Liberty

Lúčenie a tma

Je jedno ako dlho som si pred zaspatím opakovala, že nezaspím ani na sekundu. Spala som dobre ako nikdy predtým. Neviem či je to tou nesmierne pohodlnou posteľou alebo hrejúcim telom vedľa seba. 

Hrejúce telo vedľa mňa... Och, takže to nakoniec nebol len sen. Pomaly sa však všetko teplo začalo strácať. Žeby len? Otvorila som jedno oko, aby som sa predsa len presvedčila. Stále ležím v Deanovej posteli, o tom nie je pochýb. Ale vedľa mňa je len neustlaná posteľ a putá.

To znamená... 

Prešla som si po zápästiach a putá nikde. Nie sú to síce raňajky do postele s papierikom na dobré ráno, ale naučila som sa prijať čo život dáva. Alebo inak povedané, čo Deanovi Morretymu jeho morálne zásady dovoľujú. 

Započúvala som sa do ticha izby. Dean nie je ani v kúpeľni. Relatívne ma tu nechal potom čo ma na noc zviazal. Preferovala by som peniaze na nočnom stolíku, ale čo už.

Vstala som z postele a začala pozrela sa na seba. Zobrať si nejaké jeho tričko alebo moje roztrhnuté šaty zo včera. Našťastie mi zo včera zostalo ešte trochu sebaúcty.

Zodvihla som svoje šaty a obliekla si ich. Čakám veľa ak chcem nech tu má súpravu na šitie?

Kašľať na to. Veľký nádych a výdych.

Potichu som otvorila dvere na jeho izbe a poobzerala sa po chodbe. Easton alebo dospelý nikde. 

Schádzala som zo schodov a mierila ku dverám.

"Prichytená pri čine. Vidím ťa," zvolal niekto spoza mňa. 

Dofrasa. Bola som tak blízko.

"Ránko East," zahanbene som sa otočila naňho. Sedel za raňajkovým pultom a nemal šancu si ma nevšimnúť.

"Vieš, že sa odtiaľto nemusíš plížiť ako nejaká štetka, že?" zasmial sa. Som celé červená, však? Vystrela som sa a išla smerom k nemu. Zobrala som mu jogurt aj z lyžičkou a strčila si ju do pusy.

East trochu pootvoril ústa a hľadel na jeho lyžičku v puse. Moc skoro na dvojdňové priateľstvo? 

"Prepáč," povedala som ešte viac zahanbene a podávala mu naspäť jogurt. 

"Nie, v pohode. Aj tak nemám rád jogurty," zakoktal sa. "Tak. Včerajšok skončil zaujímavo."

"Och bože," vzdychla som od hanby. Zobrala som si noviny z pultu a zakryla si nimi celé tvár. Spomienka na to ako ma jeho brat ťahá do izby prehodenú cez plece... Och nie.

"Tú červeň za ten papier neschováš," utrúsil posmešne. Len som vystrela prostredník do vzduchu. Odkryla som si z tváre papier a sledovala, ako sa mu ústa roztiahli do úškrnu.

"Povedz mi úprimne. Myslí si tvoja matka, že som nejaká cundra alebo lacná deva, alebo ako by to ona nazvala?" odložila som papier.

"Či si Ivy myslí, že si šľapka?" zopakoval moju otázku. "Ak si to zhrnieme, tak si sa s ňou včera stretla v týchto provokatívnych šatách a potom ste v strede noci zmizli v jeho izbe. Gratulujem, myslím, že si to najcudnejšie dievča aké si Dean kedy našiel."

"Kde je Dean?" rýchlo som zmenila tému.

"Zachvíľu je doma. Vždy pred školou chodí behať. Alebo sa mlátiť. Podľa nálady," prehodil už otrávenejšie.

Och, do šľaka. Dnes je škola.

"Mala by som už ísť," postavila som sa zo stoličky. East sa tiež postavil.

"V týchto roztrhaných šatách?" ukázal na moje rameno. "Zašijem ti to a odveziem domov. Aspoň sa s chalanmi rozlúčim," ponúkol sa.

Prvá vec čo ma napadlo bola: Ty vieš šiť??