Pozri sa na mňa (Prvá časť)

43.

Harvey sa ráno zobudil zo sna. Pohľad mu hneď padol na Gusovu hlavu zozadu.
Už ju postupne zapĺňalo viac a viac svetlých vlasov. Harvey si zívol a ponaťahoval sa.
Potom si čosi uvedomil a uškrnul sa. Načiahol sa za Gusom, objal ho okolo pásu a pritiahol sa až celkom k nemu.
Hruďou mu narazil o chrbát. Gus niečo zamrmlal a pomaly sa začal zobúdzať aj on. „Dobré ránko." zašepkal mu do ucha Harvey a venoval mu bozk na krk.
Gus sa usmial a chytil mu ruku, ktorú mal Harvey na jeho bruchu. Po krátkej chvíli sa slabo zarazil a opatrne pomykal bedrovým kĺbom. Harvey sa pri jeho pohybe trenia zachvel a z úst mu ušiel drobný vzdych.
Aj Gusovi sa odrazu na perách objavil úškrn. „Ale, ale... Čože ma to len tam vzadu tlačí?" uštipačne sa spýtal.
„To mám z toho vzrušujúceho sna." hlesol Harvey. „Zdalo sa mi, že sme sa vášnivo milovali pod sprchou." „Macko, ale to nebol žiadny sen." zachichotal sa Gus. „Máš pravdu. No rád by som si to zopakoval..." šepkal Harvey a zahryzol si do pery. „Netreba hovoriť dvakrát." Gus si vsunul ruku pod perinu a na zadku si náhlivo zošuchol dole pyžamové nohavice.
Harvey mu ďalej bozkával krk a rukou ho hladil na bruchu a hrudi. Gus sa široko usmieval. Harvey sa teraz najskôr trel už o Gusovu holú kožu a obaja pri tom potichu dychčali. „Je mi to síce nechutné, ale..." Harvey si odtiahol ruku k svojim ústam a napľul si do dlane. „Krémy a lubrikanty sú príliš ďaleko." zasmial sa. Aj Gusa to pobavilo.
„Kto by to bol povedal? Harvey Scott je takýto pohotový." „To teda som. A teraz..." nedopovedal, lebo odrazu sa ozvali zvuky z chodby za dverami.
„Sú Vianoce! Vstávajte! Už viac nevydržím čakať!" kričal Oliver nadšene. Harvey sklamane zavrčal a hlava mu padla na vankúš. „Čo ja teraz s tým?" znechutene sa pozrel na svoju oslintanú ruku. „Dofrasa, má pravdu! Vstávaj!" Gus si v sekunde vytiahol naspäť pyžamo a už vyskočil von z postele.
„To myslíš vážne? A čo mám robiť ja?" rozhadzoval Harvey zmätene rukami. „Predstav si svojho brata bez oblečenia." povedal mu Gus a prstami si prehrabol strapaté vlasy. Harveyho takmer naplo na vracanie. „No fuj!" zvraštil nos. „Pomáha to?" zasmial sa Gus a pozrel na neho. „Asi áno." striasol sa od strachu a pomaly sa posadil.
„Skvelé, teraz si pohnime dole!" nedočkavo ho popoháňal. „Augustus, daj mi chvíľu. Toto len tak ľahko nezmizne a ja tam nechcem prísť v tomto stave." hanblivo sa červenal. Gus prevrátil očami a podišiel k nemu. „Sadneš si na gauč a na stená si položíš vankúš." navrhol a letmo ho pobozkal na čelo. „A teraz už poď." chytil ho za obe ruky a začal ho ťahať nahor. Ruka, na ktorú si Harvey napľul sa celkom šmýkala.
Harvey sa postavil na nohy a utrel si dlaň do nohavíc pyžama. „Ideme?" nadvihol obočie Gus. „Tak teda dobre." povzdychol si Harvey a nervózne si poťahoval látku na gatiach, aby to lepšie zakryl. „Hej," Gus ho znova chytil za ruky. „Veselé Vianoce." popral mu a dal mu pusu. Harvey nevedel, či ho to trocha upokojilo, či naopak to jeho situácii pridalo ešte viac motýľov do brucha.
