Liberty

Psie oči

Ten zasraný podrazácky blb, arogantný kretén, bezohľadný somár, rozmaznaný tupec, bezduchý spratok, nešťastník bez úrovne, odporný darebák...

Neexistovalo by dosť slov na vystihnutie toho, čo teraz pociťujem k Eastonovi.

A garantujem vám, že on to pocíti tiež.

"Čo si si myslel, ty jeden bezduchý spratok!" hodila som jeho mobil na linku. Bolo mi jedno či sa rozbije alebo nie. Kúpil by si nový.

"Bezduchý spratok?!" vystrie sa od sporáka a nevšíma si vec, ktorú som po ňom hodila.

"Odpovedaj na otázku!" vyštekla som. Dokelu, som taká vytočené, že si ani nedokážem prekrížiť ruky. 

"Prepáč, ale bezduchý spratok?" Horúcu panvicu zo spálením popcornom dá na druhú platňu a nechá robiť nový popcorn. Jedným okom na pri tom sleduje.

"Mám ťa radšej nazývať zasraný blb, ktorý odpovedá na pozvania menom iných?!" zasyčím. Eastonovi sa rozšíria zreničky a chytro pohľadá predmet, ktorý som po ňom hodila. Nasucho preglgne.

"Nechcela si sa s ním stretnúť. Chcela si sa mu vyhýbať. Myslel som, že ti pomáham," povedal trochu neohrabane.

"Jo, to ľudia hovoria, keď majú na druhých pifku. Ale takmer nikto to tam nemyslí, dokým sa neporozprávajú," rozhodila som rukami. Je tak tupý alebo až tak dobrý v hraní sa na obeť?

Manipulátor zasraný.

"Prepáč, nečítam ti myšlienky," precedil cez zuby.

"Och, vážne? Povedz mi, Easton. Vedel si, že ma Dean zháňa, keď si ma zavolal na svoj zápas?" zdvihnem vytočene obočie.

Ostane ticho a zahladí sa do zeme.

"Dokelu, buď aspoň na chvíľu chlap a povedz mi to do očí," nebezpečne sa k nemu priblížim a výhražne naňho ukážem prstom.

"Vedel, fajn," zdvihne ruky nad hlavu a následne si ich spojí na temene. Zahľadí sa na dole na mňa. "Áno, vedel som to. Áno, nechcel som, nech tam ideš. A áno, kurva áno, chcel som, aby si išla na môj západ namiesto toho jeho." 

Prudko sa nadychoval a hľadel na mňa.

"Ako si mohol o niečom takom rozhodnúť za mňa?! Ako sa opovažuješ vôbec za mňa rozhodovať?!"

"Bože, bol to len zápas," prezrie si ma ako nejakú psychopatku. Viete prečo? Pretože psychopatka aj som.

Zobrala som mu dlaň a priložila ju na rozžeravenú panvicu.

***

"Tá ruka ma mrzí," utrúsila som odmerane pri raňajkách a ďalej poctivo študovala noviny. "Rupli mi nervy." Jedným okom som zazrela na jeho ruku v obväze. Podľa doktorov mal šťastie. Keby ju má na tej panvici o trochu dlhšie, len ťažko by sa zahojila koža.

Nech som bola včera akákoľvek vytočená, musela som ho odviesť do nemocnice. Tak ma rodičia vychovali. Aj keď bola predstava jeho plaziaceho sa až k najbližšej nemocnici s krvácajúcou rukou veľmi opojná, som predsa len človek.

Keď som sa o pár hodín vrátila domov, aby som to Deanovi vysvetlila, bol už preč.

Áno, v strede noci, dobre počujete.

"To sa stane každému," prehodí neutrálne a hodí si sústo praženice do úst.

Celé raňajky vyzerajú dosť... formálne.

Sedím tu ako na ihlách vystretá ako pravítko už asi pätnásť minút a celý čas len usrkávam s pomarančového džúsu.

"Rhea, no tak," dramaticky položil príbor. "Môžeme sa konečne porozprávať?" pozrel sa na mňa svojimi psími očami. Ktoré na mňa vždy ako na nejakú kravu zabrali.