Každá je princeznou

3. Kapitola

Po lekcii, plná endorfínov, sa rozhodla prejsť popri nábreží Vltavy. Mnoho turistov na každom kroku značilo blížiaci sa víkend. Premýšľala, aké pocity mala, keď prišla prvýkrát do Prahy. Vybavovala si to vzrušenie, ktoré cítila- z nového prostredia, nových ľudí a budúcnosti. Pamätala si, ako poprvýkrát s Mišou cestovali do centra, ako si užívali výlety na Staromestské námestie a Vaclavák a ako každý piatok pretancovali v kluboch. Teraz sa centru vyhýbajú oblúkom a ideálny piatkový večer bol pre ňu doma pri filme a víne. Začínala sa báť toho, ako to zvládne sama tak ďaleko od svojich priateľov a rodiny. Zároveň v nej však prevládalo to isté vzrušenie, aké mala pred nástupom na vysokú školu. Začiatky sú vždy ťažké, no vedela, že táto skúsenosť jej dá veľa.

Keď prišla domov, Miša tam ešte nebola. Pripravila si teda večeru a pustila si svoj obľúbený seriál "Modern Family". Rozmýšľala, ako sa zvládne na tri mesiace pobaliť do dvoch kufrov a čo všetko by si so sebou mala vziať. Keďže počasie v Anglicku bolo nepredvídateľné, vedela, že to bude ťažké. Spomenula si, ako jej Aneta poradila, aby si našla svoj byt na Google. Vzala nájomnú zmluvu a zadala do vyhľadávača adresu. Ancoats Village, bola v centre mesta a podľa článkov to bola najlepšia štvrť na život v Manchestri. Tvorili ju tehlové domy. Jeden z bytov je jej. Podľa dispozície dvojizbový, čo ju prekvapilo. Keď pozrela na tú cenu, ktorú za ňu firma platila, bola rada že ju to obišlo.

Miša dorazila, už keď bola Sandra pripravená k spánku a tak sa len pozdravili. Obe pozdravom dali najavo, že o Mišinom zážitku si porozprávajú na druhý deň.
Keď sa Sandra ráno prebudila, spomenula si, že ju dnes čaká posledný deň. Tešila sa, ako z nej odpadne ten stres, ktorý posledný mesiac zažívala. Ľudia v práci jej však budú chýbať, aj napriek tomu, že sa tam všetci tvárili ako individualisti, boli dobrý kolektív.
Pred vchodom do budovy stretla Júliu, ktorej mala predať všetkých klientov. Júlia bola najstaršia členka ich tímu a bola u nich zamestnaná len na pol úväzku. Z toho dôvodu ju videli v práci, len ak sa dialo niečo špeciálne. Sandra s ňou nespolupracovala rada, keďže Júlia pri svojej práci dokázala potopiť aj najlepšieho kamaráta a často nechávala svoju prácu robiť aj iných. Sandra bola rada, že pri novom pracovnom vyťažení Júlie nebude.

,,Dobré ráno," pozdravila Sandra.
,,Dobré ráno, dnes som tu kvôli tebe," vyčítavo sa na ňu zahľadela, ,,preto by sme sa do toho mohli hneď pustiť, aby som tu nemusela trčať celý deň."
"V poriadku, za pätnásť minút sa stretneme v zasadačke."
Sandra mala otrávený celý deň. Čo to bol za tón? Ako si to vôbec dovoľuje? Aj napriek tomu, že bola vekovo staršia, nič ju neoprávňovalo na Sandru byť nepríjemná. Ak má problém s chodením do práce, tak nech nepracuje. Aj Sandra chcela mať toto stretnutie čo najskôr za sebou.

Našťastie, predanie klientov Júlií šlo ľahko, hlavne pre to, že Sandra mala na každého samostatnú zložku nie len digitálne, ale aj fyzicky. Z toho bola Júlia nadšená. Krátko po obede mali hotovo a Sandra teda nemala čo robiť. Odovzdala svoj pracovný počítač a rozhodla sa, že na spríjemnenie piatku doniesie do tímu nejaké dobroty. Zašla do neďalekej cukrárne, kde vzala celú čokoládovú tortu ktorú tam mali. Po ceste sa zastavila ešte v potravinách, kde kúpila fľašu šampanského.

Kolegovia boli z jej odchodu nešťastní. Najviac jej bude chýbať jej kolega Tom. Tom sedel pri stole vedľa nej a vždy vedel najnovšie klebety. To znamenalo, že každé ráno vedela najnovšie klebety aj Sandra. Tom bol Vietnamec, ktorý vyrastal od malička v Česku. Bol homosexuál a svoju orientáciu dával najavo hlučne a často. Keď s niečím nebol spokojný predvádzal teatrálne výstupy a každé ráno objímal všetky kolegyne v práci. Všetci ho milovali.
,,Ty potvora, ani si mi to nepovedala," objímal Sandru ublížene.
,,Dozvedela som sa to včera. Chceš zájsť dnes na party?" Sandra vedela, že ho týmto dostane.
,,Rátam s tým. Vezmi aj Mišku! Začneme u Vás a potom Dlouhá?"
Sandra nadšene prikývla. Bude to jej rozlučková párty s jej najbližšími kamarátmi.
,,Dúfam, že si Júlia nebude nárokovať aj tvoje miesto. Neznesiem sedieť vedľa takej kravy," prevrátil oči.
,,Toho sa určite neboj. Dnes mi vynadala ráno, že tu prišla len kvôli mne. To asi nehrozí, aby sa tu zjavovala každý deň."
Obaja sa zasmiali. Kolegovia postupne odchádzali a každý sa lúčil so Sandrou veľkým objatím. O piatej si pobalila zo stola všetky veci aj ona a poslednýkrát na pár nasledujúcich mesiacov vyšla z vysokej kancelárskej budovy.