Devil's Ride [Dokončené]

42. Záchrana

Vyšli sme z garáži a usadili sa v Hunterovom aute. V tichosti sme sedeli a vo mne sa bili asi všetky pocity, ktoré človek mohol mať.

Kúsok za mestom sme zastavili na opustenom parkovisku a Hunter mi dal jeho gangovú bundu. Prehodil ju cezomňa a oprel sa o auto. Pritiahol si ma bližšie a sledoval ma s miernym úsmevom.

,,Nemôžem uveriť, že ťa opäť vidím a dotýkam sa ťa." Usmial sa.

,,Čo bude ďalej?" Spýtala som sa.

,,Zachránime-..." išiel povedať meno našej dcéry ale nevedel ho.

,,Maeve. Volá sa Maeve." Usmiala som sa.

,,Zachránime Maeve a odveziem vás domov. Potom sa ubytujem v nejakom hotely a-..." začal rozprávať.

,,Počkaj, počkaj. Prečo chceš ísť do hotela?" Povedala som nervózne.

,,No nechcem ísť na teba a Maeve prirýchlo. Obe budete chcieť súkromie a-..." Vysvetľoval.

,,Maeve o tebe vie. Vie ako vyzeráš, vie kto si a na nočnom stolíku má tvoju fotku. Nikdy som jej to netajila." Odvetila som ,,snívala o tom, stretnúť ťa ale ja som to nechcela, pretože som si myslela, že si odišiel dobrovoľne. Myslela som, že som ťa prestala baviť."

,,Nechcem myslieť na to, čo sa stalo." Šepol.

Zrazu na parkovisko začalo prichádzať niekoľko desiatok motoriek. Hunter sa vystrel a vykročil k mužovi, čo bol v tom bare. Ja som sa nepohla ani o milimeter a čakala, čo sa bude diať.

,,Ideme navštíviť Horsákov. Ak nebudú spolupracovať, viete čo máte robiť." Pozrel na nich Hunter.

,,Čo tu robí ona?" Spýtal sa nejaký ženský hlas.

Spoznala som ho aj po rokov a moje oči ju našli. Červenovlasú Ariel.

,,Ahoj, Ariel. Vidím, že červená ťa stále neomrzela." Neodolala som posmešnému úsmevu.

Hunter sa vrátil ku mne ,,poďme do auta, láska." Sadla som do auta.

,,Čo vlastne ideme robiť?" Spýtal sa niekto.

Hunter otvoril dvere ,,uniesli mi dcéru a ja ju chcem späť." Nasadol do auta.

Za nami zostali prekvapené a nechápavé tváre. Vyštartovali sme z parkoviska a mierili do domu, kde bývali.

Zastavili sme pred domom a videli všade rozsvietené. Hunter mi vzal teleskop, pri volante mal ukrytú zbraň a bez čakania vystúpil. S rukou, v ktorej držal teleskop, švihol a ten sa otvoril. Vystúpila som a bežala za ním so zbraňou v rukách.

Hunter išiel akoby pred ním nič nestálo. Jeho gang sa pripravoval na rôzne varianty útoku a Hunter namiesto zazvonenia rozkopol dvere. Priamo pred ním, v obývačke, sedela Maeve a hrala sa s bábikou.

,,Hovorila som vám, že budete mať veľký problém, chlapci." Usmiala sa a postavila sa ,,poďte sa zoznámiť s mojim ockom."

Maeve sa rozbehla k Hunterovi rýchlejšie ako ju stihli únoscovia chytiť a skočila mu do náručia. Zbraň som namierila priamo na jedného z nich a na ostatních mierili Hunterovi ľudia.

Jedným okom som pozrela na jediných dvoch ľudí, čo som milovala a bolo to dojemné. Ich prvé stretnutie. Hunter obíjmal svoju dcéru, o ktorej ešte pár hodín dozadu nevedel a Maeve sa splnil sen. Jej ocko ju prišiel zachrániť. Stal sa jej hrdinom ešte skôr ako mal možnosť jej to dokázať inou cestou.

,,Prišiel si." Usmiala sa naňho.

,,Vždy prídem zachrániť svoju princeznú." Usmial sa, pobozkal ju na čelo a podal mi ju do náručia.

Vzal moju zbraň a mykol s hlavou aby sme počkali v aute. Otočila som sa a v náručí niesla našu dcéru. Získala som ju späť tak rýchlo a to len vďaka Hunterovi.

,,S týmto ste nepočítali, však? Uniesť niekomu dieťa a pritom nevedieť, kto je jej otec. Svojmu gangu ste spravili ešte väčšie problémy a dnes prestanete existovať." Započula som.

Posledné, čo som vnímala bolo to ako si namontovali tlmiče do zbraní. Dvere za nami sa zatvorili a ja som Maeve odniesla do auta.

Pred autom stálo pár chlapov, ktorý strážili situáciu vonku a sadli sme si do auta. Maeve sedela na mne v predu a túlila sa mi.

,,Vedela som, že pre mňa prídete." Usmiala sa.

,,Nikdy nesmieš odísť s niekym cudzím, Maeve. Mala si šťastie, že títo chlapi boli hlúpi. Ak by si sa pod ruky dostala k niekomu horšiemu, už by sme ťa nikdy nenašli." Vybehla mi slza ,,nabudúce, ak ťa niekto cudzí bude chcieť vziať, musíš kričať ako o život, rozumieš?"

,,Áno mami. Prepáč." Šepla a ľahla si na mňa o niečo pohodlnejšie.

,,A ocko s nami už zostane?" Spýtala sa.

,,Áno. Zostane." Usmiala som sa a pozrela si na prsteň ,,už budeme na všetko traja."

,,Konečne ma ocko prinesie do škôlky a moje učiteľky uveria, že mám najkrajšieho ocka na svete." Zamrmlala v polospánku.

S úsmevom na perách zaspala v mojom náručí. Držať ju a vedieť, že je v bezpečí a zdravá, bola tá najväčšia výhra.

Videla som ako sa dvere na dome otvorili a vyšiel z nich Hunter. Zbraň zaistil a skryl skôr ako prišiel k autu a keď si sadol, pozrel na malú Maeve.

,,Žijú?" Spýtala som sa.

,,Naozaj to chceš vedieť?" Pozrel na mňa.

,,Zaslúžili si to. Nikto nebude unášať našu princeznú." Prikývla som.