Každá je princeznou

33. Kapitola

Keďže James nemal v chladničke nič okrem vajíčok, v nedeľu ráno sa vydala na obed do neďalekého supermarketu. Nakúpila základné veci a rozhodla sa spraviť Jamesovi na obed domáce tacos.
Celý deň sa o neho starala a prala všetky možné dresy a úbory, ktoré jej James postupne nosil. Chcela mu aj poupratovať, no zastavil ju s tým, že v pondelky mu chodí upratovačka.

Jamesovi trebalo pravidelne podávať lieky na bolesť hlavy, no vo všeobecnosti vyzeral oveľa lepšie ako včera. Večer ich doma navštívil tímový lekár, ktorý mu previazal obväz na hlave a skontroloval ranu.
,,Budem môcť ísť zajtra na sprievod?" spýtal sa ho James.
,,Ráno ešte prídem za tebou, ale myslím si že áno. Ale žiadne bujaré oslavy nerátaj," upozornil ho prísne a James sa zatváril ako malý chlapec, ktorému práve vzali hračku.

V pondelok ráno musela Sandra odísť do práce a tak nechala Jamesa samého doma. Keď prišla, André už sedel nastúpený za počítačom a bolo vidieť že čaká na report z víkendu. Sandru mu všetko vyrozprávala.
,,Tak aspoň si hneď natrénujete bývanie vo dvojici," zasmial sa.
,,No aby sme to neuponáhľali."
,,Si tu do septembra, to neuponáhľate žiadnym krokom," upozornil ju a ona sa zamyslela. Na to, že vlastne za tri mesiace odíde naspäť do Prahy aj zabudla. Bola pravda, že vážny vzťah pre ňu teraz asi nedával zmysel, keďže by sa po pár týždňoch zmenil na vzťah na diaľku. Na druhú stranu s Jamesom spolu len objavujú kam sa to vyvŕbi, takže nad tým asi poriadne nemusí uvažovať.
,,Presne viem čo si myslíš a poviem ti, keď už si ťa k sebe nasťahoval, tak to vidí vážne," prehodil André len tak medzi rečou.
,,Čo robíš dnes poobede," rýchlo zmenila tému Sandra.
André na ňu pozrel a prikývol: ,,Áno, pôjdeme na sprievod, neboj sa," vytiahol zo šuplíka Jamesov dres, ktorý mu podaroval pred prvým zápasom. Sandra vytiahla ten svoj z kabelky. Obaja sa rozosmiali a vrátili späť do práce.

Keď vyšli o štvrtej z budovy, mysleli si, že sa nikam nepohnú. Všade naokolo bolo plno ľudí, policajtov a rôznych zátaras. V práci si obliekli dresy a predierali sa davom. Keď sa prebojovali po niekoľkých kilometroch k hlavnému pódiu a našli si tam miesto, pristúpila k nej mladá slečna v drese s Jamesovým menom a ktorá mohla mať asi 15 rokov.
,,Ahoj, môžem sa ťa niečo spýtať?" pozrela sa na Sandru, ktorá prikývla, ,,nie si priateľka Jamesa Brooksa?"
Sandra sa zasmiala: ,,No, asi to tak nejak to môžeme nazvať."
,,Ježiš, to som strašne rada, že ťa vidím. Ja som Amy, odfotila by si sa so mnou?"
Sandra prekvapene prikývla a zahrialo ju to u srdca. Bol to spontánny moment a dievčatko bolo zlaté. Poďakovala sa a odišla.
Podobná situácia sa opakovala ešte dvakrát, keď ju niekto spoznal.

Na obrovských obrazovkách na pódiu začali ukazovať cestu autobusu na ktorom boli hráči, spoločne s celým realizačným tímom, trofejami a alkoholom. Sandra vedela, že James dorazí z autobusu vo veľmi dobrej nálade. A vyzeralo to, že nielen on. Keď autobus dorazil, moderátori začali hráčov volať po jednom na ihrisko.

Partner Sashy, Mike, ledva stál na nohách a dorazil bez trička, rovnako ako aj James. Ten mal okolo krku len medaile a na hlave svoj obväz. Fanúšikovia pri jeho mene začali skandovať ich obľúbenú pesničku. James sa usmieval a tlieskal im do rytmu. Postupne si zavolali na pódiu všetkých, kde kapitán dorazil aj s pohárom a jeho asistent Carter s tým druhým, ktorý vyhrali v sobotu. Na záver osláv zahrala pesnička We Are The Champions, a hráči sa vybrali do davu medzi fanúšikov. Na pódium prišiel DJ, ktorý rozprúdil zábavu a všetci si atmosféru užili.

James našiel Sandru s Andrém okamžite a postavil sa k nim. Fanúšikovia za ním chodili pre podpis či fotku a s každým vždy prehodil pár slov. Po skončení osláv sa vybrali všetci domov.