Devil's Ride [Dokončené]

4. Varovanie

Hunter Lawless

Tá žena ma dokázala vytočiť ako ešte nikto. Myslel som si, že po rozhovore v tejto kancelárii cúvne a ako oplašené dievčatko zamietne celý prípad ale ona nie.

Neukázala žiaden strach. Nechápem tomu. Veď mňa sa každý bojí.

Sledovala ma bez emócii a každý útok s ľahkosťou a so sebavedomím odrazila. Nevedel som, či ma chce vytočiť do nepríčetna ale naozaj ma hnevalo to, že ma jej arogantné chovanie vzrušovalo.

Postavil som sa a spravil dva kroky vpred, čo spôsobilo, že zostala pritisnutá ku stene.

Naozaj ma varovala? Mňa? Snáď nevie, kto som?

Mohol by som jej život ukončiť bez námahy a jej telo by nikdy nenašli ale ona ma naopak ešte viac vyzývala jej modrými očami.

Niektoré sudkyne som pretiahol a pomohlo to ale pri tejto žene to nebude také ľahké. Táto má srdce z kameňa podobne ako ja.

Možno by pomohlo, ak by som ju zastrašil. Po pár dňoch bude paranoidná a dá ruky preč od môjho prípadu.

,,Ja nikdy neprehrávam." Zavrčal som pred ňou.

,,To ani ja." Zdvihla svoju malú bradu nahor aby vyzerala sebavedomo ale pritom má na mňa len lepší výhľad.

Teraz som nenávidel moju nadržanú stránku. Najradšej by som ju pretiahol priamo na tom stole a celú ju ochutnal ale ak by som to spravil, pravdepodobne by sa mi pokúsila rozkopať môj poklad.

Našťastie sa dvere v kancelárii otvorili a v nich zastavila asistentka, čo bola somnou na pojednávaní ,,prepáčte. Nechcela som vyrušovať."

,,Nevyrušuješ, Agatha. Pán Lawless je na odchode." Zdôraznila moje priezvisko ,,však?!"

Tak.
Kurva.
Sexy.

Zhlboka som sa nadýchol a zaťal sánku. Spravil som krok späť a vystrel sa.

,,Správne." Prikývol som ,,vidíme sa neskôr, slečna Elsher."

Vzal som si sako zo stola a kráčal von z jej kancelárie.

,,Dúfam, že zasebou nemáte černocha a zatvorí dvere." Rypla.

Mal som obrovskú chuť sa otočiť, prehnúť ju cez koleno a dobre ju vyplieskať. To, čo si ku mne dovolila, si žiadna žena ani len netrúfla. Zatvoril som dvere a odišiel z budovy preč. Pred súdom na mňa čakali moji chlapi na motorkách. Bolo ich tu len pár. Presnejšie desať.

Stáli opretí o svoje motorky a čakali ma.

Podišiel som ku svojej motorke, vzal som prilbu a nasadil si rukavice.

,,Kto je tá cica?" Usmial sa Jared.

Obzrel som sa a videl Emmu ,,sudkyňa. Dnes viedla moje pojednávanie."

,,Ona? Veď vyzerá mladšie od teba." Zasmial sa Robbie.

,,To aj je. Má dvadsaťdeväť rovnako ako sestra." Odpovedal som.

,,Takže si ju dobre pretiahol? To vysvetľuje, prečo ti to tak trvalo." Uvažoval Jared.

,,Nie. Tá medzi nohy nepustí nikoho." Sadol aom na motorku a naštartoval ,,pôjdeme za ňou."

Všetci naštartovali a čakali na môj povel. Videl som ako Emma kráčala cez tenkú uličku priamo na veľké parkovisko.

Kývol som s hlavou a vyštartovali sme. Bolo ľahké ju zastaviť na parkovisku. Moji muži začali krúžku dokolečka vo veľkej rýchlosti.

A ona? Ona mala toľkú drzosť a skočila im do cesty. Ledva sa jej stihli uhnúť a zostal som šokovaný. Tento motorkársky zákrok vystrašil ešte aj mužov ale ona necukla.

,,Nemôžem uveriť, že si takýto slaboch, šmudlo." Otočila sa priamo na mňa a začala ku mne kráčať ,,dokonca si nevieš vybaviť účty sám ale voláš si na pomoc svojich psíkov?"

Posmešne si odfukla a obišla ma akoby jej patril tento svet.

Mal som neuveriteľnú chuť ju zabiť. Taký malý kúsok chýbal od toho aby som si z motorky vybral zbraň a prestrelil jej hlavu. Stiskol som plyn a vyletel z toho parkoviska s veľkými nervami. Brázdil som ulicami a vedel, že zamnou idú moji chlapi.

Zabrzdil som až pred domom mojich rodičov, kde sme zostávali, kým sme v meste. Moji rodičia mali obrovskú vilu s pozemkom, na krok mali další dom navyše. Zostávali v ňom väčšinou len otcovi muži alebo návštevy.

,,Čo sa deje?" Vyšiel otec s jedným kamarátom.

,,Je tak neznesiteľná!" Zavrčal som.

,,Kto?" Prekvapivo sa spýtal.

,,Tá sudkyňa. Emma. Kamarátka Ell." Dal som dolu prilbu.

Môj otec sa zchuti začal smiať ,,od tej sa drž ďalej." Varoval ma.

,,Ako ďalej?" Prekvapene som hľadel na vlastného otca.

,,Emma je žena, ktorá je mimo tvoju ligu. Ty si hráč. Obaja ste na inej strane." Odvetil.

,,Veď ona je úplne mimo." Pretočil som očami.

,,Si môj syn. Poznám ťa a viem čo bude nasledovať." Priblížil sa ,, nezabúdaj, že je na druhej strane zákona."

,,To je výzva?" Zdvihol som obočie a usmial sa.

,,Nie. Ak ublížiš Emme, čo určite spravíš, ublížiš svojej sestre Ell." Varoval ma.

Vedel som, že má pravdu. Na lásku neverím. Každej žene ide len o peniaze a veľký penis. Každá si myslí ako ma zmení. Ako sa do nej zamilujem a budeme žiť spolu šťastne až do smrti ale to sa nestane. Taká žena sa ešte nenarodila.