„Aj tebe." pousmial sa, keď sa od seba odtiahli. Gus ho potiahol za ruku a viedol von z izby. „No kde sa flákate?" volal na nich Oliver, keď prišli dolu do obývačky. Sedel vedľa stromčeka, pod ktorým boli všetky darčeky.
„Veselé Vianoce, chlapci." usmievala sa na nich Joane. „Aj vám." „Aj tebe, mami." „Tak na čo čakáte? Hor sa na darčeky!" zatlieskala. Obidvaja nasledovali Olivera. Ten si čítal menovky na škatuliach a tie s jeho menom ukladal na jednu kopu.
„Tento je pre teba, Harv." ukázal na prvý väčší mäkký darček." Harvey sa usadil rýchlo na gauč a už si na seba tlačil najbližší vankúš. Gus si kľakol ku stromčeku a vzal balíček. Potom mu ho podal. „Vďaka." zobral si ho a začal rozbaľovať. Gus ho zvedavo pozoroval. Pod baliacim papierom bol čierno-bielo kockovaný Vans ruksak. Harvey zhíkol od radosti. „To je odo mňa." povedala Joane.
„Vedela som, že by sa ti už zišiel nový." „Mami!" otočil sa na ňu prudko. „Ďakujem! Je perfektný!" chcel vstať a ísť ju objať, no stále sa bál riskovať, že by mohla čokoľvek uvidieť, tak radšej zostal na svojom mieste. Sama prišla za ním a prisadla si.
Hodil sa jej okolo krku a vybozkával jej obe líca. „Som rada, že sa ti páči, zlatko." široko sa usmievala. „Vyzerá geniálne." obdivoval batoh aj Gus a prezeral si ho.
„Áno! GTA TRILÓGIA!" zajačal Oliver, až sebou ostatní takmer trhli od ľaku. Už aj on sa pustil do rozbaľovania a teraz v rukách zvieral plastový obal od hry. „Dúfam, že to je pokračovanie. V obchode som sa pýtala predavača na najnovší diel a dal mi toto." priznala Joane.
„NO JASNÉ!" nadskakoval Oliver, až sa mu triasli bucľaté líčka. „Teraz sa môžeš ale riadne machrovať." žmurkol na neho Gus. „Si najlepšia mama na svete!" posielal jej vzdušné bozky. „Iste, že som." pyšne vypla hruď a vzápätí sa zasmiala. „Tamtie s tých červeno-bielym pásikavým papierom sú od tety Lin a strýka Mika." ukázala prstom na zopár škatúľ pod stromčekom.
Oliver sa už skláňal a vyťahoval ich. „Pre Harveyho..." mrmlal si popod nos a odhodil darček ku gauču. „Zase Harvey..." ďalšia škatuľa letela tým smerom.
Gus mal čo robiť, aby ju chytil. „Znova? Prečo ich má on toľko? A čo ja?!" rozhorčene rozhadzoval rukami. Gus si spomenul, ako ešte pred chvíľou takto Harvey gestikuloval v posteli, keď sa pýtal: A čo mám robiť ja? Veľmi ho fascinovalo, ako sa títo dvaja bratia navzájom imitujú a ani o tom nevedia.
„Ale noták, chrobáčik. Máš tam kopu darčekov od nich. To, že si práve našiel len tie Harveyho neznamená, že ďalšie nie sú tvoje." ubezpečovala ho mama.
Oliver prečítal ďalšiu menovku. „A už po štvrté!" treskol darčekom o zem. Gus sa snažil na tom nesmiať. „Priznajme si to, že ja som ich milší synovec." doberal si ho Harvey. „Choď niekam, ty..." „Hej! Chlapci! Už dosť!" okríkla ich rýchlo mama. „Teraz sa správaš, ako Dudley Dursley na jeho narodeniny." prekrížil si Harvey ruky na hrudi.
„Asi ťa tak začnem aj ja šikanovať, ako on Harryho..." zamračil sa nepriateľsky.
„Povedala som, že stačí! Harvey otvor si svoje darčeky a ty sa láskavo upokoj." zagánila na staršieho syna. Ten len čosi nečuteľne zamumlal.
