Motýliky

1.3K 59 6
                                    

"On ti povedal, že si jeho jed?" zapišťal nadšene Xander a vykopol nohami. Sedeli sme na neďalekej hojdačke na strome a z diaľky pozorovali ako sa Dean s Luisom snažia vymyslieť čo s autom.

Dofrasa, tento dom nápadne pripomína ten z filmu Conjuring.

"Neviem čomu sa raduješ," zamrmlem. "Tam odkiaľ som, jedom zabíjame potkany a mravce."

"Slečna Andrews, bola by ste taká láskavá, zdvihla svoju váženú prdel a prišla nám pomôcť??" zakričal naňho od auta Dean. 

"Takto by si s dámou hovoriť nemal, ty diabol," koketne sa usmeje a žmurkne naňho. Luis sa uškrnie a Dean naňho nasrane zavrčí. "Fajn," s úsmevom zdvihne ruky nad hlavu a postaví sa. Nasledujem ho.

"Ty sa vyznáš v autách?" mimovoľne prehodím.

"Nie."

"Prečo potom potrebujú tvoju pomoc?"

"Lebo narozdiel od Deana, ktorý vie autá len kupovať a Luisa, ktorému to je vlastne úplne fuk som ako jediný rozložil a zložil celý Mercedes. Musí to stačiť," na tvári sa mu objaví zlomyseľný úškrn.

"Prečo by si niečo také robil?"

"Trénerovi z boxu to vtipné neprišlo. Nepustil ma do domu, kým som mu to auto naspäť nezložil."

"Len medzi nami," poviem a on sa ku mne trochu nakloní. "Nezobral si z auta tie sviečky ty?"

"Skladám poklonu tomu kto áno. Bol to brilantný nápad. Nabudúce to spravím Deanovi keď bude na boxe a začne liať."

"To Deana poriadne vytočí... Zavolaj ma, keď to budeš robiť," zamyslím sa.

"Deana vytočí čo?" oboch si nás nedôverčivo prezrie.

"Och, nechci nech začneme menovať," mimovoľne prejdem okolo neho. Bol jeho nápad byť len priatelia. Musím to akceptovať. Xander sa zatiaľ nakloní nad kapotu a pokrčí nosom.

"Preboha, veď toto je ako z roku raz dva," zamrmle.

"Hej," ukážem naňho nejakou mechanickou varechou. "Dávaj si pozor na ústa, mladá dáma."

Zoberie mi varechu z rúk a začne ňou pichať do auta. 

"Čo mám robiť ja? Vysielať dymové signály?" otočím sa na Deana. Venuje mi pohľad typu Nie si vtipná.

Vtedy mi, v najväčšom tichu samozrejme, brucho spraví priam neľudské pazvuky. 

Všetci sa na mňa otočia.

"Tak toto bolo pekne trápne," zamrmlem.

"Raňajkovala si?" zareaguje Dean. Nachvíľu sa nám stretnú pohľady, ale potom odvráti zrak.

"Nebola by som proti, ak by si tu niekde našiel McDonald," priznám.

"Dokončite auto," zavrčí Dean rozkaz. Nachvíľu som si myslela, že to bolo mierené aj na mňa. Predtým, než ma schmatol za ruku a začal ťahať k domu. Tú cestu som využila k nadvaizaniu nevinného rozhovoru.

"Chceš sa porozprávať o tom, čo sa stalo dole? Lebo mám veľa otázok, ktoré si vyžadujú odpovede," poviem konfrontujúco.

"Nie," jednoducho vyštekne. Keď si všimne môjho neistého pohľadu, dodá jemnejšie. "Mal som len slabú chviľku, zabudni na to."

Dovlečie ma v tichosti až do kuchyne.

"Máš tu zašité jedlo?" zdvihnem obočie.

"V chladničke," utrúsi a otvorí ju. Neviem či si to uvedomuje alebo nie, ale palcom mi jemne hľadí zápästie. 

LibertyWhere stories live. Discover now