Liberty

Búda

Cesta na ich super tajné miesto bola fakt dlhá. Tak sme si ju s Xanderom skrátili tým, že sme sa utužili v tom, vytočiť filantropického Luisa za volantom.

"Oh, when you walk by every night," spievala som refrén pesničky na plné pľúca.

"Talking sweet and looking fine," pokračoval Xan až zo zarážajúco zvučným hlasom.

"I get kinda hectic inside."

"Mmm, baby I'm so into you," otočil sa, aby na mňa do rytmu ukázal, zatiaľ čo ja som mala pre seba na tancovanie celé zadné sedačky.

"Darling, if you only knew!"

"All the things that flow through my mind," dokončil poslednú časť čo sme obaja vedeli a pozreli s nádejou na Luisa. Hľadali čo i len jediný náznak otrávenia alebo vytočenia.

NIČ, DÁMY A PÁNI. 

Len sedel s neutrálnou tvárou šoféroval vystretý ako pravítko.

Frustrovane som si vzdychla.

"Vzdali ste to tak rýchlo?" predniesol a letmo sa pozrel na Xana.

"Neboj," Xan sa pozrel s prižmúrenými očami na nášho vodiča a potom sa otočil na mňa  "Deanovi rupnú nervy rýchlejšie," šibalsky sa na mňa uškrnul.

Nasilu som sa usmiala a nervózne pozrela na hodiny. Nikdy mi moja absencia školy moc nevadila, to nie. Ale mala som jednoducho zlý pocit.

"Sme na mieste," zvolal Luis a zatiahol ručnú brzdu.

Pokrčila som obočím.

"Toto je to super tajné miesto?" Poobzeram sa naookolo. Neviem čo som čakala. Asi nejaký cintorín alebo obľúbenú krčmu.

Ale nie túto útulnú chatku. Teda aspoň kedysi tej dojem musela budiť.

Záhon s kvetmi pod terasou bol vyschnutý a schody určite sprachnivené.

"Neboj. História tohto domu je prirovnatelná k jeho vzhľadu teraz," utrúsil Luis a zabuchol dvere. Založil si ruky v bok a s hlbokým nádychom sa zadíval na spráchnivenú chatku.

"Takže sem si Dean chodí pichať herák?" spýtam sa po veľmi dlhom precítenom ticho.

"Kiežby," zamrmle Xander a oprie sa o auto. Prezriem si oboch s otázkou na tvári.

"Dean je vo vnútri?" 

"Áno, podľa všetkého," pritaká Luis. 

"Tak poďme zaklopať," spľasnem ruky a vykročím po schodoch na prednú terasu.

"Počkaj," zakričí za mnou. Otočím sa. "Nájdeš ho v pivnici. A choď... Choď naňho pomaly. Tento dom nemá dobré spomienky."

Prečo sem teda chodí? Prečo tento dom nespáli na prach? Čo je vlastne toto za búdu a akú má minulosť?!

Pomaly prikývnem. Nepýtam sa ďalej. "Vy nejdete dnu?"

"Aby sme mohli sledovať vaše dojímavé udobrenie? Nie ďakujem," falošne sa na mňa usmeje Xan. Obdarujem ho rovnakým úsmevom. Chcem zaklopať ale pri prvom dotyku mojej ruky na vlhké dreve sa dvere zo škripotom pootvoria.

Nezamyká sa tu. Fajn, mám to.

"Dean?" nakuknem dovnútra. "Morrety," vstúpim a staré drevo podo mnou zaškrípe akoby som bola päťsto kilová slonica.

Toto je vskutku malá búda.

Je tu veľa porozbíjaného nábytku a rámy fotiek na stene. Sklo rámov je rozbité a zdá sa, že fotky niekto doslova vyškubol.