Devil's Ride [Dokončené]

15. Príchod na chatu

Zavesila som talár na vešiak a chytila kufor.

,,No to ti trvalo. Už som myslela, že to pojednávanie neskončí." Do kancelárie vošla Ell a  rozhodila rukami.

,,Svedok ti tam skoro zabil brata."pozrela som na ňu.

,,Čože?" Zhíkla.

,,Ale nič sa mi nestalo." Zamnou sa objavil Hunter a oprel sa s ramenom o prah dverí.

,,Čo tu vlastne chceš?" Vyštekla som naňho.

,,Mala by si ohlásiť ešte toho dotyčného, nech ťa príde pred chatou spraviť, pretože byť celý týždeň na chate s Emmou bez orgazmu bude na nevydržanie." Pretočila očami moja BÝVALÁ najlepšia kamarátka.

Ona to fakt povedala pred Hunterom. Ja ju zabijem.

Začervenali sa mi líca od hanby a chcela som sa prepadnúť pod zem. Vidieť Hunterov výherný a frajerský úsmev, bolelo moje ego.

Najhoršie bolo na tom to, že som stála presne na rovnakom mieste ako keď ma priviedol k orgazmu.

,,Radšej umriem akoby som mala dovoliť aby sa ma znovu dotkol." Hrdo som sa pozrela naňho a skryla svoje zahanbenie.

,,To je jedno. Aj tak by si mala odsunúť svoje ego, pretože to bol tvoj jediný intenzívny orgazmus, ktorý si zažila a aj najlepší. Ten chlapík má talent a nemala by si byť taká zatrpknutá." Mávla rukou ,,poďme do áut."

,,Sklapni, Elliana." Vyprskla som.

Elliana sa začala smiať a odišla preč. Tá ťava ma tu nechala samú s ním. Oči mi pristáli na pobavenej tvári muža, ktorého som chcela nenávidieť.

,,Takže najlepší a jediný?" Usmieval sa víťazne.

,,Neviem o čom hovoríš." Pretočila som očami a vyšla z kancelárie tak, že som ho sotila von.

Zamkla som a kľúče hodila do kabelky. Vyšla som von z budovu s kufrom v ruke a naozaj som sa ponáhľala aby nebolo vidno, že ma Hunter prenasleduje. Na parkovisku, ktoré patrilo súdu, čakala Elliana, Stew, Pierre a ešte nejaká žena.

Lenže, to nebolo všetko. Vedľa nich stálo auto, v ktorom som už raz sedela a patrilo Hunterovi.

,,Hunter sa ponúkol, že ťa odvezie, keďže toto auto je len štvormiestne." Zamrmlala Elliana.

,,Akože odvezie? Elliana mali sme byť štyria a nie piati." Zavrčala som.

,,Ja viem ale Pierre si našiel babu, ktorá sa mu páči a chcel ju vziať." Hovorila previnilo.

,,Aha, takže ja vlastne som ako jediná navyše a celý čas sa tam budem pozerať nato ako sa preťahujete takmer všade?" Zaklipkala som očami.

,,Nie. Neboj. Hunter ide s nami aby si tam nebola sama. Sľúbil, že bude dobrý." Vybafla na mňa a otvorila dvere od auta.

,,Elliana Lisa Chester!!!" Zkríkla som.

Razom som stratila zem pod nohami a Hunter ma prehodil cez rameno a hodil ma do auta podobne ako prvýkrát.

Kufor mi dal do kufra ,,vidíme sa tam." Zakričal na Ellianu a nasadol do auta.

Skôr ako stihol povedať jediné slovo, dala som si do uší slúchadlá aby som ho nemusela počúvať. Na moje nešťastie nenaliehal a dal mi pokoj.

Cesta už trvala približne dve hodiny a väčšinou sa išlo po ceste cez lesy. Pri pomyslení nato, že ešte máme pred sebou ďalšie dve hodiny, mi bolo zle. V polovici cesty Hunter predbehol Stewa a ostatních a dupol na plyn.

Dorazili sme do chaty o hodinu skôr ako ostatní a keď zastavil pred vilou. Zložila som slúchadla a vystúpila.

,,Toto nie je chata." Poznamenala som.

,,Vo svete bohatých áno." Vybral kufre z auta a kráčal dnu. Odomkol a keď sme vošli, bola som prekvapená.

Prechádzala som sa po celej chate a cítila na sebe jeho pohľad.

,,Nemal by si byť niekde s tvojimi kumpánmi. Spriadať plány na vyvraždenie gangu, čo ťa dnes napadol?" Zvrtla som sa.

Hunter sa pozrel na hodinky, čo mal na zápästí ,,myslím, že o tomto čase už žiadny gang Lion's hell neexistuje."

Niekoľkokrát zasebou som naňho zažmurkala. Chcela som to pochopiť ale nešlo mi to do hlavy.

,,Si chorý idiot, Lawless." Sykla som a kráčala hore schodmi.

Prezrela som si všetky tri izby a kufor si potiahla do tej, čo sa mi najviac páčila.

,,Vyzerá to tak, že spíš na gauči." Zabuchla som mu dvere pred nosom, lenže tie sa opäť otvorili.

,,Ani náhodou. Vybrala si si moju izbu, takže buď budeš spať vedľa mňa alebo sama môžeš spať na tom gauči." Položil si kufor kúsok od môjho.

,,Nenechal by si ženu spať na gauči." Pretočila som očami.

,,Chceš sa staviť?" Zdvihol obočie.

,,Samozrejme ty a stávky. Vsádzaš to, čo ani je je tvoje!" Začala som sa hnevať.

,,Vyhral som!" Zavrčal.

,,Ja viem!! Čo ak by si nevyhral?! Prehral by si a moje telo by bolo o tomto čase bohvie kde!" Zakričala som.

,,Nedovolil by som mu dotknúť sa ťa!" Zakričal mi naspäť a spravil krok ku mne ,,nikdy by som to nedopustil!"

,,Klameš!" Sykla som a hodila po ňom vankúš ,,si len obyčajný klamár tak ako všetci ostatní!" Hodila som ďalší vankúš ,,len porušuješ zákony a tváriš sa, že ti všetko patrí a že môžeš všetko!" A ďalší.