Devil's Ride [Dokončené]

2. Prezívky

Klop klop klop

Niekto zaklopal.

,,Emma, otvor prosím ťa." Zakričala z vedľajšej izby.

Som len v spodnom prádle a prikazuje mi otvoriť dvere. Ona nie je normálna.

Prišla som ku dverám a keď som ich otvorila, zbadala som pred sebou stáť toho idiota. Chcel niečo povedať ale keď ma zbadal, zabudol. Prekvapenie a šokovanie na jeho tvári bolo príliš čitateľné.

Pretočila som očami a zabuchla dvere skôr ako stihol niečo povedať.

,,Kto to bol?" Do obývačky prišla Ell.

Klop klop klop

Ell mi podala veci a otvorila ,,Hunter!" Zvískla a hodila sa mu okolo krku.

Muž ju chytil a objal ale pritom sledoval mňa ,,ahoj, sestrička."

,,Sestrička? Tento idiot je tvoj brat?" Zdvihla som obočie a obliekla si tepláky.

,,Áno." Postavila sa ,,Hunter, toto je moja najlepšia kamarátka Emma. Emma, toto je môj brat Hunter."

,,Ty si-.."Povedali sme naraz a obaja sa otočili na Ell.

,,On je-... tvoj brat?!" Prekvapene som hľadela na svoju najlepšiu kamarátku ,,prečo si mi nikdy nepovedala, že máš brata?"

,,Pretože-.." Zamrmlala.

,,Poznáme sa štrnásť  rokov." Vypúlila som oči.

,,Ale ale-.." Zakoktala sa ,,Hunter odišiel pred pätnástimi rokmi a odvtedy sme sa nevideli."

,,Nemusíš byť taká dramatická." Pozrel na mňa ,,čivavka."

,,Ako prosím?" Zostala som zarazená stáť na mieste.

Naozaj mi povedal čivava?! Ten neskutočne arogantný idiot mi dnes riadne pije nervy.

,,Nie. Nemám náladu na tohto — šmudlu." Ukázala som prstom, obliekla si tričko, vzala tašku a obula si Ellianiné botasky.

Hunter na mňa pozeral vážnym pohľadom a snažil sa mi nahnať strach ale na mňa to nefungovalo. Chlap ako on mi strach nenaženie. Schmatol ma za lakeť, keď som prechádzala okolo neho a pevne ma chytil.

,,Prekračuješ všetky prístupné hranice." Zavrčal.

,,Ty si ich prekročil v momente ako si s tým strojom vyšiel na chodník a blato skončilo na mne." Šepla som.

,,Nerob si zbytočne nepriateľa. Taká nevinná tvárička to nezvládne vyhrať, čivavka." Varoval ma.

,,Stala som sa tvojim nepriateľom už tam vonku, šmudlo." Vyzývavo som podvihla obočie a vytrhla svoju ruku z jeho zohretia. Drgla som doňho aby som mohla prejsť a vzala si kabelku ,,ja radšej idem. Chcela som si tu dať víno po vyčerpávajúcom dni ale dám si ho doma. Potom, keď budeš sama, zavolaj." Usmiala som sa a otvorila dvere.

,,Maj sa, čivavka." Hrdo a rýpavo si sadol na gauč, založil ruky za hlavu a s povýšeneckým úsmevom ma sledoval.

,,Idiot." Zavrčala som a buchla dvermi.

Potrebujem aby tento deň skončil. Nie len, že moje oblečenie je špinavé ale ešte ma vytočil aj ten - ten - ten šmudlo. Čo si o sebe myslí? Kto je?!

Taký muž si nezaslúži ani z polovice také ego ako má. Mal by sa učiť slušnosti a dodržiavania pravidiel. Týmto chovaním akurát odpudzuje ľudí.

Po príchode domov som sa vyzliekla, dala si dlhú vaňu pri romantickom filme s červením vínom. Po úžasnom relaxe som si objednala pizzu a v župane sa posadila na gauč. Bolo to také moje pracovné miesto. Sedávala som tam každý deň a čítala spisy, ktoré som potrebovala.

Ako sudkyňa som sa priblížila k rôznym ľuďom a nie vždy k dobrým ale vedela som si s nimi spraviť poriadky. To, že mám tvár neviniatka neznamená, že ním aj som. Práca ohľadne práva je často nebezpečná a vyžaduje pevnú a nezlomnú psychiku.

Nechápem ako si môže niekto — šmudlo myslieť, že sa ho zľaknem na základe jeho svalov a postavy. Je to nonsens. Veď predsa ten chlap nie je vôbec príťažlivý! Je to obyčajný svalnatý hlupák, ktorý ženy balí len na motorku alebo telo.

Ale priznajme si to na rovinu. Ktorá normálna inteligentná žena by chcela chlapa s egom bez mozgu?

Žiadna.

V jeho blízkosti sa určite nachádzajú ženy, ktoré jedia vzduch len aby nepribrali. Chodia po kávičkách a po fitkách ale nepracujú, pretože každá z nich sa tvári ako instagramová influencerka.

Nehovoriac, že sa líšia len farbou ich umelých vlasov. Každá z nich ma napichané pery, spravené prsia, značkové oblečenie, umelé nechty a mihalnice.

Aspoň spánok som za ten deň mala kľudný a pohodlný. Milujem spať vtedy, keď prší.

Na druhý deň ráno som sa zobudila s dobrou náladou a včerajšok hodila za hlavu. Spravila som rannú hygienu, na raňajky si dala ovocnú misu a obliekla si ďalší elegantný outfit.

Prišla som do práce a zamierila rovno do mojej kancelárie. Posadila som sa a vytiahla všetky potrebné spisy na dnes.

Cŕŕŕn. Cŕŕŕn.

Pracovný telefón mi začal na stole zvoniť. Volalo mi vedenie, čo sa nestávalo často a preto ma opantala zvedavosť,

,,Doktorka Elsher, príďte prosím nachvíľu do mojej kancelárie." Ozvala sa predsedníčka.

,,Dobre, hneď som tam." Ukončila som hovor a odkráčala do kancelárie predsedu súdu.

Zaklopala som a čakala na zavolanie.

,,Vstúpte." Počula som.

Vošla som do kancelárie a posadila sa pred predsedníčku.

,,Sudca Smith náhle ochorel a nebude môcť prísť na dnešné pojednávanie. Keďže ho ako sudca zastupujujete, musíte to vybaviť zaňho. Na dnes tam má len jedno pojednávanie." Podal mi spis.

Očami som prešla po prednej strane spisu a zostala v šoku.

Hunter Lawless?