Bratská krv

958 53 6
                                    

Miestnosťou sa rozľahol výstrel.

Chvíľu som sa bála aj nadýchnuť.

Tristan padol s krikom na zem a za ním sa zjavil Xander zo zbraňou v ruke. 

"Dokelu, som invalid a aj tak som schopnejší než vy všetci dokopy," utrúsil Xander a odhodil zbraň na zem. Dean sa rozosmial a s úľavy si sadol na zem. 

"Nikdy som si nemyslel, že ťa uvidím radšej, Anderson," zamrmlal s úsmevom niečo, čo malo v jeho jazyku znamenať Ďakujem, že si mi zachránil zadok.

Od úľavy sa mi zamotala hlava. Odlepila som sa od Eastona a sadla si k Deanovi na zem. Jednou rukou ma objal okolo ramien. Dean žije a Tristan sa zvíja na zemi s rozstreleným kolenom. 

"Už je po všetkom, Riley," zašepká mi do vlasov, keď mu zamočím tričko slzami. Ani neviem prečo plačem. Možno som len rada, že to všetko skončilo.

Teraz môžeme právoplatne povedať, že sme vyhrali.

Miestnosť napĺňal Tristanov reťazec nadávok ako nás zničí. Vtedy som vedela, že presne tak znie víťazstvo. Keď počujete kreténov tohto typu nariekať.

Kývnem Xanderovi hlavou. Vyšachovali sme ho z tejto akcie, ale ak by sa tu nezjavil, nechcem si ani predstaviť ako by to dopadlo.

"Easton, teraz môžeš tú políciu zavolať," povie Dean.

***

Zbytok sa mi zlieval dokopy. Musela som toho veľa vysvetľovať Acovi. Ešte viac som toho musela vysvetľovať polícií. Tí boli chvíľu na pochybách, ale keď sme im ukázali kamerový záznam, zobrali Tristana do nemocnice a následne na políciu. Celý dom obkolesili zvedavý susedia. Primátorka mesta, jeho matka, bola zahanbená a pochybujem, že ju bude ešte niekto niekedy voliť. 

Všetko skončilo ako malo. 

Sanitka nás vyšetrila na príjazdovej ceste. Deana si museli odviezť do nemocnice na pár stehov. Prisahala by som, že keď ho sanitári zbadali takého domláteného tak sa zľakli. 

Ostatný Tristanovi kamaráti boli, vďaka Eastonovi, hore pripútaný Deanovými putami k radiátoru a ani oni sa nezaobídu bez súdu.

To všetko sa stalo v utorok. Deana pustili z nemocnice v stredu. Jeho lietadlo do novej školy odlieta v pondelok ráno. A dnes je nedeľa večer.

Je to presne ako počujete. Schovávala som sa celý týždeň vo svojej izbe, aby som nemusela čeliť realite. Aby som nemusela čeliť Deanovi. Ivy a Draka tá záležitosť s políciou a Tristanom ešte viac utvrdila v tom, že odchod z mesta mu pomôže. Počas toho, ako sme boli u Tristana sa toho veľa zmenilo. Dali sme si tam dole masky a prestali predstierať, že na nenávidíme. 

A presne preto sa bojím ho znova vidieť. Bez rozlúčky to bude lepšie.

Som odhodlaná celý deň pozerať romány s tragickým koncom a plakať zabalená v deke so zmrzlinou. 

Teda taký bol aspoň plán. Dokým mi Ace nevrazil do izby.

"Zdvíhaj sa," zasvietil svetlom a prekazil moju dramatickú tmu. "Ideme k Morretymu."

Och, a zabudla som spomenúť, že sa prevalilo to, že Dean odchádza na vojenskú školu.

Stuhla som. Ace bol skoro celý čas preč. Nemá ani tušenie čo sa medzi nami stalo. "Necítim sa dobre," zamrmlem a prikryjem si tvár dekou.

"To mi je milo u prdele," podišiel ku mne a vytrhol mi paplón.

"Hej!" skríknem po ňom. "Načo za ním vôbec chceš ísť?" 

LibertyWhere stories live. Discover now