese pri jazere. Vyzerá to tam fakt mega a každé Gusove narodky sú tam. Vonku je zima, tak si vždy zapálime v krbe a napchávame sa sladkosťami a čipsami. Najlepšia prespávačka zo všetkých." rozplýval sa Rory.
„Oh, vy tam aj prespíte? Ak chcete aby som prišiel aj ja... m-musím sa dohodnúť s mamou." priznal Harvey.
„Ja som ho nepozýval..." zažundral Gus. „Pokojne. Ale určite ťa pustí. Takáto fajn prespávačka je raz za rok." žmurkol na neho Russel.

***

Russel prezdieľal Harveymu polohu, kde sa chata nachádza. Harvey to prediskutoval so svojom matkou.
„Trvám na tom, že ťa na to miesto odveziem!" bola jej prvá reakcia. „Samého ťa do lesa nepustím. Ešte tam zablúdiš a bude ťa musieť hľadať celý pátrací oddiel, ešte aby to!"
„Dobre teda... A môžem tam aj prespať s ostatnými? Gus nás má na starosti."
„A je zodpovedný, tento Gus?" vypytovala sa ho neisto.
„J-Jasné." prikyvoval a už myslel na to, ako by ho Gus najradšej v spánku poslal po jazere, alebo nechal niekde uprostred lesa, len aby sa ho konečne zbavil.
Ale spoliehal sa na Russela, ktorý mu bude robiť väčšiu spoločnosť.
„Iste." silene sa usmial. Mama mu priveľmi nedôverovala, ale verila svojmu synovi. „Poznám ťa." chytila mu rukami tvár. „A viem, aký si. Ale nechcem, aby si sa pred novými priateľmi nejako pretvaroval, alebo skúšal rôzne hlúposti, okej?" pozrela na neho vážne. „Ja viem, mami. Nemaj obáv." odprisahal úprimne.
„V poriadku..." pobozkala ho na špičku nosa. Harvey premýšľal, či má Gusovi zháňať aj nejaký darček. Mal mať predsa narodeniny, ale v škole vyzeral, že ich nemá rád. Aj keď ich slávi s ostatnými. No možno mu aj oni prinesú nejaké dary.
Skoro vôbec ho ale nepoznal, čiže nevedel, čo by mu mal vlastne zohnať.
V piatok mu mama pomáhala s balením vecí.
„Nepribalím ti tam aj pána Terryho?" spýtala sa ho a z postele vzala plyšového tučniačika. „Nie! Ehem... Budem radšej, ak Terry zostane doma." odvrkol rýchlo a vytrhol jej plyšáka z rúk. Joane sa zasmiala.
„Tak teda dobre, pán dospelý. Ale bez neho sa ti predsa v noci zle spí." podotkla. „Mamiii..." hlesol zahanbene ako pravý tínedžer.
„Veď dobre, dobre." opäť sa zachichotala.
V sobotu sa vybrali na cestu.
Joane zadala do navigácie danú adresu a jazdila po uvedenej trase.
Po nejakom čase sa cez lesík dostali až k veľkej, kamenno-tehlovo-drevenej chate.
„No fíha." gúľala na ňu oči Harveyho mama. Zastavila u vchodovej bránky.
Na nej bola poštová schránka s menom: Whiteovci.
„A toto patrí tvojmu kamarátovi?" čudovala sa. „Asi áno." odpásal sa a vzal si na plece tašku. Obaja vyšli von z auta. Harvey hneď napísal Russelovi, že už dorazil.
Bol prekvapený, že sa v tejto oblasti stále nachádzal aj signál. Ale však niektorí ľudia bežne žijú v domoch pri lese a wifi tam normálne majú. Lenže on, ako chlapec z mesta si to nikdy nevedel poriadne prestaviť.
„Už idem!" odpísal mu Russel.
„Máš všetko?" kontrolovala Joane. „Áno, mami." odvetil a popruh tašky si na rameni ešte viac nadvihol.
