Devil's Ride [Dokončené]

26. Rozlúčka

,,Kto by to bol povedal, že obávaný Hunter Lawless je vlastne nežný chlap, ktorý sa rád túli." Podpichla som.

,,Môžem ti pripomenúť, čo sa dialo, keď sme prišli na chatu." Zašepkal.

Pred očami som videla obraz toho divokého sexu, ktorý sme mali. Zťažka som preglgla a takmer sa mi zahmlelo pred očami. Neodpovedala som mu. Namiesto toho som sa uvoľnila v jeho objatí a príliš rýchlo zaspala.

Celkovo čas ubehol ako voda a my sme sa opäť vracali domov. Chatu sme opustili na druhý deň k večeru a zajtra nasledovala práca. Na jednu stranu, som sa tešila, že už nebudem medzi Stewom, Pierrom a jeho frajerkou, pretože absolútne mi nesadol ani jeden z nich ale na druhú stranu, som bola nesvoja, že nebudem s Hunterom.

Ten chlap bol všetko, proti čomu som celý život bojovala ale predsa len on mi vie dať ten pravý pocit bezpečia. Celú cestu domov som rozmýšľala, čo to znamená ale nechcela som si pripustiť čo i len najmenšiu myšlienku o citoch.

,,A sme tu." Hunter zaparkoval pred budovou môjho bytu.

,,Ďakujem za pekne strávený čas." Vyletelo zo mňa postavila som sa von z auta.

Vzala som si kufor a chcela odísť preč. Netušila som ako sa s ním rozlúčiť. Bozk na verejnosti by značilo niečo viac a odísť bolo prosto len drzé. V miernej panike som začala kráčať smerom k bytu.

,,Odídeš bez rozlúčky?" Spýtal sa zamnou Hunter.

Zastavila som a neodvážila sa spraviť ďalší krok. Toto som nebola ja. Utekať pred chlapom ako nejaká pobláznená tínedžerka?

Zvrtla som sa a pozrela priamo naňho. Stál opretý o auto s rukami prekríženými na hrudi a sledoval ma.

,,Nemyslela som si, že o to stojíš." Kufor som nechala na chodníku a vrátila sa k autu.

Postavila som sa na špičky, dala mi bozk na líce a otočila sa na odchod.

,,Toto nie je rozlúčka." Pretočil očami a chytil ma za ruku.

Zvrtol ma naspäť a vrazil mi jazyk priamo do úst. Rukami ma vyšvihol naňho a mne nezostávalo nič iné, len si obmotať nohy okolo jeho tela. Pretočil nás a razom som sa o auto opierala ja.

Zoskočila som z neho a vyšmykla sa mu z náručia. So šibalským úsmevom som mu popriala dobrú noc a odišla do svojho bytu.

Otvorila som dvere a zamkla sa. Kufor som vyložila na posteľ a odišla si dať horúcu sprchu. Keď som sa vrátila, otvorila som kufor a zbadala niečo, čo mi nepatrilo.

Medzi vecami som mala krabičku s obrázkom telefónu a na nej nalepený lístok 'Napíš mi ;-)'.

Otvorila som krabičku a pozrela na telefón. Bol vypnutý a keď som ho zapla, nabehli tam rôzne sms a neprijaté hovory. Mená boli rovnaké ako na mojom starom telefóne a vedela som, čo sa deje.

Hunter mi kúpil telefón a nejakým zázrakom sa mu podarilo skopírovať všetky údaje zo starého.

Otvorila som jeho kontakt a vytočila ho.

,,Takže si našla darček?" Počula som jeho hlas.

,,Prečo si mi kúpil telefón? Myslíš si, že sa tebou nechám udržiavať?" Spýtala som sa.

,,Je mi jasné, že žena ako ty sa udržiavať nenechá. Si nato príliš hrdá ale chcem aby som ti mohol napísať a zavolať. To bohužiaľ nešlo, pretože tvoj telefón skončil takmer na mojej hlave." Odpovedal.

,,Ak by som chcela telefón. Kúpim si ho." Zamračila som sa.

,,Nerozčuľuj sa, čivavka. Spravil som to zo sebeckých dôvodov. Nie pre teba." Zasmial sa v telefóne.

Rozčúlená som ho vypla a stíšila si zvonenia. Položila som telefón na nočný stolík a odišla sa obliecť do pyžama. Ľahla som si do postele, zhasla a išla spať. Po chvíli ticha som začala uvažovať.

Cítila som sa sama. Nikto tu nebol aby si ma pritúlil. Nikto ma nezohrieval a nikto mi nedával pocit bezpečia.

Hunter.

Netušila som ako si človek môže za pár dní zvyknúť na niekoho cudzieho. Preboha, veď ja som toho chlapa nenávidela od prvého momentu, ako ma ošpliechal na ulici.

Až teraz, keď som sama v byte a v posteli som pochopila, že sa niečo vo mne zmenilo. Ten chlap ma menil a mne sa to nepáčilo, pretože koniec koncov to vždy končí len jedným zlomeným srdcom.

Videla som to u Elliany, u iných báb na škole a aj vo filmoch.

Nechcem byť jedna z tých, čo budú zranené kvôli nejakým citom, o ktoré v podstate nestojím, pretože to je slabosť. Načo milovať?

Obaja sme iní.

Ako dobro a zlo. Navyše sme uzavreli stávku, ktorú nemôžem prehrať a už vôbec nie sa zamilovať do Huntera Lawlessa.

Je to nezmysel. Najlepšie bude, ak si budem od neho držať odstup a tváriť sa akoby sa nič nestalo.
Proste ho budem ignorovať a uvidím ho až niekedy o týždeň na pojednávaní. Odhodlaná s presne vymysleným plánom som zaspala.