Liberty

Akcie a reakcie

"Nepredstavoval som si, že to skončí takto," vzdychol do telefónu Dean. Telefonuje mi pri šoférovaní. Nebojte, už som tu za to vynadala.

"Ja viem," prikývnem.

Viem to viac než si myslíš.

"Rhea, rád ťa vidím," zaspieva niekto za mojím chrbtom. Prejdú mi zimomriavky po celom tele.

Zložím telefón a otočím sa za hlasom, ktorý ma pozdravil.

"Tristan," kývnem hlavou.

***

Dobre, asi ste si nepredstavovali, že sa to bude vyvíjať takto. Ale sľubujem. Mám to naplánované. Teda aspoň z polovice.

Bolo to asi nejako takto.

Pár hodín predtým

Moju nesústredenú pozornosť upúta buchnutie vchodových dverí a hlasy.

Beda Acovej koži ak sa rozhodol urobiť uvítaciu párty.

Na to, aby to bola párty, bolo počuť moc málo hlasov. Alebo je jediný dôvod, prečo nad tým toľko maturujem to, že neviem pohnúť s mojím polo plánom.

Bola by som vďačná za každé rozptýlenie, aby som si vyčistila hlavu, ale s výnimkou toho prekvapenia, čo mi prišlo dverami.

"Krinda pána, ty si ako šváb," zasyčím na Deana, ktorý sa snažil potichu zabuchnúť dvere. Premeriam si ho. Vyzerá, akoby naňho padla skriňa. Vlasy má podivne ožehnuté a pohybuje sa pomaly ako nejaký kripel. Poznámku o jeho vzhľade si nechám pre seba.

"Krinda pána? Máš deväťdesiat?" zdvihne obočie. A zrazu tá urážka na jeho osobu nepríde ako až tak zlý nápad. 

"Podľa tvojho vpádu typujem, že ste sa s Acom neudobrili," prekrížim si ruky na prsiach.

"Sme v procese," povie povznesene a vezme do rúk prvú vec čo mu príde pod ruky. Malú lampičku na baterky v tvare kačky zdvihne z komody a poprehadzuje si ju v rukách. "Túto ohavnosť si si tu nechala dobrovoľne?"

Vytrhnem mu lampičku z rúk a vrátim sa späť do bezpečnej vzdialenosti. "Vypadni skôr než ťa vykopnem týmto tu oknom," ukážem na, nech pôsobím viac presvedčivo. "A ver mi, že som schopná sa o to aspoň pokúsiť."

"Prvý deň čo sme sa stretli si sa mi vyhrážala ranou do rozkroku, že mi ostane vagína. Verím, že by si sa o to úspešne pokúsila." 

Dobre, to bolo milé vzhľadom na situáciu.

"Čo tu chceš, Morrety?" Nech mi niekto skúsi nadávať za ten nevrlý tón. Aj ja mám nárok na zlú náladu.

Úsmev mu zmizne a znova sa začne tváriť prirodzene zamračene.

Pohrabe sa vo vačku a vytiahne z neho krabičku.

"Všetko najlepšie," natiahne ku mne ruku s balíčkom a čaká, kým si to zoberiem. Nehrozí. Videla som dosť filmov na to, aby som si nebrala pochybné balíčky v pochybnú chvíľu.

"Nemám narodeniny," pokrčím nosom nakoniec a stále sa mračím na krabičku.

"Tak už máš," vtisne mi krabičku do rúk. Zvedavosť zvíťazí nad zdravím rozumom a ja balíček otvorím.

"Nový mobil?" premeriam si ho. Potom mi to dôjde. "Kde je môj starý mobil, Dean?"

Prehrabol si vlasy. "Je trochu poškriabaný," vytiahne z vačku nejakú rozbitú kalkulačku. Inými slovami môj mobil. Neviem či sa mám pýtať čo sa stalo alebo ho jednoducho tým oknom prehodiť.