„Výborne. Daj mi potom vedieť hocikedy. A ak by sa niečo udialo, alebo by si chcel už ísť domov, tak mi len zavolaj, alebo napíš a ja som hneď tu a vezmem ťa domov." podišla k nemu bližšie a chytila ho rukami za tvár.
„Jasnačka. Vďaka." usmial sa na ňu.
Odrazu sa otvorili masívne, vchodové dvere a na príjazdovú cestu vyšiel Russel. Mal na sebe tmavomodrú mikinu bez zipsu a čierne roztrhané džínsy.
„Prišiel si! Našiel si to tu!" radoval sa a rozpažil ruky. „A vy musíte byť Harveyho mamina, je tak?" prišiel až k nim.
„Mami, Russel. Russel, mama." predstavil ich hanblivo Harvey. „Teší ma." potriasol jej vzápätí rukou. „Aj mňa." usmiala sa.
„Máš veľmi krásnu chatu." pochválila očarene.
„Oh, nie, nie, nie. Tá patrí nášmu priateľovi Gusovi. Teda skôr jeho otcovi. Gus ju vždy využíva na svoje narodeniny, kedy nás všetkých pozve." vysvetľoval jej.
„Ahá, pravda. Harvey hovoril, že to je Gus. Nemám dobrú pamäť na mená. Ospravedlň ma."
„Ale to je úplne v poriadku, madam." priateľsky na ňu mrkol.
„Dobre. Tak to sa tu rozhodne nebudete nudiť." „Pravdaže nie. Filmový večer, hry, blahoželanie... Bude to fakt super." „To znie veľmi pekne." usmiala sa ešte viac.
„A koľko vás bude?" chcela pre istotu vedieť. „Dokopy aj s Harveym sedem." spočítal ich Russel.
„No téda. Celý kolektív priateľov." „Tak my už asi pôjdeme..." nedočkavo naliehal Harvey. Nechcel už viacej čakať.
„S-Samozrejme, chrobáčik. Maj sa tu dobre a uži si to." objala ho. Harvey sa začervenal, keď vedel, že sa na nich Russel díva.
„Vďaka..." zamrmlal.
Naklonila hlavu a uštedila mu dlhý bozk na líce. „Ma-Mami..." rozpačito sa jej snažil vymaniť z náručia. „Však, dobre, dobre. Viem, že sa už veľmi tešíš." zasmiala sa a nechala ho ísť. „Všetci na neho dozrite." pozrela prísne na Russela.
„Spoľahnite sa, madam." zasalutoval.
Joane nasadla naspäť do auta. „Maj sa, zlatko." mávala mu a posielala vzdušné bozky. „Pá, mami..." jemne jej zakýval naspäť.
Naštartovala a vyrazila pomaly preč.
Sledovali auto, ako odchádza až dokým sa im nestratilo z obzoru.
„Ach, to bol ale trapas." vzdychol si Harvey. „Ale choď. Máš šťastie, že máš takú starostlivú mamku." objal Harveyho rukou okolo pliec.
Harvey sa naďalej červenal.
„Tak poď ďalej." viedol ho dnu.
Vnútri to vyzeralo veľmi veľkolepo a luxusne, no zároveň aj starodávne a zachovalo. Čiernobiela dlaždicová podlaha a parkety z tmavého dreva, hrubé drevené trámy na vysokom strope, drážkované pilastre pri stenách, obrovské izbové priestory a veľké okná pozdĺž celej strany.
To všetko dodávalo tomu miestu útulný a zároveň vznešený dojem a pocit.
Z obývačky sa ozývali hlasy a smiech. „Poďme za ostatnými." vykročil Russel vpred.
Harvey ho pomaly nasledoval.
V obývacej izbe bol veľký kožený dlhý gauč, vysoká knižnica v rohu, pohodlné kreslá a obrovský kamenný krb, nad ktorým sa vynímalo zrkadlo a pred gaučom na nízkom komodovom stolčeku stál plazmový televízor. Cez prednú stenu viedlo dlhokánske výškové okno, z ktorého bol nádherný výhľad na záhradu, vysoké stromy a jazero.
