Liberty

Celé zle

"Dofrasa, ak ma za ním okamžite nepustíte, tak vás nechám zažalovať!" East sa rozkrikoval po jednom nevinnom lekárovi. Po ceste sem porušil aspoň 10 rýchlostných predpisov.

Oznámili nám len, že Dean je v kritickom stave a zachvíľu ho čaká operácia. 

"Človeče, videl som dosť filmov na to, aby som vedel, že za pacientmi púšťate len rodinu a príbuzných. Som jeho brat do čerta!"

"Mrzí ma to pane, ale váš brat za chvíľu podstúpi veľmi ťažkú operáciu," snažil sa ho ukľudniť doktor.

"Bozajte ma v riť dokelu," vyštekol a otočil sa na mňa. "Nepustia ma za ním," povedal, akoby ho nepočula celá nemocnica.

"Zatiaľ čo ty si odvádzal jeho pozornosť," ukázala som na doktora, ktorý sa venoval už niekomu inému, "som nahliadla do zložky prijatí. Poď, viem kde je Dean."

East na mňa ohromene pozrel. "Už viem prečo s tebou brat chodí."

Nechodí...

"Slečna Dominguez, máte problém s tou ranou na spánku?" zastavil ma prekvapený doktor. Ten čo ma ošetroval hodinu dozadu. Držal kávu a išiel smerom ku mne.

Dvakrát dofrasa.

"Máš 2 minúty. Daj za mňa bráchovi facku," rýchlo som sa otočila na Easta a zakryla to kašľaním. "Doktor! Vďaka bohu, že som vás našla."

Prešla som k doktorovi a otočila sa tak, aby nevidel ako East vchádza do Deanovej izby.

"Aký máte problém?" vrátil ma späť do reality. Pár krát som zažmurkala.

"Och, moja hlava!" spomenula som si. "Mávam závrate. Je to normálne? A strašne mi v nej duní."

Sledovala som nehybné dvere, s ktorých musí East každú chvíľu vypadnúť. Doktor o niečom mlel, ale moc som ho nepočúvala. Vtedy z rohu vyšlo pár ľudí v plášťoch a ukazovalo na Deanovu izbu. East práve otváral dvere a chcel vyjsť z miestnosti.

Trikrát dofrasa!!

Spanikárila som. "Bože, už je to tu znovu," schmatla som doktorov pohár s kávou a hodila sa dozadu na stádo doktorov. Podarilo sa mi jedného obliať.

"Ah! Slečna, ste v poriadku?" zachytil ma jeden obarený doktor. Chytila som sa za hlavu ako po normálnom odpadnutí. 

"Ja... Myslím, že hej," vykoktala som zo seba. "Len mi prišlo trochu nevoľno."

Všetci sa mi venovali a všimla som si, že East práve vybehol z miestnosti. 

Teraz sa s toho vyhrab sama, čo.

"Týmto smerom slečna. Mám vaše DPH testy," nejaká ruka ma za chrbát potlačila rovno dopredu.

DPH testy?!

Pozrela som sa na pochybného doktora. Easton samozrejme. Mal na sebe rúšku a doktorský plášť.

"Takže DPH testy? Kde sme? V banke?" zasmiala som sa.

"Snažil som sa vyzerať múdro."

"Som si istá, že si ich určite dosť zmiatol," prikývla som a nechala sa ťahať až do auta.

"Tak?! Nič mi nepovieš?" nevydržala som to. East si vzdychol.

"Dean nebol pri vedomí. Triasol som s ním skoro celý čas, ver mi. Ale na tabuľke pri posteli mal napísané otras mozgu, podozrenie na krvácanie do mozgu a pár zlomením. Vyzeral domlátený," poslednú vetu som skoro nepočula.

Nie som doktor, ale už teraz to neznie veľmi dobre.

"Čo teraz?" prerušila som ticho.

"Nemal som ho nechať odísť. Mal som ho zobrať rovno do nemocnice," ignoroval moju otázku a bezvýrazne hľadel pred seba.