Pozri sa na mňa (Prvá časť)

31.

„No vitaj doma, pokladík. Aký bol váš výlet?" vítala Joane svojho syna s otvorenou náručou, keď ho uvidela stáť vo dverách.
„Ahoj, mami. Bolo veľmi fajn. Gus mi navaril skvelú večeru aj raňajky." hovoril jej a nechal sa objímať a bozkávať svojou milujúcou mamou. „To rada počujem. A čo ste tu tak rýchlo? Myslela som, že tam zostanete dlhšie." pozrela na neho. „No to je práve to..." poškriabal sa Harvey nervózne na zátylku. „Dobrý." pozdravil sa jej Gus, keď vykukol spoza Harveyho. „Čo sa stalo, chlapci?" zvedavo na nich hľadela.
Vošli dnu do domu. „Náhle sa tam objavil Gusov otec a veľmi nám vynadal, že máme ihneď odísť preč..." začal vysvetľovať Harvey. „Bolo to šialené." pridal sa Gus so zamračenou tvárou. „Oh nie, to vás odtiaľ naozaj takto vykopol?" zakryla si rukou ústa. „Presne tak. Vraj sa tam už nemáme vracať. Naštval som sa a povedal mu, že to sa už radšej vôbec ani nevrátim domov k nemu."
„A o to teraz ide. Mami, mohol by u nás Gus na pár dní zostať, prosím?" spýtal sa jej nesmelo Harvey. „Idú Vianoce a on nemá kde teraz byť. Už len jedno stretnutie s jeho otcom mi hravo stačilo a..." „Samozrejme!" znela jej náhla odpoveď. „Isteže tu môžeš zostať, zlatko." usmiala sa na Gusa.
„A tvoj otec teraz naštval aj mňa! Mám mu zavolať a dohovoriť mu?" dala si ruky vbok. „To nie je treba. S ním sa dohodnúť nedá. Ledva som mu vysvetlil, že od neho odídem. Ale vďaka. To si s ním potom musím vybaviť sám." slabučko sa na ňu usmial.
„Dobre teda. Ako povieš. Ale do tej doby tu s nami pekne zostaneš a stráviš krásne sviatky. Nikto by na Vianoce nemal byť sám." načiahla k nemu ruku a pohladila ho po líci.
„Veľmi ti ďakujem, mami." vrúcne jej povedal Harvey. „Ale pravdaže. Cíť sa tu ako doma, Augustus." „Ďakujem. A nebojte sa, budem vám kľudne aj ochotne pomáhať v domácnosti, keď už tu mám bývať zadarmo." ponúkol sa jej rýchlo.
„Si veľmi milý. Zatiaľ veci nechajte na mňa. Choď si vybaliť to čo tu máš a oddýchni si." „Ďakujem ešte raz." vzal jej ruku do svojej a pobozkal jej chrbát, ako džentlmen. Joane sa zapýrila. „No ty si mi ale gavalier." chichotala sa. „Už obaja bežte. Ste hladní? Pripravím vám nejaký obed?" „Ešte nie. Gus mi spravil výborné lievance." oblizol si Harvey hornú peru. „Fíha. Potom mi musíš ukázať recept." žmurkla na Gusa. Hanblivo sa pousmial. „Ideme do izby." oznámil jej Harvey a pobozkal ju na líce.
„Choďte. Ak budete niečo potrebovať, len na mňa zavolajte." „Jasné, mami. Poď, Gus." chytil ho za ruku a ťahal ho na poschodie. „Tvoja mama je naozaj fantastická!" hovoril nadšene Gus. „Len dúfam, že jej nebudem príliš na obtiaž." „Nemaj obáv. Vôbec o nič sa nestaraj." hodil si Harvey ruksak na zem. „Dofrasa!" treskol sa Gus náhle po čele. „Čo sa deje?" „Zabudol som sa cestou zastaviť u mňa doma po pyžamo a náhradné oblečenie." vyčítal si. „Zubnú kefku tu mám, lebo tú som si balil aj na chatu, ale..." „No je tam toho." prevrátil očami Harvey. „Nemám problém požičať ti svoje veci. Upokoj sa a už si konečne sadni." „Vďaka, Harv. Vďaka za toto všetko." sadol si pomaly na posteľ.
„Nemáš vôbec za čo, láska. Všetko má svoje výhody. Teraz spolu môžeme byť každý deň." uškrul sa Harvey a sadol si na Gusa obkročmo. Gus mu pridržal stehná a tiež sa teraz škeril. „To je pravda. Konečne sa môžem vedľa tvojej krásnej tváričky budiť každý deň." Harveyho líca sa sfarbovali do červena. „Nápodobne." obmotal si ruky okolo jeho krku.
