Devil's Ride [Dokončené]

13. Závody

Prišla som vytočená a triezva do bytu. Treskla som nasrato s dvermi. Nadávala som na celý byt a hodila topánky do dverí od izby. Mala som neuveriteľné nervy. Zúrila som.

Ako môže niekto uzavrieť stávku o mňa? O moje telo? Veď ani nie som jeho!!

Vyzliekla som sa z tých šiat a odišla priamo do sprchy.

Bum bum bum

Niekto búchal do mojich dverí. Vyšla som zo sprchy a obliekla si župan. Prišla som ku dverám a počula ho.

,,Emma otvor tie dvere. Potrebujem sa s tebou porozprávať." Hovoril Hunter za dverami.

,,No tak, otvor tie dvere. Viem, že nespíš." Rozprával.

Neviem koľko tam stál, rozprával, klopkal a búchal na dvere, no potom stíchol a všade nastalo ticho.

Myslela som, že to vzdal ale začal mi vyzváňať telefón. Nemalo to konca. Bombardoval ma volaním a smskami. Mala som chuť ho zaškrtiť. Vyšla som na balkón a videla ho stáť opretého o motorku.

Zbadal ma.

,,Emma, no tak. Poď sa rozprávať ako dospelá žena." Rozhodil rukami a kričal na mňa.

,,Ľudia sa tu snažia spať. Sklapni!" Zvreskol niekto z iného okna.

,,Drž hubu!" Zareval mu Hunter a otočil sa na mňa ,,tak? Nebuď drama queen, čivavka. Budem ti naň volať, až kým sa neporozprávame."

Zdvihla som obočie a od nervov po ňom hodila. Telefón dopadol kúsok od neho a rozletel sa. Zvrtla som a odišla dnu. Ľahla som si priamo do postele a zaspala.

Celý víkend som presedela doma a rozmýšľala, čo spravím. Vedela som len jednu vec. Stávka o moje telo bolo obrovské prekročenie hranice, ktorú Lawless nemal nikdy prekročiť.

Ja a Hunter sme skončili túto hru a ja dám za týmto nezmyslom definitívny koniec a už ho viac nechcem vidieť.

V pondelok som sa zamkla v kancelárii a vytýčila pojednávanie na budúci týždeň. Bola som odhodlaná ísť proti nemu. Hunter Lawless si musí uvedomiť, že nemôže staviť ľudský život a telo. Nemá tú moc.

Nemala som žiaden telefón a bola to posledná vec, na ktorú som pomyslela. Mala som chuť odísť niekam na dovolenku ale musela som počkať. Budúci týždeň ideme s Ell na chatu. Aj keď si nie som istá, s kým. Mali sme ísť s kamarátmi ale keďže Ell sa pravdepodobne zaľúbila tak to vidím na dovolenku so Stewom a nudným Pierrom.

Rozmýšľala som, že by som si predsa len vzala nejakého dobrého kamaráta a proste tam bola s ním, lenže to mi Ell nedovolí. Bohužiaľ, ideme na chatu do hor, ktorá patrí Hunterovmu otcovi, takže sú to jej podmienky, keďže to vybavila.

O týždeň neskôr..

Je pol noc. Zajtra ráno vstávam do práce ale z tajných zdrojov som sa dozvedela, že ten nelegálny pretek je dnes o jeden hodine v noci.

Obliekla som si čiernu teplákovú súpravu a na hlavu si dala kapucňu. Odviezla som sa taxíkom o niekoľko blokov ďalej a prišla na miesto pretekov. Preteky sa začínali pod mostom, kde bolo naozaj veľa ľudí a väčšinou na motorkách. Nie však každý patril ku gangu. Popri ľudoch horeli kovové smetiaky a alkohol sa tam pil prúdom.

Oči mi spadli na jediného človeka. Hunter stál opretý o motorku v čiernej koženej uniforme a držal v ruke prilbu. V jeho tvári sa ukazovali pocity nervozity, strachu a neprítomnosti. Okolo neho stáli chlapi s nejakými ženami ale Hunter si nevšímal ani jednu. Nevšímal si žiadnu.

O dva metre ďalej stál ten muž, proti ktorému dnes pretekal. V ruke držal cigaretu a fľaškové pivo. Hneď mi napadlo, že to môže byť Hunterova výhoda. Ten idiot nebude taký pozorný a to by mohlo Hunterovi pomôcť k výhre.

Opretá o jeden stĺp som sledovala situáciu a chytala ma panika, pretože zápas sa blížil. Okolo mňa kráčali dvaja chlapi a rozprávali sa.

,,Ten závod je šialený. Začína tu a končí na opačnej strane mesta. Cieľ je pred parkom oproti mestskému úradu." Povedal prvý.

,,Som zvedavý, kto to vyhrá. Vraj je to stávka o nejakú kočku." Odpovedal druhý týpek.

,,Poďme nech nezmeškáme štart. Je už o pár minút." Vzďaľovali sa.

Pozrela som na hodiny a naozaj.

Závod sa odštartoval presne o dve minuty a Hunter vyštartoval spolu s tým chlapom. Všetci pískali a kričali. Keď zmizli z dohľadu, všetci sadali do aút a na svoje motorky.

Podarilo sa mi pristaviť si taxík a odviezol ma takmer pri park ale z druhej strany. Prešla som čo najrýchlejšie cez celý park a podarilo sa mi nájsť najlepší výhľad pri živom plote. Nikto ma nevidel a nikto mi nezavadzal vo výhľade na cieľ.

Už v diaľke som počula dve rôzne motorky. Išli neuveriteľne rýchlo a nebezpečne. Keď vyleteli zo zákruty, srdce som mala v gatiach a zabudla som dýchať. Čím bližšie boli v cieli, tým ma viac bolel žalúdok ale Hunter zrýchlil ešte viac, preletel cez cieľ ako prvý a vyhral preteky.