Liberty

Návšteva

"Hrabeš sa mi vo veciach?!" vytrhne mi mobil. 

"Prečo? Môže to len Millie?" vyšteknem. Hnev vo mne tečie potokmi a už mám dosť tých jeho všetkých mileniek.

"Dobre, je čas sa stratiť," zamrmle East a aj s nootbookom sa ženie cez dvere. Dean ho schmatne za golier a zastaví.

"Nie je čas sa vypariť. Nie je na tom nič zlé," rozhodí rukami. Easton sa odtiahne dozadu a s vystreleným obočím si ho obzrie. "Dofrasa, nie! Tak som to nemyslel!" dodá.

"Na nevere nie je nič zlé?" zopakuje. 

"Neslovíčkuj tu so mnou, fajn?!" výhražne naňho ukáže. "S Millie nič nemám."

"Zatiaľ," dodám.

"Hej, nenechám sa tu bombardovať svojím chorým bratom a..." skočím mu do reči skôr, než povie niečo, čo by mohol ľutovať.

"Mhhhh, počkaj," prižmúrim oči a zatvárim sa, že mu nerozumiem. "Nedokážem ti rozumieť, keď máš hubu plnú sračiek."

Zatne sánku a na spánku mu vyskočí žilka. Od toho zatínanie zubov mu zachvíľu všetky popraskajú.

"Ty," ukáže na mňa," ideš so mnou. A ty," ukáže na svoje dvojča, "sa prestaň správať ako nejaká kvočka a počkaj tu na tých dvoch kreténov," rozkáže mu.

"Vieš, poslať magorov na magorov bola učebnicová magorina," zakričí za ním ešte.

"Nechytaj sa ma tými svojimi smilníckymi paprčami," capnem mu po rukách, keď ma tlačí dole schodmi.

"S čím dofrasa?!" zastaví sa.

"Počul si dobre," výhražne naňho ukážem prstom. Po dlhom zazeraní mi svojou labou stiahne ruku k telu a prehodí si ma cez plece akoby som bola nejaké podrbané vrece zemákov.

"Pusti ma dole! Som na teba až moc nasratá, aby bol môj zadok tak blízko tvojej tváre," búšim doňho. Ani to s ním nepohne.

"Nevrť sa," zavrčí rozkaz.

"Hej! Nahlásim ťa na sociálku. Alebo ku exorcistovi!" vyhrážam sa.

"Šialená ženská," zamrmle do vzduchu. Plesknem ho do zadku. Alebo som sa aspoň snažila. Trafila som ho maximálne tak do krížov.

"Takže ty ma zo sebou ťaháš ako príručnú batožinu, ale ja som tu tá šialená," zamrmlem, keď zaklapne dvere domu.

***

"Kam to, dofrasa, ideme?!" spýtam sa až asi po stí raz, odkedy ma Dean pripútal ku prednému sedadlo auta. Ideme už dobrých pätnásť minút a on zrazu stratil jazyk.

Nečudujem sa, po tých všetkých kvetnatých urážkach, ktoré som mu vypľula do tváre. 

"Zoznámiť sa s Millie."

"No hurá, on rozpráva," spľasnem ruky. "Počkať, čo? Nechcem ísť piť čaj k tvojej šľapke."

"Nie je to moja šľapka," precedí cez zuby.

"Prisahám, že ak povieš, že to je tvoja sesternica alebo niečo také..." 

Prudko zastavil a ja som bola vďačná za svoj pás. Pozriem sa von oknom. Sme v nejakej chate nie úplne od civilizácia, ale nie som si istá či tu majú zavedený už splachovací záchod.

Odopla som si pás a vystúpila ako Dean.

"Millie má domáce väzenie," vysvetľoval. "Na Eastonovej párty sa strašne spila a rodičov to neohromilo."