„A môžme spolu tráviť dni a večer sa spoločne sprchovať a..." „Na to sa najviac teším." zašepkal Harvey a pobozkal ho. Gus ho objal okolo pása a bozk mu opätoval.
„Už sa teším, ako ti dám darček pod stromček." zasmial sa Harvey. „To nie je nutné. Ja už mám ten najkrajší darček priamo v náručí." odvetil spokojne Gus a prilepil sa mu znova na pery. „Mhm... ale aj tak." prerušil ich bozk Harvey. „Bude pekné darovať ti niečo."
„Nerob si s tým starosti. Aj tak veľmi nie som na takéto sviatky. Darčeky by sa mali dávať hocikedy chceš a nie čakať na určitý deň, kedy to je povolené." odvetil na to Gus. „To je síce pravda... ale ja ti chcem niečo vtedy dať. Vidieť ako to rozbaľuješ. Ako sa ti potom rozžiaria oči..." dával mu drobné bozky na krk. „To znie fajn. A čo to bude? Ďalšia knižka?" zaškeril sa Gus. „Ešte si to rozmyslím."
„Vieš, čo by sa mi úplne najviac páčilo?" tiež Harveymu venoval bozky na líca a na jeho krk. „Čo také?" „Keby som si mohol teba rozbaliť z oblečenia a mať ťa celého iba pre seba." šepkal a vbehol mu rukami pod tričko.
Harvey sa zachvel a povzdychol si. „To ti môžem splniť." zavrel oči a objal Gusa o trochu tuhšie. „Áno?" s úsmevom opäť zašepkal. „Hmh..." prikývol Harvey a vzrušene mu začal žužľať ucho.
Gusovi unikol z úst drobný vzdych. „A čo by si so mnou robil, keby som bol celý tvoj?" potichu sa ho spýtal Harvey do ucha a zahryzol si do spodnej pery. „Naozaj to chceš vedieť?" mrmlal Gus a rukami ho hladkal na bruchu a hrudi. „Chcem." šepotal zvedavo.
„Radšej ti to ale predvediem, než iba poviem..." nadýchol sa Gus a zvalil ho náhle dolu na posteľ. Harvey sa zachichotal a načahoval ruky k nemu. Gus sa k nemu sklonil a prevliekol mu tričko cez hlavu. „Preč s tým." usmieval sa a odhodil ho na zem. „Príliš veľa oblečenia." hovoril Harvey rozochvene. Gus mu začal perami prechádzať po holej hrudi.
Harvey si zaboril prsty do jeho vlasov. Ako sa mu v nich prehraboval všimol si viacej vyrastených svetlých vlasov a usmial sa. Gus sa dostal až k jeho lonu. „Preč s nohavicami..." povedal a začal mu rozopínať opasok a gombík na rifliach. Harvey zdrapil rukami pás nohavíc a začal si ich posúvať dole.
Gus mu s tým pomohol a potiahol za ne až kým mu ich nevyzliekol. „Už sa tlačí von. Tie boxerky ho už dlho neudržia." stále sa nadšene usmieval. „Presne tak..." hlesol Harvey a zaklonil dozadu hlavu. Gus vopchal ruku pomaly do nich a stisol, čo nahmatal. Harvey sa snažil zastonať čo najtichšie.
„Akurát tvrdý tak, ako to mám rád." zasmial sa potichu a vybral ho von zo spodného prádla. Potom naklonil hlavu a otvoril ústa. Harveyho odrazu opäť zalial teplý stiesnený a vlhký pocit. Rýchlo si zakryl jednou rukou ústa, aby nevykríkol od pôžitku a druhou silno zovrel perinu pod sebou.
Nadvihol hlavou a pozrel na Gusa, ktorý aktívne pracoval ústami. „Augustus..." šepol v rozkoši. Gus len pokojne zamrmlal. Harveymu sa zrýchľoval dych. Znova mu vbehol rukou do vlasov a potiahol za ne. Pri tom aj Gus vydal mierny ston. „Ty vieš presne, ako..." začal Harvey, no nedopovedal, lebo v tej chvíli sa dvere na izbe otvorili.
„Harv, mama vravela, že u nás tvoj kamoš zostane bývať, tak len... NO DOŠĽAKA!" zreval šokovane Oliver, keď ich uvidel. „DORITI!" zahrešil v strese Harvey a okamžite sa schmatol za rozkrok, aby ho nebolo vidieť. Našťastie ho kryla Gusova hlava. „Nevieš klopať, dofrasa?!" kričal po svojom staršom bratovi a otočil sa mu chrbtom. Gus zamľaskal a natočil hlavu k nemu.
„Čauko, Ollie. Prepáč, nečakali sme tu návštevu. Čo máš na srdci?" spýtal sa ho s drobným flegmatickým podtónom.