Gus Harveymu podal všetky štyri darčeky a on si ich v tichosti pootváral. „Ponožky! Tie na Vianoce nesmú chýbať." zasmial sa a zamával s hnedými ponožkami, ktoré mali vpredu vyšitú tvár Rudolpha. „Kryt na mobil!" potešil sa a obzeral si biely obal s Bartom Simpsonom, ktorý sprejoval červeným sprejom El Barto. „Bart nikdy nevyjde z módy." škeril sa spokojne. „Aj ja mám ponožky..." vzdychol si sklamane Oliver, keď si rozbalil zelené ponožky s Grinchom.
„Robíš si srandu? Však vyzerajú super!" povedal mu Gus. Oliver sa zamyslel a potom sa zachichotal. „Aj ja mám Simpsonovský kryt." zvolal, keď si z neho strhol baliaci papier. Mal na ňom zelené kríky, v ktorých sa ukrýval Homer. Oliver sa hlasno rozosmial.
„Toto určite vybral strýko Mike. Ten má zmysel pre humor." „Milé, že vám kúpili rovnaké typy darčekov." poznamenala Joane. „Čo tam ešte máte?" zvedavo sa opýtal Gus.
Harvey chcel zodvihnúť ďalší darček, no prekvapila ho jeho váha. „Je tam snáď bowlingová guľa?" predpokladal a rozbalil ho. „Sada malých činiek!" „Teta so strýkom ťa dobre poznajú." prikývla jeho mama.
„Potom ich hneď vyskúšam." tešil sa. „Na to sa rád pozriem." podoprel si Gus rukou hlavou a vášnivo na neho zažmurkal. Harvey mu venoval úškrn. „Toto je tiež nejaké veľké?" podotkol Oliver ukazujúc na svoj darček. „Čo tam je?" chcela vedieť Joane.
Oliver roztrhal obal. Nachádzala sa tam krabica a na nej bola fotka toho, čo sa skrývalo vo vnútri. Bola tam nočná lampička v tvare rugby lopty. „Akurát pre teba!" opäť tlieskala rukami. Oliver sa doširoka usmieval.
„Tá pôjde na môj stôl!" „A posledné?" ukazoval Gus na ich zvyšné dva darčeky. Boli rovnako veľké. Obaja bratia dychtivo otvárali. „CHUCKY!" zvrieskol šťastne Oliver. V rukách zvieral škatuľku s POP figúrkou bábiky Chucky. „Ten mi ešte chýbal do mojej hororovej zbierky!" okamžite ho vybaľoval von.
„Ja mám Jacka Skellingtona." zahrkal so škatuľkou Harvey. Gus hlasno zhíkol. „Ukáž!" vytrhol mu ju z ruky." „Gus miluje Tima Burtona." vysvetlil svojej mame.
„Už rozumiem." spomenula si Joane, ako jej včera vychvaľoval film Nožnicovoruký Edward. „Vyzerá tak roztomilo!" pišťal vysokým hlasom Gus a otáčal si ho v rukách zo všetkých strán. „Ty si roztomilý." zasmial sa Harvey. Gus sa začervenal a začal sa ošívať. „Tu máš..." podal mu figúrku naspäť. „Aj ja si ho pridám do zbierky. Dali nám naozaj skvelé darčeky." „Potom im zavolajte a pekne sa za všetko poďakujte." hovorila im mama. „Samozrejme!" prikyvolal rýchlo Oliver.
„Idem si všetko odniesť do izby. Vďaka, mami!" začal si zhrabovať svoje nové veci do náruče. „Ollie, veď máme niečo aj pre mamu." pripomenul mu Harvey.
„Pravda!" všetko pustil a znova sa zohol a načiahol pod stromček. „Máte niečo aj pre mňa?" počudovane na seba ukázala prstom. „Isteže. Snáď si si nemyslela, že len ty nám niečo dáš." pokrútil hlavou Harvey. „Mám to!" víťazoslávne vytiahol darček Oliver a potom prišiel až ku gauču k ostatným.
