Liberty

Pamäť

Dean POV

"Čas úmrtia 19:55 štvrtého marca," povedal niekto a tie slová sa mi ozvali v hlave tak stokrát.

Čas úmrtia, čas úmrtia, čas úmrtia, čas úmrtia, čas úmrtia....

Prudko som otvoril oči a jasné svetlo ma oslepilo.

Rhea, musím nájsť Rheu. Musím ju nájsť.

Musel som prižmúriť oči. S toho ožarujúceho svetla vznikla žena v bielom plášti svietiaca mi baterkou do očí. 

Oprel som sa o lakte a znovu sa poobzeral. Oči si mi už začali zvykať na svetlo. Nemocnica. Som v nemocnici.

Musím nájsť Rheu.

"Pán Morrety," doktorka sa snažila upútať moju pozornosť. "Viete kde ste? Viete ako sa voláte?"

"Kde je?" neohrabane som vypadol z postele a snažil sa postaviť na vlastné nohy. 

Kto umrel? Aký čas úmrtia?

Tie hadice, čo zo mňa trčali ako z kávovaru mi v tom moc nepomáhali.

"Pre krista," zahrešila doktorka. "Zdvihnite sa. Zavolajte mi niekto sestričky!" niekto ma podoprel a snažil zdvihnúť. Odstrčil som dvoch chlapov v bielych plášťoch.

"Viem chodiť aj sám, paznechti. Kde je?!" vyštekol som a poobzeral sa okolo. Na vedľajšom lôžku leží postarší pán. Je bledý ako stena a jeho monitor životných funkcií vydával len jeden dlhý zvuk.

To on to neprežil.

"O kom to hovoríte, Dean?" podišla ku mne doktorka až aj s ochrankou za chrbtom.

"Vďaka za vašu pohostinnosť. Cestu von nájdem sám," utrúsim a vytrhnem si z ruky infúziu. Musel som sa podoprieť o stôl, lebo sa mi zahmlelo pred očami. Chytil som sa za hlavu čo nebol môj najrozumnejší nápad. 

Som celý obviazaný ako múmia.

Otrasiem sa a chcem pokračovať cez otravnú doktorku, ktorá mi znovu zatarasila cestu. 

"Sadnite si, Dean. Všetko vám vysvetlíme, len si pre kristove rany aspoň sadnite," tlačila ma naspäť k posteli.

"Nie dokým ju neuvidím. Kde je?!" 

"Mali ste autonehodu," preruší môj výbuch hnevu. "Volal nám váš brat. Easton. Našli sme vás a vašich priateľov v tom vraku. Ten čo vás zrazil zrejme z miesta činu utiekol."

"To dievča. Blondína. Ako je na tom?" poviem zúfalo. Nachvíľu ostane ticho a potom znovu pokračuje.

"Je v poriadku," povie trochu neisto. Vydýchnem a ani si neuvedomím, že som zadržiaval dych. Zložím si hlavu do rúk a z hlboka dýcham. Prehrabnem si vlasy.

Je v poriadku.

"Čo ostatný?" spamätám sa. "Čo Luis a Xander? Kde sú?" Znovu ostane nachvíľu ticho. 

O čo tu, dofrasa ide. 

"Luis Castillo, váš priateľ, je už hore." Čo do kelu znamená, že je už hore?  "Je na tom podobne ako vy. Ale vaši priatelia, Rhea Dominguez a Xander Andrews, boli na strane, do ktorého narazilo auto."

Zastaví sa mi srdce. 

"Vyskytli sa nejaké nezvyklé javy v rontgene mozgu vašej priateľky. Všetko zistíme až keď sa zobudí."

Teraz mi srdce už vôbec nebije. Nemo na ňu hľadím. 

"Čo to znamená? Čo sa jej stalo?"

"Je možné, že nič. Ako som vravela. Všetko zistíme až keď sa zobudí," vzdychne si doktorka.