Devil's Ride [Dokončené]

3. Prvé pojednávanie

,,Hunter Lawless?" Zdvihla som obočie.

,,Áno. Možno už tentokrát prokuratúra nájde nejaké dôkazy, ktoré sa budú môcť dať použiť." Vystrel sa a mávol rukou.

,,Obávam sa, že nerozumiem predseda." Otvorila som spis.

,,Hunter je známy po celom svete. Tam, kde príde so svojimi motorkármi nastáva chaos. Zvýšené množstvo drôg, nelegálne preteky a bitky. Veľa štátov sa ho snaží žalovať ale keďže je občan Ameriky, súd musí mať tu v Amerike." Rozprával o ňom.

Hunter Lawless. Už len to priezvisko hovorí, že s ním budú problémy. Lenže Elliana sa nevolá Lawless ale Brown. Nedáva to zmysel a možno, že to je úplne iný človek, čo má rovnaké meno ako ten hlupák.

,,V poriadku. Pozriem sa nato." Prikývla som.

Postavila som sa a odkráčala naspäť do svojej kancelárii. Zatvorila som sa tam, spravila si kávu a začala čítať asi štyridsať centimetrový spis.

Najhoršie na tom spise bolo, že nemali žiadne priame dôkazy nato, že Lawless niečo spravil. Buď sú dôkazy ľahko vyvrátiteľné alebo nespoľahliví svedkovia. Podľa celého spisu bolo viac ako jasné, že ak v najbližšej dobe nebudú mať priamy dôkaz, prípad bude zamietnutý a Lawless voľný.

Odišla som na svoje pojednávania a namiesto obedu som čítala spis aby som bola poriadne pripravená. Obed mi priniesli donáškou a popri čítaní som jedla.

Ani som si neuvedomila, že čas tak rýchlo prešiel a musela som ísť. Obliekla som si sudcovský talár, vzala spis a odkráčala do pojednávačky. Klopkanie mojich opätkov sa ozývalo po chodbe a keď som zbehla dolu schodmi, stál predomnou aj so svojim právnikom.

Idiot zo včerajška a brat mojej najlepšej kamarátky. Stáli kúsok od pojednávacej miestnosti a rozprávali sa.

Musím priznať, že oproti včerajšku vyzeral lepšie. Motorkárske oblečenie vymenil za elegantnú bielu košeľu a maslové nohavice. Okolo pásu mal opasok a okolo krku bledomodrú kravatu. Vlasy mal vyčesané dozadu a bol úplne prekvapený, keď ma videl v tom talári.

,,Dobrý deň, ctihodnosť." Pozdravil ma jeho právnik.

,,Dobrý deň." Odvetila som a kráčala dnu.

Usadila som sa v kresle a sledovala monitor. Asistentka vedľa mňa čakala na povel aby začala písať všetko, čo sa v súdnej sieni povie a v ruke držala nahrávací monitor.

,,Doktor Smith sa dnešného pojednávania nemohol zúčastniť, preto ho podľa sudcovského poriadku zastupujem ja. Sudkyňa Emma Elsher." Začala som pojednávanie.

Celé pojednávanie sa nieslo v napätom duchu. Obaja právnici boli nervózni ale Lawless nie. Sedel v kresle úplne uvoľnený bez najmenšejho náznaku strachu.

Svojimi čiernymi očami ma sledoval a rukou si behal po svojom strnisku, ktoré mu rástlo na tvári. Párkrát sa popravil ale neprestal sa pozerať.

,,Predvolávam svedkyňu Christu Marble." Vystrela som sa v kresle.

Dvere sa otvorili a dnu vošla vysoká chudá žena. Presne som vedela, že tu je kvôli pomste. Mala čierne vlasy a vyzerala rovnako ako som si predstavovala jeho hračky.

Hunterove oči zostali prekvapené ale on sám nepohol ani jedným kúskom tela. Venoval jeden krátky pohľad žene pred ním a opäť pozeral na mňa.

,,Ako dobré poznáte pána Lawlessa?" Spýtala som sa jej.

,,S Hunterom sme spolu chodili, keď bol v Californii so svojimi motorkármi." Povedala rozhodne.

,,Nechodili. Len sme spolu raz spali." Opravil ju Hunter.

Dievča pretočilo očami ,,miluje ma, ctihodnosť ale ešte o tom nevie."

Zdvihla som obočie.

Nemohla som uveriť tomu, že ďalší svedok k jeho prípadu je žena, ktorá je zrelá na psyiatrickú kliniku. Ďalšie zbytočné pojednávanie.

Právnik, ktorý patril pod prokuratúru sa chytil za hlavu, pretože to nečakal a Hunter sa uchechtol. Pojednávanie trvalo ďalšie dve hodiny a po skončení som išla do svojej kancelárie.

Prešla som cez chodbu a v jeho blízkosti hrdo zdvihla hlavu. Zatvorila som sa v kancelárii a vyzliekla si talár. Spravila som si kávu a odišla na toaletu.

Keď som sa vrátila a otvorila dvere, zostala som šokovaná. V mojom kresle sedel Hunter. Nie, on v ňom ležal, s nohami vyloženými na stole a čítal cudzí spis.

Buchla som s dvermi a šla priamo k nemu. Povýšenecký úsmev na jeho tvári nešiel ignorovať a doslova čakal, čo spravím.

Vzala som mu z ruky spis a buchla ho o stôl ,,čo tu chceš?!"

,,Takže moja sestrička má najlepšiu kamarátku sudkyňu a nič mi nepovedala." Obzrel si ma.

,,Pretože ťa dotoho nič." Zasyčala som.

,,Pozor na tie tvoje drzé ústa. Nie vždy som milý človek." Posadil sa.

,,Snažíš sa vo mne vyvolať strach?" Musela som sa zasmiať ,,snažili sa o to horší ľudia, šmudlo."

,,To bolo len varovanie. Tvoje drzé chovanie voči mne nebudem tolerovať. Nikto sa somnou nebude rozprávať týmto tónom a ty už vôbec nie,  čivavka." Odvetil a s tvárou bol o kúsok ďalej od tej mojej.

,,Ja nie som ako ostatné. Myslíš si, že niečo povieš a ja stíchnem? Nie, šmudlo. Takto to nefunguje. Je čas si uvedomiť, že nie si vo výhodnej pozícii. Môžem ťa poslať za mreže na 15 rokov, ak budem chcieť. Dávaj si pozor, Hunter Lawless. Somnou sa zahrávať nikto nebude." Varovala som ho bez najmenšieho strachu.