Pozri sa na mňa (Prvá časť)

48.

„Naozaj si v poriadku?" pýtal sa Harvey Gusa mierne ustráchane, keď zaparkoval Wandu pred jeho domov.
„Iste. Len som... ešte stále v šoku z toho adrenalínu, nič viac." odsekol mu na to a pokúšal sa o čo najpokojnejší hlas.
Harvey nevyzeral veľmi presvedčene. „Čo sme si povedali?" slabo sa zamračil a prekrížil si ruky na hrudi. Gus na neho zmätene pozrel. „Že si budeme vždy hovoriť, ako sa cítime. A ty vyzeráš, akoby si videl ducha. Tak to už konečne vyklop. Som tu pre teba, veď to predsa vieš."
Gus chvíľu váhal a potom sa zhlboka nadýchol. „Iba ma... zaskočilo to, ako reagoval, keď videl, že som odišiel. Vyzeral, akoby ho to naozaj mrzelo. Nikdy predtým som pri ňom také niečo nevidel. Keď zomrela... mama, tak mi na pohrebe povedal, že... 'Rany ťa zocelia a spravia z teba správneho chlapa!'" citoval svojho otca. „Tak veľmi mu prekážalo, aký som, ale nikdy neurobil nič preto, aby mi nejako pomohol, či mi niečo vysvetlil... Nikdy tam pri mne nebol. Vždy stál iba v ústraní a nechával mamu, nech sa o mňa stará, ale aj tak mal vždy k jej výchove uštipačné a dotieravé poznámky." hovoril a tep sa mu pri tom jemne zvyšoval.
Harvey sklamane počúval. „A keď aj bol nonstop preč z domu, tak ma zakaždým dirigoval čo mám a čo nemám robiť. Našiel si čas len na to, aby mi mohol nadávať a rozkazovať. Na nič viac... Kvôli nemu som sa potom uzavrel do seba a vytvoril si takú ochrannú bublinu, v ktorej som sa utápal v žiali a samote. Myslel som si, že to zaplnia cigarety, alkohol, sex, zlý postoj k ostatným a temný štýl, ale teraz už viem, že jediné čo som potreboval bola láska a pochopenie." zadíval sa mu opatrne do očí. „A aj keď som takú náklonnosť dostával od priateľov, tak stále mi tam chýbal niekto, komu by som aj ja mohol prejaviť viacej milostných citov."
Harvey cítil, ako mu teraz horia líca. „Preto som ti prišiel do života." prehovoril po chvíli. „Aj ja môžem povedať, že vďaka tebe som viacej vecí pochopil. Obidvaja sme sa potrebovali vo svojich životoch." chytil mu obe ruky. „Konečne ma dopĺňa moja druhá nájdená polovica, o ktorej som už ani len nedúfal, že ju za tento život nájdem. A predsa len... si tu so mnou v tomto čase. A ja ťa už nenechám odísť, pretože ty si môj..." nedopovedal, lebo v tej chvíli ho Gus rýchlo pobozkal.
Harvey pomaly zavrel oči a objal ho okolo krku. „Ďakujem, že si tu pri mne." šepkal Gus spokojne a hlas sa mu triasol.
„Aj ja ti ďakujem." oprel si Harvey svoje čelo o to jeho. „A pamätaj si, že si dokonalý presne taký, aký už si a prejavovať svoje city ohľadom lásky je to, čo by si mal neustále robiť. Nie je to slabosť, ani hanba." pohladil ho po líci. „Už to viem. Už tomu rozumiem." ďalej šepkal Gus a široko sa usmial. Potom tam v objatí a tichu sedeli zopár minút.
„Dobre. Toto mi veľmi pomohlo." odtiahol sa od neho Gus a vydýchol si. „So rád." usmieval sa aj Harvey. „Ideme dnu?" spýtal sa a otvoril dvere na dodávke. „Poďme." nasledoval ho Gus.
Obaja preniesli kufor až do domu. „Už ste späť?" spýtala sa Joane a otočila hlavu od telky smerom do chodby. „Sme. Zbalili sme čo sa dalo." oznámil jej Harvey. „Výborne. Choďte si to teda vybaliť." ďalej venovala pozornosť filmu S láskou, Rosie.
„A teraz s tým pre zmenu hore schodmi." vzdychol si Gus. „To dáme. Teraz nás už nik nenaháňa." žmurkol na neho Harvey, uchopil kufor z jednej strany a začal s ním kráčal na poschodie. Gus mu pomáhal z druhej strany. Nakoniec sa vyštverali až do Harveyho izby. Kufor položil na zem a Gus si ruksak odložil do rohu k písaciemu stolu. „Sme tu." zatlieskal Harvey. „Vďaka tvojim svalom." zaškeril sa Gus a oblapil ho okolo pása. Harvey sa chichotal. „Choď si to už konečne vybrať." pozrel znova na kufor a odtiahol sa od neho. „Fajn..." Gus si kľakol dole a odzipsoval ho.
