43. Kapitola

9 1 0
                                    

Miša s Tomom odišli za pár dní a Sandra bola sklamaná, že ich výlet dopadol katastrofálne. Zachránili to jedine James, André a Marco, ktorí sa pre nich snažili vymýšľať aspoň zaujímavý program. Sandra preležala nasledujúcich 14 dní doma a dávala sa dokopy.
Doktor jej chodil pravidelne pichať injekcie na zmiernenie alergie a každé ráno dostala nálož vitamínov v infúzií. Doktor Jack, s ktorým sa po pár návštevách spriatelila ju vzal po týždni do nemocnice, kde strávila 24 hodín a kde na nej robili všelijaké testy. Prišli na to, že pravdepodobne má intoleranciu na alkohol. Keď jej oznámili túto diagnózu z chuti sa zasmiala.

,,Prosím?" spýtala sa ešte raz, pretože si nebola istá či správne rozumie.
,,Mali ste vysokú tvorbu protilátok, tie vyvolávajú v tele alergickú reakciu," snažila sa jej vysvetliť mladá doktorka.
,,Mám 25 rokov, skutočne si myslíte, že som pila alkohol prvýkrát v živote?"
,,Alergie sa môžu vyskytnúť alebo prehĺbiť až časom, mohlo to závisieť aj o vypitého množstva."
Skvelé, takže doktorka si o nej myslela že je alkoholička.

Keď Sandru prepustili domov, vyzdvihol ju James s obrovskou kyticou ruží. Doviezol ju domov, kde ju čakala pripravená večera.
,,Mám alergiu na alkohol," oznámila mu medzi rečou a Jamesovi vypadla z rúk vidlička.
,,Prosím?" spýtal sa jej s jemným úsmevom na tvári.
,,Kľudne sa zasmej, tiež mi je z toho do smiechu," pripustila.
Keď dojedli, šla si ľahnúť na gauč kým James upratal riad. Cítila sa previnilo, že ju musí obskakovať no on nič nepovedal. Upratal riad a prisadol si k nej na gauč. Zrazu vytiahol zabalený darček, ktorý podal Sandre.
,,To máš za všetko čo si si vytrpela," jemne ju pobozkal.
Sandra ho opatrne rozbalila. Keď uvidela červenú krabičku, okamžite to Jamesovi podala.
,,To prijať nemôžem," odmietla to.
,,Prečo by si nemohla?" vrátil jej to nechápavo.
,,Zbláznil si sa? Takto drahý darček neprijmem," znova mu to podala.
,,Ešte si to ani neotvorila, nevieš čo tam je."
,,To je jedno, to je jedna z najdrahších značiek na svete."
,,Otvor to a nerob scény," zahľadel sa na ňu prísne.
Sandra si teda vzala krabičku s nápisom Cartier a otvorila ju. Nachádzal sa v nej nádherný, náramok z bieleho zlata. Tvorili ho tri rady diamantov, spojené v jeden narámok. Sandra veľmi dobre vedela, že tato kolekcia je jedna z najdrahších a ani nechcela vedieť koľko tento náramok stál.

,,Je nádherný," povedala so slzami v očiach.
,,A prečo plačeš?" nechápal James.
,,Ja si ho nevezmem, ďakujem ti," objala ho, ale vedela že to skutočne nemôže prijať.
,,Daj sem tú ruku," vzal jej ruku a pripevnil náramok na ňu, ,,a už nemôžeš nič povedať."
Sandra sa pozrela na ruku a slzy jej na ňu stále kvapkali. Prišlo jej ľúto, že má na ruke náramok, ktorý stojí takmer milión korún, zatiaľ čo jej rodičia žijú v skromných podmienkach. Nemali sa zle, no vždy radšej dopriali jej a jej sestre ako sebe. V detstve bola prvýkrát pri mori až keď mala 15 rokov s babičkou. S rodičmi chodili na dovolenky na prírodné jazero do stanu, pretože to bolo všetko čo si mohli dovoliť. Spomenula si, aké boli so sestrou šťastné, keď ich rodičia vzali na nákupy do Rakúska do outletu, kde mali značkové veci. Vždy s obdivom prechádzali okolo uličky s obchodmi ako Dior, Cartier či Gucci no mali zákaz sa do nej čo i len pozrieť. Dnes má na ruke Cartier diamantový náramok a jej frajer leží doma v Gucci mikine.

,,Tebe sa nepáči?" smutne na ňu pozrel James.
,,Práve naopak, je nádherný, ďakujem," vlepila mu poriadny bozk a objala ho, ,,skôr ma dojala spomienka na detstvo."
James chápajúco prikývol: ,,Veľakrát myslím na to isté."

Každá je princeznouOù les histoires vivent. Découvrez maintenant