Liberty

Nehoda

V ušiach mi zvoní a hlava mi zachvílu vybuchne.

Pomaly otvorím oči. Sme prevrátený na kapote.

Pozriem na Deana. Je hodený na čelnom skle. Do čerta aj s tým jeho bezpečnostným pásom.

"Dean?" drgnem doňho. Nič. "Dean!" silnejšie som doňho buchla. 

Pohol sa.

"Vstávaj Morrety," ešte raz som zašepkala. Otvoril oči. 

"Čo sa dofrasa stalo?" chytil sa za hlavu. 

"Vyleteli sme s cesty, to sa stalo," utrúsila som a odopla si pás. Prevrátila som sa na chrbát a začala kopať do dverí. Nedalo sa. Dean sa tiež bolestne prevrátil a jedným lenivým kopnutím sa dvere rozleteli. 

Neveriacky som sa pozerala ako sa vyškriabal z auta. 

"Chceš pomôcť?" pochvíly sa zohol k vykopnutým dverám a pozrel sa na mňa.

"Ako to, že aj napoly chromý dokážeš ohýbať železo?!" 

Pomaly sa postavil sa dokríval k mojej strane. Zobral popučené dvere do rúk a jedným rýchlim pohybom ich vytrhol. Podal mi ruku, ktorú som samozrejme odmietla a vytrepala sa s toho vraku sama.

Obzrela som si auto a zamyslela sa.

"Prisahám, že ak toto prežijeme, zabijem toho idiota, čo ti dal vodičák!" rozhodila som rukami.

Čakala som nejakú sarkastickú alebo nevrlú poznámku. Nič neprichádzalo. Pozrela som sa na Deana. Nešikovne sa skácal na zem vedľa auta a hlavu si zložil do rúk.

"Je ti niečo?" pohla som sa k nemu.

"Rozchodím to," zamrmlal.

Toľko k tomu nezapnutému pásu.

Stuhla som. 

"Rýchli kvíz. Aké je najlepšie načasovanie na zlé správy?"

"Prejdi k veci," zavrčal.

"Poznáš tú časť vo filmoch, keď sa zloduši prídu uistiť, že ich obete sú naozaj mŕtve?" 

"Na tej kapote ostala moja krv a zbytok trpezlivosti. Môžeš nachvíľu zavrieť hubu?!" bolestne sa chytil za hlavu. 

"Práve takáto situácia nastala," ukázala som rukou na zastavujúce autá na ceste. Tie isté čo nás zrazili.

Aj Dean sa zastavil a pozrel na cestu. 

Pár chlapov práve vystupovalo z áut. Rovnaký chlapi, s ktorými sa Dean pobil pred jeho domom. Vybrali sa naším smerom.

"Nejaké nápady?"

"Drž sa za mnou."

"Povzbudzujúce slová od chlapa, ktorý sa  neudrží na nohách." Za túto poznámku som si od neho vyslúžila nevrlý pohľad.

"Človeče, kto ťa pustil za volant?!" zvolal naoko pohoršene chlap, čo k nám prišiel.

"Sranda, keď ma prepúšťali z nemocnice, moje šoférovanie si pochvaľovali. Môžeš sa presvedčiť sám. Zachvíľu tam skončíš osobne."

Všetci štyria chalani sa z plných pľúc zasmiali.

"No tak dámy. Poposunieme sa ďalej? Zachvílu začína škola a nechcem meškať," zatiahol znudene.

Vtedy sme do áut pár metrov od nás narazil čierny terénny land rover. Keby len narazil. Autá sa tam rozplacli ako by boli z papiera. Chlapa za volantom to asi veľmi netrápilo.