Liberty

Sladké

"Zachvíľu vyrážam," ozval sa Easton v telefóne. Bolo počuť, že práve schádza zo schodov. Ja som akurát otvárala okno, ktorým som mala v pláne vyliezť.

"Kam ideš?" niekto vyštekol z druhej strany. Nebol to Eastonov hlas. 

Bol Deanov. 

Zastala som jednou nohou prehodenou cez parapet a skoro hodila hubu.

"Von?" spýtal sa nechápavo Easton a zrejme si schoval mobil do vačku. Zabudol zložiť alebo mu je jedno, že to počujem?

"V tme? Oblečený ako z Blues Brothers?" podotkne Dean. Snažím sa ani nedýchať.

"Nie si dnes akýsi dotieravý?"

"Fajn," zhodnotil po dlhej odmlke. "Hodíš ma do nemocnice za Xanom."

"Máš vlastné auto," oboril sa East. Zrazu sa ozvala veľká rana. Ako keby im spadla skriňa. "Dofrasa, Dean, ty si ožratý?!" zhučal a bolo počuť hlasné kroky. 

Ožratý? Dean nepije.

"Nepiješ," vynadá mu East. 

Správna otázka ale je, ako to dopekla viem ja?!

"Pozoruhodný objav, Sherlock," zamrmle ožratý Dean.

"Ľahni si a vyspi to. Niekam sa ponáhľam. Cestou naspäť ti kúpim nejaký burger alebo aspirin," zavelil mladší brat.

"Kto si myslíš, že si? Fúzatá matka Terézia?" prehovoril svojim povýšeneckým tónom.

"Uhádol si. A teraz zmizni vytriezvieť než na teba zavolám svätých s testerom alkoholu v krvi."

"Daj zo mňa tie hnáty preč, ty babizňa," zamrmle a bolo počuť už len búchanie. Snažím sa s toho vyrozumieť viac, ale je počuť len mrmlanie a chvíľami aj podivné zvuky.

"Prepáč, menšie technické problémy," ozve sa zrazu East do mobilu. "Počula si niečo s toho?"

"Len útržky," spamätám sa a uvedomím si, že stále visím z okna. "Musím končiť, vidíme sa," zložím.

Zošplhám dolu práve, keď nám za domom zastaví jedno z tých luxusných domov. Vyjde z auta a postaví sa ku dverám spolujazdca.

"Čo, preboha, si? Pasák?" rozhodím rukami nad luxusným autom. Toto muselo stáť viac než... Všetko. 

Uchechtol sa a otvoril mi dvere. Sadla som si zatiaľ čo on ho obišiel auto. Stihla som si ho ale dobre prezrieť.

Má na sebe rozopnuté sako a košeľu s čiernymi kraťasmi. Vyzerá tak luxusne zatiaľ čo ja som si na seba nahodila že Guns n roses úzky top so širokými čiernymi nohavicami.

"Nevedela som, že kaviarne majú nejaký dress code," znova si ho premeriam a čakám uistenie, že nevyzerám ako posledný sedliak.

"Mám rád formálne oblečenie. S tým tvojim nie je nič zlé," kývne hlavou, ale netvári sa moc presvedčivo. Trochu pokrčím obočím.

"No tak, unesiem trochu kritiky. Poď do mňa," pridám k tomu provokačný úsmev, aby to nepôsobilo tak nevrlo. Chvíľu sa ošíva, ale pokračuje. 

"Mám radšej, keď ženy nosia šaty, ale je to samozrejme tvoja voľba," povie a ja ľutujem, že som sa pýtala. Neviem či to je chyba z mojej strany, ale čo mu dalo ten dojem, že ja som jedno z dievčat čo nosia šaty? 

Ten Chevrolet, v ktorom som jazdila? Slovník priemerného dedinského návštevníka krčmy? Šatník, čo robí každý deň reklamu inej rockovej skupine?