Decká sedeli na gauči a v kreslách a bavili sa. „Hej, pozrite kto sem zavítal." oznámil Russel. Gus zbledol v tvári a odmlčal sa.
„Haaarv!" zvolal nadšene Jack. „Vitaj, kamoško." pridal sa Malvin. „Ale čaau!" mával Rory.
„Ahojte." pozdravil ich všetkých. „Všetko najlepšie, Gus." zablahoželal milo.
Gus od neho odvrátil zrak a radšej sa pozrel do svojho mobilu. Harvey si vzdychol.
„Choď sa radšej vybaliť, kamarát." štuchol do neho Russel. „A do akej izby?" opýtal sa skromne Harvey.
„Izba na kraji je ešte voľná." zažundral Gus a tváril sa, akoby mu to bolo úplne ľahostajné.
„Hej, zavediem ťa tam." ponúkol sa pohotovo Russel a odkráčal na chodbu k veľkým schodom, ktoré viedli na poschodie.
Hore sa týčilo dlhé zábradlie okolo otvoreného koridoru, ktorý vyzeral ako balkónik.
Vyšli schodmi hore. „Tadiaľto." navigoval ho Russel.
Prišli až k posledným dverám naľavo a Russel ich otvoril. Za nimi bola veľká hosťovská izba s manželskou posteľou v strede miestnosti a taktiež veľkým oknom cez celú izbu s výhľadom na hustý les.
„Kúpeľňa je hneď za týmito dverami." ukazoval Russel na dvere oproti posteli.
„Sprcha, vaňa, umývadlo, záchod. Veci si môžeš dať tamto do skrine, alebo do komody, či nechať rovno v taške. Je to len na tebe." pokračoval.
„Páni, Gusovi rodičia musia byť, ale v riadnom balíku." rozhliadal sa ohromene po izbe.
„To hej... Tento dom patril jeho rodine a chodievali sem často. No odkedy.... Gus-Gusova mama zomrela jeho otec sem už tak často nechodí. Vlastne vôbec. Je príliš zamestnaný prácou a tak to tu Gus využíva vo svoj prospech." povedal Russel a potom sa na chvíľu odmlčal.
Gusova mama zomrela? Možno preto je večne taký zatrpknutý a podráždený. V hĺbke má len zlomené srdce.
„Ach tak..." odvetil potichu Harvey.
„Tak fajn." tleskol náhle Russel rukami a rýchlo sa usmial, aby odbúral pochmúrnu atmosféru, ktorú spôsobil. „Vybaľ sa a kľudne si daj aj sprchu, ak potrebuješ. Potom zíď dolu do kuchyne. Dáme si niečo pod zub." navrhoval. „To znie super, vďaka." usmial sa Harvey. „A ďakujem, že si sa za mňa prihovoril, aby som sem mohol prísť aj ja."
„Ale to nestojí za reč. Je to tu fakt mega a aj ty si zaslúžiš tráviť tu s nami pekné chvíle." stále sa na neho zubato usmieval.
„A-A... kde máš izbu ty?" opýtal sa Harvey odrazu a motýliky v bruchu mu tancovali jedna radosť. „Oh, o tri dvere od teba. Ak by si niečo potreboval dvere máš u mňa vždy otvorené." zažmurkal na neho.
Harvey sa silno zapýril a radšej rýchlo odvrátil tvár, aby si to Russel náhodou nevšimol. „Jasné..." povedal otočený k chrbtu.
„Skvelé! Takže ja ťa tu už teraz nechám. Rob si svoje a potom príď za nami." dodal a podišiel k dverám. „Si píš." zamával mu Harvey.
Russel vyšiel pomaly von a zavrel za sebou. Harvey si hlasno vydýchol a potom spadol na mäkký matrac na posteli.

***

Harvey kráčal schodmi dolu na prízemie.
„Hej, daj tam poriadne veľa čokolády!" vravela Natalie. Šiel smerom do otvorenej kuchyne. Opäť celo-stranné okno a aj na strope strešné okno, čo presvetľovalo celú miestnosť.