„Mám celkom tmavé oblečenie..." hanblivo podotkol a odhrnul čierne tričká z vrchnej kopy. Odrazu sa zarazil.
„Čo je toto?" vytiahol spod vecí knihu. Boli to Rozprávky Barda Beedla. „Ako sa to sem dostalo?" vzhliadol prekvapene k Harveymu. „Kto vie?..." pokrčil plecami a opäť sa zachichotal.
Gus nadvihol viacej oblečenia a zistil, že pod ním sa ukrýva viac a viac kníh. „To sú moje..." „Presne tak. Vzal som ti ich z police a pribalil ich tam, keď si sa nedíval. Chcel som ti spraviť menšie prekvapenie." vysvetlil Harvey. „Aby si ich tu mal a mohol si ich hocikedy čítať." Gus sa postavil na nohy a vykročil k nemu. „To si pre mňa naozaj urobil, medvedík?" spravil na neho psie oči od dojatia. „Samozrejme. Maličkosť." červenal sa Harvey. Gus ho objal a pobozkal na líce. „Ďakujem ti. Teraz už mám všetko." usmieval sa.
„Len na tie fotky z poličky som zabudol." hlesol smutne Harvey. „To vôbec nevadí. Spomienky mi zostávajú v pamäti." zahľadel sa na neho. Harveymu trošku odľahlo.
„A mimochodom..." Gus vykročil k svojmu ruksaku, strčil doň ruku a začal sa v ňom prehrabovať. Za kratučkú chvíľu z neho vytiahol modrého psíka a vrátil sa naspäť. „Teraz už má tvoj Terry kamoša." posadil svojho psíka Arnolda vedľa tučniačika na posteľ. „Sú spolu dokonalí." rozplýval sa Harvey. Gus dal plyšákov k sebe úplne blízko až to vyzeralo, že sa objímajú.
„Konečne tu nebude taký sám." podišiel k nemu Harvey a aj on ho objal okolo pliec. „Arnoldovi sa tu páči." zachichotal sa Gus. „A pánovi Terrymu sa páči Arnie." usmieval sa Harvey. „My sme ale decká." smial sa zahanbene Gus.
„No a čo? V mojej izbe si môžeme robiť čo chceme." podotkol hrdo Harvey. „Hocičo?" zaškeril sa teraz Gus. Harvey zaváhal a potom zrak z Gusa presmeroval znova na posteľ. „Ale nie pred nimi. Však budú mať traumu!" krútil hlavou a začervenane si skryl tvár do dlaní. „My sme ozaj deti." neprestával sa smiať Gus. „Však sa len pozri na ich nevinné výrazy." Gus zaostril na tváričky plyšáčikov.
„Máš pravdu. To im nesmieme urobiť. Budeme ich odkladať do šuflíka vždy, keď to na nás príde." navrhol. „To tam už rovno môžu aj ostať natrvalo!" rehotal sa Harvey. „Pff... Vyzerám snáď, ako nejaký nezastaviteľný stroj?" nadvihol obočie.
Harvey si ho premeral. „Mám sa k tomu aj vyjadrovať?" uštipačne si ho doberal a vyplazil mu jazyk. Gus doňho štuchol, no vzápätí sa k nemu pritisol a venoval mu bozk na špičku nosa. „Bacha, týmto to vždy začína a potom vieme, ako sa to skončí." naďalej vtipkoval Harvey.
„Myslíš... takto?" Gus ho začal štekliť. Harvey sa zvíjal a hlasno smial. „Prestaň! Dosť!" kričal a pokúšal sa ho odstrčiť. „Nedôveruješ mi? Myslíš si, že ma máš prečítaného? Toto si určite neočakával, čo?" ďalej ho šteklil. Harvey lapal po dychu a odtláčal ho rukami od seba. „Dobre, dobre... Vyhral si! Vyhral si!" Gus usúdil, že už mu stačilo a nechal ho tak. Harvey sa pokúšal popadnúť druhý dych.
„Toto som fakt nečakal. Uznávam... Ale šteklenie si nechaj pre kamošov! Svojho frajera by si mal nosiť na rukách a hýčkať ho!" pyšne nadvihol bradu. „Okej." Gus pokrčil plecami a odrazu ho už dvíhal do náručia. Harvey zajačal od prekvapenia a pevne sa ho chytil, aby nespadol. „Chcel si, aby som ťa nosil." „Ale nie takto! To bolo obrazne!" „Oh, naozaaaj?" lišiacky pomykal s obočím Gus a padol s ním na posteľ. Obaja sa chichúňali.