„Objednali sme to ešte v októbri, ale dávalo si to na čas." vysvetlil a podal jej dar.
Bola to malá čierna krabička previazaná červenou stuhou. Zvedavo ju začala otvárať. V nej sa nachádzal zlatý náramok. Na ňom boli štyri prívesky.
Na troch z nich boli písaným písmom napísané mená: Joane, Oliver a Harvey a v strede bola malá vypuklá kvapka. Joane sa chytila za srdce. „Och, chlapci, to je..." „A to najlepšie..." nadšene ju prerušil Oliver. „Pozri sa jedným okom do tej kvapky." zachichotal sa nedočkavo Harvey. Opatrne tak urobila. Odrazu v nej uvidela drobnú fotku ich troch spolu. Zalapala po dychu. „Aby si nás mala stále pri sebe." usmial sa Harvey. Spodná pera sa jej zatriasla.
„Lásky moje..." aj hlas sa jej teraz triasol a z očí jej vyhŕkli slzy dojatia. „Páči sa ti?" chcel vedieť Oliver. Položila krabičku s náramkom vedľa seba a obidvoch tuho objala. „Je to dokonalé. Prekrásne. Veľmi vás ľúbim." šepkala rozcítene.
Gus si prívesok vzal a sám sa pozrel. „Fíha, to je nádherné." poznamenal šokovane. Začala oboch synov zbesilo bozkávať po tvári. „Je to úchvatný darček. Veľmi vám za to ďakujem." „Sme radi, že sa ti páči." naďalej sa usmieval Harvey.
Po chvíli, keď sa upokojila náramok vytiahla von zo škatuľky. „Pomôžem ti." ponúkol sa Harvey a vzal jej ho. Joane nastavila pravú ruku. Zapol jej ho okolo zápästia. Nevedela sa na neho vynadívať. „Taký krásny darček som nedostala od vášho narodenia, chlapci." hovorila a celá len žiarila. Potom potiahla nosom a utrela si prstami slzy z očí.
Obidvaja bratia sa červenali. „A tamto úplne vzadu je pre koho?" všimol si odrazu Gus niečo čierne a vysoké za stromčekom. „Ach, to!" mädlil si ruky Oliver a šiel po to. „To je odo mňa! Teda... tak trochu od náš všetkých, pre teba." opravil sa Harvey, keď postrehol bratov chmúrny pohľad, ktorý na neho hodil.
Gus sa zháčil. „Pre mňa? Toto?!" ukazoval striedavo na seba a na veľký darček v Oliverových rukách. Harvey spokojne prikývol hlavou. „Presne tak. Zložili sme sa na to všetci traja. Ale... nuž, bol to môj nápad. Je to trošku naloženejší darček, no nik iný, ako ty si ho nezaslúži viac. Naozaj dúfam, že sa ti bude páčiť." mierne zaváhal.
„To ste naozaj vybrali pre mňa? Ďakujem veľmi pekne. Nech je tam čokoľvek, určite to je ohromné." zaskočene vravel Gus. „Môžeme ísť na to?" spýtal sa Oliver mladšieho brata. „Jasné." opäť prikývol. „Augustus, nech sa ti páči." Harvey mu pohliadol do očí. „Tu je." podal mu jeho dar. Gus vypúlil oči.
„To je... nové puzdro?" hľadel na obal hudobného nástroja. „Puzdro to je, ale už je pre niečo určené." chichúňal sa Harvey. „Otváraj." pobádala ho Joane.
Gus sa zhlboka nadýchol a odzipsoval vrch. Takmer zamdlel, keď uvidel, čo je vnútri. Díval sa v nemom úžase na celkom novučkú, lesklú akustickú gitaru. Nenachádzal slov.
Len sa na ňu mlčky pozeral. „Si akosi dlho ticho, všetko okej?" nepokojne sa ozval Oliver. „Len mi nehovor, že takú už máš. Inak ma je..." nedokončil nadávku, lebo v tej chvíli Gus vyskočil a vrhol sa na Harveyho. Objal ho okolo ramien a prilepil sa mu na pery.
