Devil's Ride [Dokončené]

23. A kde je moje miesto?

Celý stôl zostal zamrznuto sledovať moju tvár. Moje oči mierili len na jednu osobu a to na tú červeno vlásku.

Úsmev jej klesol a zostala zarazená. Podcenila ma kvôli môjmu nevinnému výzoru. Prvá chyba, čo ľudia robia. Podceňujú súpera.

Červeň naberala do jej líc a výraz sa jej striedal trojaký. Hnev, zahanbenie a prekvapenie.

Okolo krku som zacítila Hunterovu ruku a keď som sa naňho pozrela nahnevaným pohľadom, zbadala som jeho pobavený úškrn.

,,Je ti niečo vtipné, šmudlo?" Zažmurkala som.

,,Áno, čivavka. Si podarená." Zasmial sa.

,,Vaša objednávka je hotová." Započula som za nami.

Otočila som sa a zbadala čašníčku s taškou, v ktorej rozvoniavalo naše jedlo.

,,Ďakujeme." Usmiala som sa a vzala ho.

Otočila som sa na Huntera a škaredo po ňom pozrela. Z ruky som mu vzala kľúče od auta a drzo sa otočila k jeho známym. Prezrela som si červenovláska a musela som zaklincovať celú situáciu poslednou vetou.

,,Maj sa pekne, Ariel." Pozrela som na jej vlasy, ktoré mi farbou pripomínali morskú pannu Ariel ,,a mala by si si nájsť Floundera, pretože tvoja zatrpknutosť je na nevydržanie."

Flounder bola tá modro žltá ryba z rozprávky Malá morská víla. Zvrtla som sa a začala kráčať preč od tej partii.

,,Počkám v aute." Odišla som a zasebou nechala stáť pobaveného Huntera.

Celá partia sa začala smiať, až na jednu osobu. Tá žena nemala chuť momentálne ani žiť a som si istá, že ak by tu nebol Hunter, pokúsila by sa ma zabiť.

Vyšla som von prebehla do auta cez silný dážď a usadila sa. Nečakala som na Huntera a začala rozbaľovať celú objednávku.

Videla som ako sa rozleteli dvere a v nich nasratá Ariel. Kráčala k Hunterovmu autu. Hneď za ňou vyleteli všetci chlapi, ktorí s ňou sedeli za stolom a schmatli ju.

Síce kvapky dopadali na auto ale oni kričali, takže nebol problém v počúvaní.

,,Neopováž sa spraviť čo i len krok! Zbláznila si sa?!" Kričal na ňu jeden z mužov.

,,Tá malá barbie, ma nebude znemožňovať! Ja ju naučím ako sa bude chovať k nášmu-..." Prskala trápna Ariela.

,,K nášmu čo?" Za nimi sa objavil Hunter.

Dominancia z neho sálala a jeho chôdza bola drsná. Prišiel k nej a hrdinstvo z nej opadlo.

,,Ak sa čo i len opovážiš prísť k tomu autu a otvoriť tie dvere, zabijem ťa jedným jediným pohybom. Tej ženy sa nedotkneš a ani nepozrieš jej smerom, pretože ak zistím, že tvojou vinou si skryvila čo i len jeden jediný vlások, zabijem ťa tak bolestivou smrťou, o ktorej sa ti ani nezdalo." Zavrčal.

Neviem, či to bolo tým jeho výzorom alebo chovaním ale moje lono vlhlo. Vlasy mal mokré a dážď po nich stekal až na tvár a cez oblečenie. Každý kúsok látky bol na ňom premočený, čo spôsobovalo, že jeho svaly boli úplne obtiahnuté a viditeľné.

Jeho chovanie bolo drsné a vodcovské. To akým štýlom si ma zastal bolo strašne vzrušujúce. Ako sudkyňa by som také niečo nemala dovoliť, pretože to je vyhrážanie zabitím a vedela som, že to myslel vážne. Moje telo sa chvelo a doslova som hltala každý jeho pohyb.

Hunter sa otočil a v rovnakej sekunde našiel moje oči. Hľadel mi do nich a kráčal k autu. Sledoval ma a prisahám, že ani nežmurkol.

Sadol si do auta a naštartoval. Vyletel z parkoviska ako nejaký pretekár a v ruke zvieral volant. Sledovala som jeho žili na rukách a jednu veľkú na krku.

Nechápala som, prečo je tak nahnevaný. Nemohlo to byť kvôli tomu ako na mňa tá Ariela reagovala. Veď predsa keď som odišla do auta bol usmiaty a bavil sa na tom.

,,Prečo si nahnevaný?" Spýtala som sa.

,,To je jedno." Odvrkol.

,,No tak, prezraď mi to." Trval som na svojom a jedla.

,,Nechaj ma teraz." Zamrmlal.

Šibalsky som sa usmiala a provokačne si dala do úst hranolček ,,je to kvôli tomu, že tá Ariela išla zamnou do auta so zlými úmyslami, však?"

,,Áno." Prikývol ,,má vedieť, kde je jej miesto." Odpovedal chladno.

,,Vedela som, že ti na mne záleží." Uškrnula som sa naňho.

,,Áno, čivavka. Si tá najstrašnejšia žena akú poznám. Dostaneš sa človeku pod kožu ako nejaký chrobák." Odpovedal odmerane.

,,Áno ako Scarabeus. Ale som posvätná. Tak sa ku mne tak aj chovaj." Hrdo som si odhryzla z kebabu.

Hunter vzdychol s úsmevom na tvári a pokrútil hlavou.

,,A kde je moje miesto?" Zvedavosť preberala kontrolu.

,,Tvoje?" Uvoľnil sa a zdvihol sa mu kútik ,,tu." Prešiel si po premočených teplákoch a videla som ako mu stvrdlo prirodzenie.

,,Ale nevrav." Usadila som sa na sedadle ešte pohodlnejšie ,,chcete mi dať vašu motorku, Lawless?"

Hunter sa zasmial a celý sa uvoľnil a spomalil ,,Nie som do teba zaľúbený, čivavka."

,,Zatiaľ." Poznamenala som a spokojne jedla.

Hunter zastavil pred chatkou a zhasol auto. Zostali sme tam sedieť a obaja jedli. Po jedle sme v tichosti sledovali tmu všade naokolo.