Luxusná kuchyňa s mramorovou kuchynskou linkou a ostrovčekom s barovými stoličkami. Tam ostatní sedeli.
Z reprákov v každom rohu vysoko na stenách hral mashup piesní Bad and Boujee a Super freak.

„Čaute..." prehovoril nesmelo Harvey, aby zaujal ich pozornosť.
„Tu ho máme! Pridaj sa k nám. Akurát si robíme zmrzlinové poháre." pozval ho Russel.
Mali vybratých šesť pohárov pre každého.
V nich boli rôzne kombinácie zmrzlín, na vrchu šľahačka, karamelová a čokoládová poleva, Nutella, med, všetky druhy gumených cukríkov, marshmellowny a čokoládové sušienky.
„Téda. A nedostanete z toho všetkého cukrovku?" utrúsil so smiechom Harvey. Ostatní sa tiež zasmiali, okrem Gusa. Ten cez mobil prepol na ďalší remix F urself in Vegas.

Malvin vytiahol z presklenej skrinky nad sporákom ďalší zmrzlinový pohár pre Harveyho. „Poslúž si. Daj si tam čo len budeš chcieť. Na čo máš chuť." povedal mu a ukázal na obrovský neporiadok jedla na ostrovčeku pri pohároch pre ostatných.
„Fíha, nuž... idem na to. Vďaka." vzal si pohár a pristúpil bližšie ku sladkostiam a začal si vyberať.
Nakoniec sa rozhodol pre čokoládovú a vanilkovú zmrzlinu, Nutellu, marshmellowny, šľahačku, čokoládovú a karamelovú polevu a gumených medvedíkov a červíkov na vrch toho celého.
„Dobrý výber." chválil ho Rory.
„Keďže si dorazil neskôr ako my ostatní o chvíľu už bude tma a vtedy bude oslava v plnom prúde." ozval sa Jack.
„Vážne?" pozrel na neho Harvey zvedavo. „Dáme si zmrzlinové poháre, pozrieme si film a potom si ešte opečieme zvyšné marshmellowny nad krbom." hovorila Natalie.
„Pukance sú hotové!" oznámil Malvin a vytiahol maslovo slané vrecúško popcornu z mikrovlnky.
„Ja ešte vezmem nachos." Jack vzal veľké balenie Doritos s čili papričkovou príchuťou. „Ja beriem kolu!" vyhlásila Natalie a každému priniesla jednu mini fľašku.
„A kedy sa budú dávať darčeky?" spýtal sa Harvey. Všetci na neho upreli pohľad.
„Žiadne nebudú. Nerád niečo odstávam a ostatní to vedia." zažundral Gus.
„Nebodaj si mu niečo priniesol?" vyzvedal Malvin.
Harvey stuhol. „N-Nie... Nič. Nemal som na to ani čas. L...Len som si to chcel ujasniť." začervenal sa. Musel im klamať do očí, nakoľko on mal svoj darček pre Gusa odložení v ruksaku.
„Okej." mykol plecom Malvin a šiel Rorymu pomôcť s nosením vínových pohárov.
„Ideme už pozerať?" vyzvedal znova Harvey. „Jasnačka. Gus, máš čas na rozmyslenie si, aký film to bude." zaškeril sa na neho Russel. Harvey vykročil smerom k obývačke a sadol si na gauč ako prvý.
„Ehem... čo to robíš?" spýtala sa ho prekvapene Natalie. „No-No... veď predsa som si šiel sadnúť k telke, či nie?" zmätene na ňu hľadel. „Pfff, nie, nie, nie. Poď za nami." pokrútila hlavou a nastavila mu ruku. Chytil ju a ona mu pomohla vstať.
Potom išla za ostatnými, ktorí už kráčali preč. Pripojili sa k nim.
Natalie sa rozbehla k Gusovi a objala ho okolo ramien.
„Kam to všetci ideme?" pošepol Harvey Russelovi. „To uvidíš." uškrnul sa.