Devil's Ride [Dokončené]

34. Ellianina pravá tvár

Hunter Lawless
Deň jeho odchodu

Zajtra som naplánoval pre Emmu výlet. Všetko som mal naplánované. Vezmem ju na jachtu, uvaríme si večeru a užijeme si krásny večer pri sviečkach a v súkromí.

Po zajtrajšku sa všetko zmení. Vedel som, že ma miluje. Bolo jej to vidieť na očiach, na jej pohľade a celé telo jej to vravelo.

A ja?

Miloval som ju rovnako.

Bože, tá žena ma dostala ako ešte nikto v živote. Behom pár mesiacov som bol pripravený si kľaknúť a spýtať sa jej otázku, ktorú som nikdy neplánoval vysloviť.

Na komode ležali dve krabičky. V jednej boli kľúče od najobľúbenejšej motorky a v druhej prsteň s diamantom.

Nemôžem uveriť tomu, že sme sa obaja zamotali v tej stávke tak, že vlastne sme obaja prehrali. Lenže táto prehra bola pre mňa výhrou.

Tá žena bola moja výhra. Vedel som, že moji rodičia budú prekvapení ale šťastní. Otec ako bývalý boss ju má veľmi dobre prekuknutú a zároveň ho istým spôsobom inšpiruje.

Myslím, že jej odhodlanosť, hrdosť a to ako si ide za tým, čo chce, uňho vybudovalo rešpekt voči nej.

Jediný problém som videl vo svojej sestre. Mama ju vždy vychovávala ako princeznú, už len z dôvodu, že nechcela aby Elliana videla rozdiel medzi nami dvoma. Mne otec posielal peniaze. Navštevoval som tie najlepšie školy a vlastnil všetko.

Naopak ale Elliana nie je jeho dcéra, preto nikdy nedostala od neho ani korunu. Môj otec je zásadový. No matka sa snažila Ellianu vychovávať v podobnom luxuse ako mňa. Lenže, ja som videl hodnoty, ktoré sa ukrývali za tým luxusom, zatiaľ čo z Elliany sa stalo rozmaznané dievčatko.

Spomeň čerta a on príde.

Zákon schválnosti. Elliana prišla do môjho bytu v celkom neskorú hodinu. Nebolo u nej zvykom, chodiť ku mne, preto som netušil, čo sa bude diať.

Vzal som krabičky a skryl ich do šuflíkov. Dvere na výťahu sa otvorili a do penthousu vošla Ell.

,,Ahoj, braček." Obzerala si to tu.

,,Čo tu robíš tak neskoro večer?" Spýtal som sa.

,,Prišla som na malý pokec." Mykla pleciami a posadila sa na gauč.

,,Teraz?" Zdvihol som obočie.

,,Noa?" Pousmiala sa.

Poznal som ju. Videl som jej tvár a vedel, že môžem od nej niečo očakávať.

,,Mám toho plné zuby Hunter." Prehrabla si vlasy.

,,Čoho?" Posadil som aa oproti nej a sledoval ju.

,,Jasne som povedala aby ste spolu nespávali." Začala.

,,To, že ty niečo povieš neznamená, že sa to musí dodržať." Odvrkol som jej.

Blížili s me sa k hádke a vedel som, že to nedopadne dobre.

,,Je mi jedno, čo hovoríš. Nikdy som nechcela aby moja najlepšia kamarátka spala s mojim bratom." Pokračovala.

,,A ty? Keď si ty spala s obomi mojimi najlepšími kamarátmi, vtedy si to chcela, však? Ale teraz, ak sa to netýka teba, chceš aby bolo po tvojom pre sebecké dôvody. Zdá sa ti fér, snažiť sa ovládať životy ľuďom aj napriek tomu, že sa ti všetko raz vráti aj s úrokmi?" Zavrčal som.

,,Mne sa nevráti nič." Sestra hrdo odvrátila bradu ,,chcem aby si znovu odišiel aj so svojimi kumpánmi niekam ďaleko a nikdy sa neukazoval Emme na očiach."

,,Nie, Elliana. Prestaň. Nemôžeš rozhodovať o tom, čo majú iný robiť so svojim životom. Toto nie je bábková hra." Zavrčal som na ňu.

,,Hunter." Pretočila očami ,,do zajtra obeda budeš preč."

,,Si blázon, Elliana!!" Skríkol som ,,nikam nejdem! Emmu milujem, chápeš?!"

,,Je mi to jedno." Mykla pleciami a z kabelky vytiahla papiere.

Hodila ich na stôl.

Nedôverčivo som na ňu pozrel a vzal papiere. Začal som listovať a čítať. Ak by bola Elliana chlap, zabil by som ju bez zaváhania. Bože, zabil by som ju aj keby je žena, zato, čo práve spravila. Lenže bohužiaľ, nejde to. Je to moja sestra a o to väčšie sklamanie to je.

Držal som v rukách desiatky papierov. Dôkazov na mňa a na Emmu. Obaja by sme skončili vo väzení. O mňa som sa nezaujímal. Bolo mi jedno koľko si odsedím ale nemohol som to spraviť Emme. Cela jej kariéra by bola zničená kvôli tomu, že ma stretla.

Postavil som sa a siahol do šuflíku po kľúče od mojej motorky.

,,Toto jej daj." Podal som Elliane krabičku s kľúčmi a ona ju hodila do kabelky.

,,Nezabudni. Žiadna rozlúčka, žiadna sms a ani telefonát." Kráčala k výťahu.

,,Vypadni a už nikdy sa neoznačuj ako moja sestra!!" Zreval som.

Jednoducho mi praskli nervy a jediná vec, ktorá mi behala v myšlienkach bola Emma. Ako mám opustiť ženu, s ktorou som počítal naveky? Ktorá ma dokázala skrotiť? Bože nevedel som si predstaviť bez nej už ani hodinu. Preto som chcel aby sa sem nasťahovala a teraz mám bez nej žiť do konca tohto mizerného života?

Roztrhal som všetky papiere, ktoré som držal v rukách. Elliana nastúpila do výťahu a predtým ako sa zatvoril, s úsmevom povedala poslednú vetu.

,,Boli to kópie. Originály mam dobre ukryté." Dvere výťahu sa zatvorili.