„TAKŽE JE TO PRAVDA!" zvolal Oliver a ukázal na nich prstom. „Vy dvaja ste ozaj teplí!" „Nekrič tak, prosím ťa a zavri dvere." zavrčal Harvey a napravil si svoje boxery. „Kvapká vám obom na karbid? Prečo sa tu fajčíte, keď je mama doma? Veď sem mohla prísť namiesto mňa." „Už konečne zavri tie sprosté dvere, Oliver!" precedil cez zuby naštvane Harvey, posadil sa a začal si zdvíhať naspäť aj nohavice.
„Fuj, no toto som jakživ nevidel. Ani som to vidieť nechcel." znechutene ohrnul nos Oliver. „Ani si nemusel, kebyže zaklopeš a chvíľu počkáš." poznamenal Gus a ľahol si na brucho. „Môj krpatý brat sem pozve svojho frajera? A čo ste vlastne včera robili, keď ste odišli?" „To radšej ani nechci vedieť." lišiacky sa uškrnul  Gus. „Potrebuješ niečo súrne, že si sem len tak vpadol?" mračil sa na brata Harvey a zapínal si opasok. „Upokoj sa, Harv. To ja som tu obeť, ktorá bola svedkom niečoho tak strašného." „Choď do riti, Oliver." ukázal mu prostredník.
„My sme ťa sem nepozývali, takže ak nemáš nič lepšie, čo by si nám chcel povedať, tak sa pober preč a zavri za sebou, vďaka." „Už sa konečne daj do kľudu, Harv. Prepáčte, že som vás tak náhle prerušil, ale ozaj som nečakal, že vás tu nájdem v takejto..." odkašľal si. „chúlostivej situácii. Len som chcel Gusa pozdraviť a spýtať sa prečo tu odrazu bude s nami pod jednou strechou, to je celé." „Aj ja ťa zdravím, Ollie." zasmial sa Gus.
„Vec sa má tak, že môj foter nás načapal v našej chate, ako to robíme vo vírivke a od hnevu nás odtiaľ rovno aj vyhodil. A tým, že sa správa, ako posraný hajzel som radšej odišiel úplne a nemal by som tým pádom kde bývať, tak tuto Harvey navrhol, nech idem bývať k vám a vaša mama s tým súhlasila, tak som teraz tu." vysvetlil prosto Gus.
„No to ma podrž! Tak to je fakt sila! Každopádne, vítam ťa tu u nás. Cíť sa ako doma a blá, blá, blá. Ale nabudúce ma vopred varujte, keď sa tu rozhodnete pre sexuálne hrátky." „Vďaka, kamoš." Gus mu ukazovákom a prostredníkom pri hlave jemne zasalutoval. „Nie, ty budeš nabudúce klopať na dvere." dohováral mu Harvey a prepaľoval ho pohľadom.
„Jéjda... Ty si mi nejaký nevrlý, braček." zasmial sa Oliver. „A divíš sa mi? Vojdeš si sem uprostred... A teraz som..." „No je tam toho." prevrátil očami Oliver. Gus si uvedomil, že presne tieto slová aj s tým prevrátením očí urobil ešte pred malou chvíľou tiež aj Harvey. Bolo zábavné vidieť, akí sú si títo dvaja bratia podobní.
„Povedz svoju fešnému emo priateľovi nech ťa vyfajčí ešte raz." Gus v sebe dusil smiech. „Čo som začal aj dokončím." predniesol po chvíli. „Vidíš? To je ten správny prístup." ukázal na Gusa a smial sa.
„Ale inak fuj. Nechcem na to myslieť. Idem už radšej a nechám vás tu nech si robíte čo chcete." „No konečne." krútil hlavou Harvey. „Majte sa a pekný zvyšok fajky pre teba, Harvey." žmurkol na brata a odišiel z izby. „Magor..." žundral podráždene Harvey, keď sa dvere za ním zavreli. „Toto bolo... zaujímavé." začal sa smiať Gus. „Myslíš? Už som mal takýchto prichytení až-až. Už len chcem byť s tebou sám." vzdychol si.
„Ale noták, medvedík." posadil sa aj Gus a naklonil sa k nemu. „Nenechaj si kvôli tomu pokaziť náladu. Ľahni si a ja to dokončím." pohladil ho po tvári. „Už ani nemám chuť." zašomral urazene Harvey. „Ále, naozaj?" pokrčil obočie Gus a rozopol mu nohavice. Potom mu do nich vbehol rukou.
„Tvoj kamoš tam dole tvrdí niečo iné." stisol svoje zovretie. Harvey zalapal po dychu. „Tak čo teda?" naklonil hlavu do strany Gus. „Ale rýchlo. Kým nepríde ešte niekto ďalší." náhlivo si znova začal vyzliekať nohavice.
„To už záleží len na tom, ako veľmi sa ti to bude páčiť." dodal usmievavo Gus a klesol hlavou dolu.