„Fúúú, dobre teda." rehotal sa Oliver. Joane sa tiež smiala, keď videla jeho reakciu. Harvey ho chytil za tvár a nevedel sa prestať usmievať počas ich bozku.
„Pre-Prepáčte..." hanblivo po chvíli prehovoril Gus. „Neviem, čo mám na to povedať, než, že neskutočne ďakujem! Takúto gitaru som presne chcel. A tento typ je úplne skvelý a ten dizajn a to všetko je proste... AH! Naozaj neviem lepšie vyjadriť svoju vďačnosť." stále objímal Harveyho. „Som tak rád, že si šťastný, láska." hladkal ho po líci Harvey. „Ako ste to?... A kedy vôbec?..." nechápal a otáčal hlavu do strán. „Pamätáš, ako sme si vyrazili s Harveym von?" pomykal s obočím Oliver.
„Vtedy ste?..." „Tak, tak. Hneď, ako ju Harv uvidel vo výklade tak bežal dnu a vedel, že ti takú musí zohnať." smial sa Oliver. „Medvedík!" aj on ho schmatol rukami za tvár a oprel si čelo o to jeho. Harvey sa rozkošne chichotal. „A vybral som správne." pobozkal Gusovi špičku nosa.
„Som tak vďačný." načiahol Gus ruku k Joane. Tá mu ju hneď vzala do svojej a stisla. „Nevyskúšaš si ju? Je už aj naladená." kývla hlavou ku gitare. Gus si v tom niečo uvedomil. „Veď teraz môžem..." na pár sekúnd stuhol. Potom sa mu rozžiarili oči. „HNEĎ SOM TU!" zvolal z ničoho nič a rozbehol sa preč.
Harvey trocha nadskočil na gauči a potom sa za ním zmätene díval. „Kam sa vybral?" čudoval sa Oliver. Gus sa za krátky čas vrátil a v ruke zvieral svoj mobil. „Joane, môžem vás poprosiť, aby ste mi tento moment teraz natočili?" podal jej telefón.
„Myslíš, ako na nej prvýkrát hráš?" nastavila na mobile kameru. „Totiž," pokúšal sa upokojiť. Opatrne chytil gitaru do rúk a potom si sadol pred gauč pred Harveyho a vážne mu pozrel do očí. „vďaka tomuto darčeku som teraz konečne aj ja schopný dať svoj darček Harveymu." povedal a tlkot jeho srdca len stúpal vzrušením. „Čože?" nechápal Harvey.
„Oooh!" pochopil Oliver a zalúskal prstami. „O čo tu ide?" striedal Harvey pohľad so všetkými v miestnosti. „Medvedík," nadýchol sa Gus. „pred pár dňami som požiadal tvojho brata," pozrel krátko na Olivera. „aby ťa vytiahol niekam von, pretože som potreboval v tajnosti s chalanmi skúšať novú pesničku." „V tajnosti?" pokrčil obočie Harvey.
„Dôvod, prečo som bol vtedy s Natalie bol taký, že som chcel, aby mi pomohla nájsť pre teba ideálny vianočný darček. Lenže v obchodoch sme nič také nenašli. Napokon jej napadlo, že by som ti mohol..." zadíval sa na gitaru. „zložiť pieseň." Harveymu teraz tiež poskakovalo srdce v hrudnom koši čoraz viac. „Ty-Ty si mi..." „Presne tak, zlatko. U Jacka sme celé dni vymýšľali. Všetko už bolo naskúšané, akurát som stále nebol spokojný s hudbou. Elektrické nástroje s tou melódiou a textom proste nezneli dobre. Prial som si, aby som to nejako vedel dokončiť do dneska. Veril som, že mi príde odpoveď a riešenie. No a... práve prišli." usmial sa a zrak zase uprel na neho.
Joane si zakryla ústa rukou a tlmene zapišťala od ďalšieho dojatia. Harveymu táto chvíľa prišla rovnaká, akoby ho Gus žiadal o ruku. Konečne si začal dávať všetko dokopy. Preto tak urputne pracoval, nechcel, aby ho prišiel pozrieť a chcel sa tomu venovať čo najdlhšie, ako sa len dalo. Keď si predstavil, že mu takmer pokazil celé toto prekvapenie.