„Čakaj, však sme ich celkom priľahli." Harvey strčil ruku pod Gusove plece a svoj trup a vytiahol spod nich plyšové zvieratká. „Tak..." oboch ich položil na nočný stolík.
V tej chvíli mu zozadu do hlavy narazil vankúš. Harvey sa zarazil a prudko sa otočil.
Gus vtedy vankúš ihneď odhodil a začal si nevinne pískať a dívať sa iným smerom.
„No počkaj! To ti nedarujem!" vykríkol Harvey, popadol druhý vankúš a z celej sily ho treskol Gusovi do ramena. „Protiútok!" volal Gus a už sa načahoval za svojim vankúšom, aby ho tiež mohol znova udrieť. Ohadzovali sa ako zmyslov zbavení.
„Scott sa drží zatiaľ sľubne so svojou taktikou... lenže White mu to vracia dvojitou ranou!" opisoval ich šantenie Gus akoby bol komentátorom v bojovom ringu. „Vzdaj to! Na mňa nemáš! Som totiž väčší, ako ty! Ty s tými sto sedemdesiatimi centimetrami len ťažko niečo zmôžeš." provokoval ho Gus. Tá veta mu ale bola osudná.
To Harveyho naštvalo a vrhol sa na neho. Teraz sa nad ním týčil, pritlačil ho rukami k matracu a vankúš mu priložil na hlavu. „Meter sedemdesiatdva, pre upresnenie... A zabúdaš na jednu vec..." zložil mu vankúš z tváre a naklonil sa k nemu bližšie. „Že ja som z nás ten silnejší." zašepkal s úškrnom.
Gus sa zadíval na jeho napnuté svaly na rukách. „Máš pravdu..." zasnene priznal a zahryzol si do spodnej pery.
„Takže... Aká je moja výhra?" stále šepkal Harvey a priklonil sa k nemu ešte viac.
„Vám načisto šibe?!" otvorili sa zrazu dvere na izbe a v nich sa objavil Oliver. „Čo tu tak vykrikujete?" čudoval sa.
Obidvaja k nemu otočili hlavy. „Nehovorte mi, že to bola súčasť vašich divných sexuálnych hrátok." znechutene prižmúril oči.
„Čo sme si povedali o klopaní?" zamračil sa na brata Harvey. „Divíš sa mi, že som sem tak vpadol? Veď ste tu hulákali ako pomätení!"
„Mali sme menšiu vankúšovú vojnu." vysvetlil Gus so smiechom. „A ja som vyhral!" povýšene vypol hruď Harvey.
„Kvôli jeho sexy svalom." prešiel mu po nich rukami Gus a oblizol si pri tom pery.
„Páči sa ti, keď ťa takto nimi držím?" žmurkol na neho Harvey. „Och, veľmi." vzrušene odvetil. „Čiže nebude vadiť, ak ťa takto dole nechám aj pri..."
„STAČÍ!" zakryl si Oliver inštinktívne uši. Harvey prevrátil očami. „My tu máme svoju intímnu chvíľku a nikto ťa sem nepozýval, Ollie." povedal chladne.
„Len som chcel vedieť, prečo tu tak ziapete. No pri vás človek už nič iné okrem vašich intímnych chvíľok ani očakávať nemôže!" striaslo ho. „Nabudúce sa budeme biť bez tričiek." odporučil Gus. „To znie fajn. Stačí povedať a ja si ho tu a teraz vyzlečiem..." Harvey si uchopil koniec trička a začal ho nadvihovať. Gus sa spokojne prizeral.
„Padám odtiaľto! Nabudúce skúste byť tichšie! Už to je dosť, že sme vás minule počuli s mamou v obývačke!" pripomenul im Oliver. „Prepáč. Pokúsime sa, ale garantovať ti to nemôžeme..." naťahoval ho Harvey. Gus v sebe dusil smiech.
„Ako mám do budúcna vedieť, kedy budete kričať ak sa stane niečo vážne a kedy iba pri vašich..." „Ak by sa stalo niečo seriózne spoznal by si to. Budeme volať o pomoc. Teraz budem akurát tak prosiť o viac..." zase uprel Harvey pohľad na Gusa a vyzliekol si celé tričko.
Gus mu svoje ruky priložil na nahú hruď a skĺzol nimi až k bruchu.
„Beriem na vedomie. Príjemnú zábavu." rýchlo dodal Oliver a zabuchol za sebou dvere. Gus sa teraz zasmial. „Všetkých navôkol len traumatizujeme." vyceril nervózne zuby.
„Ich problém. Majú klopať predtým, než vojdu." mykol plecami Harvey a sklonil sa, aby ho mohol pobozkať.
Oliver prišiel do svojej izby a zapol si najnovšiu GTA hru, ktorú nedávno dostal od mamy. „Teploškovia blázniví." krútil nad nimi hlavou a uchopil palcami herný ovládač.