Devil's Ride [Dokončené]

32. Odchod

S Hunterom po mojom boku bolo všetko ľahké. Uplynulo sedem týždňov odkedy som bola uňho prvýkrát a naše stretávanie bolo pravidelné a boli sme spolu skoro stále. Brával ma na rôzne výlety, rande alebo sme čas trávili u jedného z nás.

Niekoľkokrát ma čakal pred prácou a inokedy som ho čakala ja uňho v byte. Dokonca mi nakúpil nejaké oblečenie, ktoré má miesto v jeho šatníku. Pojednávanie sme mali len jedno a po pojednávaní to skončilo divokým sexom u mňa v kancelárii.

Skrátka som bola šťastná.

Presne pred siedmimi týždňami som podala výpoveď a momentálne mi plynula trojmesačná výpovedná lehota.

Bol čas ukončiť stávku, o ktorú sme sa stavili a žiť ďalej. Mala som tušenie, že Hunter ku mne niečo cíti. Nemohol sa takto chovať len tak už niekoľko mesiacov. Vzrušenie medzi nami bolo stále viditeľné.

Dnes som spala u seba doma sama, pretože Hunter bol niekde na pretekoch. Po práci by sme sa mali stretnúť tu u mňa. Dokonca pred pár dňami mi navrhol, či by sme nezostali už len v jeho byte.

Lenže bol to obrovský omyl. Všetko bol obrovský omyl.

Po práci pred budovou som sa obzrela, či ho niekde neuvidím ale nie. Nebol nikde. Začala som kráčať domov a vytáčala som jeho číslo.

"Toto číslo neexistuje." Započula som v telefóne. Prekvapene som sa pozrela na telefón a skúsila to znovu.

Nič.

Znovu.

Nič.

Bežala som domov celkom vystrašene. Pred budovou môjho bytu som hľadala jeho auto alebo motorku ale nič tu nebolo. Rozbehla som sa hore a prehľadala celý byt. Kričala som jeho meno a v očiach mala strach.

Prezliekla som sa do teplákovej súpravy a išla k nemu do bytu. Chvíľu som zvonila pri garáži ale nikto neotváral. Vytiahla som kľúč, ktorý mi pred pár dňami dal a otvorila garáž.

Vošla som a keď sa svetlo rozsvietilo, zostala som šokovaná. Žiadne auto a žiadna motorka. Prázdna garáž.

Privolala som si výťah a nastúpila doň.

Strach vo mne a nervozita stúpali. V kútiku duše som sa upokojovala, že sa to všetko nejak vyrieši. Že to má nejaký dôvod ale vedela som, čo sa v skutočnosti deje.

Dvere na výťahu sa otvorili a keď som vstúpila do penthousu, vyšli mi slzy. Všetko tu bolo zakryté bielymi plachtami uprostred miestnosti.

Utrela som si slzy a išla do spálni. Posteľ rovnako zakrytá a šatník úplne prázdny. Nezostal v ňom ani jeden kúsok oblečenia.

Posadila som sa na zem a tvár si vložila do rúk. Rozplakala som sa ako malé dieťa.

Prvýkrát v živote plačem kvôli chlapovi. Nikdy som takú bolesť nezažila. Otvorila som svoje srdce niekomu, kto si to nezaslúžil. Pustila som ho cez svoju obranu a nechala ho sa voľne pohybovať.

Hneď ako sa mi podarilo sa ukľudniť, odišla som odtiaľ ale pred budovou stál vedľa motorky člen jeho gangu.

,,Vráť to svojmu šéfovi a odkáž mu, že je len obyčajný bastard." Zasyčala som a kľúč od bytu mu vrazila do hrudi.

Nepovedal nič. Ani jedno slovo, len sklonil hlavu.

Odkráčala som spať a jediné, čo som chcela je zamknúť sa u mňa, opiť sa a plakať.

A presne to som aj spravila. Po ceste domov si kúpila vodku a zamkla sa doma. Naliala som si dvojitú a vypila je bez rozmýšľania.

Zapla som si pesničky a napustila vaňu. Vyzliekla som sa so naha a skôr ako som si do nej sadla, zavolala som so práce a vzala si celý týždeň dovolenku.

Usadila som sa do vani a vtedy si uvedomila, že som zostala sama. Len ja a moje myšlienky.

Začala som rozmýšľať nad tým ako sa dokázal celé mesiace pretvarovať. Bozkával ma na verejnosti a chcel somnou tráviť všetok čas. Prečo by ma brával na všetky tie večere, rande, do kina, na prechádzky, ak mu išlo len o zabavu? Prečo mi dal kľúč? Veď chcel aby som uňho bývala.

Bohužiaľ, mi svoju motorku nikde nenechal. To znamená jediné. Nezamiloval sa do mňa.

Slzy mi stekali po tvári a kvapkali priamo do vody. Bolesť zo zlomeného srdca bolí oveľa viac ako som si myslela.

Bola chyba si ho pustiť k srdcu. Nikdy som mu nemala podľahnúť. Mala som byť chladná ako celý život.

Bohužiaľ, teraz je neskoro uvažovať nad tými vecami. Hunter Lawless bol preč a ja som si týmto musela prechádzať sama.

Nemôžem to povedať ani Elliane, pretože bola proti tomu aby som niečo mala s jej bratom. Netuším, čo jej mám povedať.

Vo vani som pila a nepohla sa odtiaľ, až kým mi nezmizli všetky bublinky.

Stále som sledovala telefón, či náhodou nezasvieti ale zbytočne. Vymazal si číslo a pravdepodobne už používa iné.

Opitá s točiacim sa svetom som vyšla z vani, ako tak sa zabalila do uteráku a odcupkala do izby. Zvalila som sa na posteľ a nevnímala. Zaspala som s uplakanými opuchnutými očami a unavená z toľkého plaču.

Bohužiaľ o štyri hodiny neskôr som sa zobudila s obrovskou bolesťou v bruchu a bežala na toaletu. Zvracala som dlhé hodiny. Bolo to zvláštne. Nikdy som nemala niečo také. Zvracala som vždy len raz ale teraz to boli štyri hodiny.