„Takže, ak mi dovolíš..." pozrel na Joane a kývol jej na znak toho, aby začala nakrúcať. Nastavila na nich mobil a zapla nahrávanie. „Táto skladba je pre teba, Harvey. Poradila mi ju jedna super baba a pomohlo mi ju zložiť pár talentovaných chalanov, ktorí ti tiež chceli urobiť radosť. Volá sa... Pozri sa na mňa." odkašľal si a trošičku zahmkal pár tónov, aby si rozospieval hlas.
„Mal som ju vlastne vymyslenú už predtým." priznal. „Keď som ju vtedy raz skúšal spievať a potom ti povedal, že je o tebe." Harvey prikývol, že si na to pamätá. Uchopil pevnejšie gitaru a mal pocit, akoby na nej hral odjakživa. Presne vedel, aké akordy má začať hrať a aký zvuk pri tom struny vydajú. Začal hrať úvodnú melódiu. Hudba bola presne taká, akú si predstavoval. Harvey si narovnal chrbát a pozorne počúval.
Oliver úplne stíchol a všetečne ich pozoroval. Harvey si rozpamätal na tú melódiu, ktorú mal Gus vytetovanú na ruke a uvedomil si, že to je tá istá, ktorú práve teraz počul.
Gus sa striedavo pozeral na Harvey a na svoje prsty na strunách. Zhlboka sa nadýchol a začal spievať.
„Keď si mi prišiel do života, bál som sa, že to bude pohroma. Ale potom si ma rozosmial a zistil som, že chcem, aby si pri mne stál. A potom, keď si povedal niečo milé, uvedomil som si, že si všetko, čo je pre mňa potrebné. Viem, že je to so mnou občas dosť ťažké, pretože som tvrdohlavý a nie ako tie typy ostatné. Ale stále je tu vec, ktorá znie, nech moje srdce stále rastie. Preto ti tu spievam túto skladbu, aby si videl, že túžim patriť k... tvojmu srdcu... Tak sa pozri na mňa, oh pozri sa na mňa tými modrými očami. Chcem, aby ma videli, tak sa na mňa pozri, oh pozri sa na mňa... prosím."
Jeho hlas znel veľmi príjemne a pokojne.
Zvuk gitary a jeho spev sa niesol celou miestnosťou.
„Nevieš, že kamkoľvek sa pozriem, kamkoľvek idem, vždy si so mnou, to je všetko, čo viem. A nemôžem na teba prestať myslieť. Vždy, keď sa smejem, vždy keď plačem. Vždy si so mnou, na chvíľu. A vždy ťa rád uvidím." pri refréne zavrel oči, aby ho lepšie precítil.
„Veď preto ti tu spievam túto skladbu, aby si videl, že túžim patriť k... oh, tvojmu srdcu, k tvojmu srdcu. Tak sa len pozri na mňa, oh pozri sa na mňa tými modrými očami. Chcem, aby ma videli, tak sa na mňa pozri, oh pozri sa na mňa... prosím."
Harvey z neho nespúšťal oči.
„Iba keď sa na mňa pozrieš, oh, na mňa sa pozri, konečne som našiel kľúč od mojej zámky..."
Pri tejto vete si spomenul, ako prvýkrát uvidel Gusove tetovanie zámku a spýtal sa ho, kde má od neho kľúč a Gus mu odpovedal, že tým kľúčom k nemu je on. Srdce mu bilo, ako splašené a už cítil, ako ho v očiach začínajú páliť slzy.
„Stratil som sa v tvojich oceánovo modrých očiach ako kameň potápajúci sa v hlbinách. Viem, že je pre mňa ťažké vysvetliť, ako sa cítim, ale ver mi, že to všetko tak myslím. Cítim tvoje srdce a cítim tvoju lásku. Je to pocit ako keď sa vznášam na oblaku. Tak sa na mňa pozrieš, oh pozri sa na mňa... prosím."
dospieval poslednú strofu a celú pesničku ukončili zvyšné noty gitary. Potom sa odmlčal a oči konečne otvoril. Nastalo hrobové ticho. Zostal trochu v rozpakoch, keď si uvedomil, ako na neho len civia.
