Liberty

Intuícia

"Všetko ma mrzí," ozve sa zrazu Dean po našej malej hádke. Sedíme v jeho našlapanom aute na ceste domov. Luis ostal v nemocnici s Xanderom. Ukončili sme to slovami Poser sa a Aj ty a odvtedy bolo ticho.

Podľa doktorov by som mala chodiť na miesta, kde som bola a pokúšať sa spomenúť na momenty. Ostatné je v rukách božích - hovoril jeden značne prepracovaný doktor, o ktorom som si bola istá, že kradne lieky a predáva ich do sekty.

"Teraz nezačneš byť rozcítený, však nie?" otočím k nemu hlavu. Odfrkne si.

"Keď prídeme budem... zaneprázdnený. Môj brat ti ukáže dom a všetko osvetlí."

"Čím zaneprázdnený?" obzerám si špičku svojej topánky.

"To je osobné."

"Ako osobné?"

"Si po mŕtvici?! Osobné znamená osobné," znie podráždene.

"A do tohto som sa podľa teba zamilovala?" zamrmlem a čakám, že mi niečo odvrkne. Ostal ticho a pozrel sa von z okna.

Moc skoro.

"So šťastím tu bude tvoj brat zajtra. Potom budeš mať od nás už pokoj," ukončí to. Zvyšok cesty je už úplné ticho. Snažím sa všetko pochopiť. Tristan je ten záporák. Jeden z mojich údajných najbližších kamarátov je v nemocnici a moja spriaznená duša je tuto Grinch.

Je to ako z nevydareného filmu.

***

"Opatrne," Dean ma podoprie, keď prechádzam dverami do nejakej vily.

"Nie som invalid," pripomeniem mu s núteným úsmevom. Trochu sa odtiahne. Dvere sa za nami zabuchnú.

"Domov, sladký domov," zvolá a niekam sa vyberie. Nasledujem ho. Nemám v pláne sa stratiť v tejto pevnosti Boyard.

"Rhea," vydýchne niekto moje meno. Zmätene sa otočím.

Zo schodov schádza jeden veľmi atraktívny blondiak. Pôsobil veľmi sympaticky. Neskôr sa s ním možno spriatelím.

"Cudzinec," kývnem mu hlavou na pozdrav. Zamračí sa.

"Cudzinec?" zopakuje zmätene.

"Riley, môžeš nás nachvíľu nechať?" nezaujate sa na mňa Dean pozrie. Chvíľu mi potrvá zistiť, že to ja som Riley.

"Ako si ma to nazval?"  

"Rhea," opraví sa. "Prepáč, sila zvyku," falošne sa usmeje. 

Chcela som sa spýtať čo tým myslel, ale bolo mi to vlastne jedno. Idem nájsť chladničku zatiaľ čo sa títo pohádajú.

Vstúpila som do kuchyne, ktorá mi bolo od pohľadu milá. Ale je možné, že som sa tu cítila dobre len kvôli tomu všetkému mramoru a lupienkoch na stole.

Po ktorých som okamžite siahla.

Cítim sa, akoby som nejedla tri týždne. 

Potichu som s nimi prešla k rámu dverí a započúvala sa do ich konverzácie.

"Mal si len jednu posratú úlohu," zasyčal Dean na atraktívneho blondiaka.

"Prepáč, ale keď máš dvojča v nemocnici tak nepôjdeš do baru spievať Highway to hell. Čo som mal, dofrasa, robiť?!" bránil sa blondiak.

Fajn, takže sú to dvojčatá.

"Správať sa aspoň trochu rozumne a profesionálne," vyštekol naňho Dean. Podľa krokov to znelo, že je na odchode.