„Veselé Vianoce, Harvey." dodal a odkašľal si. Pomaly odložil gitaru na stranu. Nikto sa ani len nepohol. Gus nervózne zafúkal vzduch cez zavreté pery, čo vydalo zvuk, ako kôň. „Takže..." „BRAVO!" začal zbesilo tlieskať a pískať Oliver. „To bolo prenádherné!" Joane nemohla tlieskať, lebo stále v rukách držala mobil, ale natešene výskala. Harvey po ňom odrazu skočil až ho zvalil na zem.
Dopadol na neho a bez hocijakých slov sa mu len prilepil na pery. Joane jasala hlasnejšie. „Len mu to ukáž, Harvey!" smial sa Oliver. Harveymu teraz slzy tiekli plným prúdom a padali na Gusovu tvár. Gus mal od toľkého šoku úplne vypúľené oči, ale po krátkych sekundách ich zavrel a tak veľmi mu odľahlo. Zovrel ho v náručí.
„To bolo to... najkrajšie... najlepšie... naj... naj..." pokúšal sa to vyjadriť Harvey cez bozky. Gus sa pri tom smial. „Naoz... Naozaj sa ti to... páčilo?" prerušovane sa opýtal? „ŽE VÁHAŠ!" zreval Harvey a gestikuláciou rúk sa snažil ukázať grandióznosť jeho pocitov.
„Vážne? Až tak veľmi?" Harvey mu na to odpovedal len ďalším bozkom. „Ale noták, Harv. Neumačkaj ho toľko, inak ti už druhý raz nezaspieva." vtipkoval Oliver.
„Budeš mi to spievať dokonca života." zašepkal Gusovi s úškrnom. „Bude mi veľkým potešením." ochotne súhlasil. „Ďakujem ti. Ľúbim ťa." ďalej mu šepkal. „Aj ja teba. Dúfam, že týmto som ti aspoň trochu priblížil, ako veľmi." palcami mu utrel mokré líca od sĺz. Joane stopla video a odložila Gusov mobil na konferenčný stolík.
„Bolo to neskutočne krásne, Augustus. Ten text bol veľmi dojímavý. Bola som veľmi zvedavá na to, ako to bude znieť." „Ty si o tom vedela?" pozrel na mamu prekvapene Harvey. „Všetci sme o tom vedeli! Bol to náš plán." lišiacky sa škeril Oliver. „Čo?! Takže preto tie rečičky, nech ideme spolu von! Nie, pretože si chcel dobrovoľne tráviť čas s bračekom." Harvey vstal a utekal k staršiemu bratovi. Chystal sa ho slabo udrieť do brucha, no Oliver ho pohotovo objal. „Som rád, že to vyšlo." žmurkol na Gusa. „Neboj sa, užil som si s tebou každú minútu." strapatil Harveymu vlasy.
Gus sa rozosmial a znova sa posadil. „Videjko máš v galérii." povedala mu Joane. „Ďakujem veľmi pekne. Za všetko." venoval jej vrelý úsmev a napokon sa odhodlal, vstal a išiel ju tiež vyobjímať. „Poď sem, ty vysoký fešák." chichotala sa. „Aj my sa chceme pridať!" Oliver ťahal brata za rukáv pyžama a viedol ho k nim. Všetci si spolu sadli na gauč a navzájom sa objímali.
„Veľké rodinné objatie." usmieval sa spokojne Oliver. „A áno, aj ty k nám odteraz patríš." mrkol na Gusa. „Už nedokážem len slovom ďakujem poďakovať." „Objatie tiež stačí." pobozkal ho na líce Harvey.
Gus takéto teplo a lásku už dlho nepocítil.

Autorská poznámka:

A máme tu kapitolu s objasnením názvu knihy. Dúfam, že sa vám text piesne páčil. Mám ju aj v anglickej forme, ktorú som vymyslela ako prvú a potom som ju korektne prekladala. 😅🤭
Nezabudnite zahlasovať, aby som videla, že vás príbeh baví. 🫶🏻⭐️