Devil's Ride [Dokončené]

39. Návrat

Hunter Lawless
O štyri hodiny skôr...

Sedel som vo svojom dome na Floride a pozeral televízor. Bol som totálne znudený.

Asi by som mal vysvetliť ako som sa dostal na Floridu. Po mojom nútenom odchode som šiel na istý čas do Španielska. Potreboval som sa zbaviť Elliany, čo sa mi podarilo po pol roku. Pár týždňov nato som sa vrátil do Ameriky ale nie priamo.

Nikdy som sa nevrátil priamo do mesta ale chcel som byť aspoň trochu blízko k Emme. Bohužiaľ, prišla ku mne informácia, že sa odsťahovala ale nemohol som začať po nej pátrať. Vzbudilo by to pozornosť mojej sestry.

Chodil som mestami s mojim gangom a pozeral, či ju niekde neuvidím ale nikdy som ju nezbadal.
Tú ženu milujem rovnako ako som ju miloval pred rokmi. Je to viac ako 5 rokov, čo ju nosila v srdci.

Možno, že Emma je už vydatá a má deti. Pravdepodobne ma nenávidí z celého srdca, pretože som odišiel.

Ak je šťastná, natom jedinom záleží.

Pinkol mi telefón.

Písal mi Lucas: ,,Toto by si mal vidieť, Hunter."

A pod tým bolo video. Videozáznam z baru vo Washingtone.

Pustil som si ho. Nevedel som, na čo sa pozerám a ani kam ale potom som si všimol nepríjemné chovanie muža. Chytil tú ženu za tvár. Tá žena bola z nášho gangu. Keď sa postavila, v sekunde som vedel, kto to je.

Emma. Moja Emma.

Lenže nasledovalo veľa otázok, na ktoré som nemal odpoveď.

Prečo bola v tom bare?
Prečo mala oblečenie, čo som jej pred rokmi kúpil?

Nemal som poňatie, čo sa deje a nepáčilo sa mi to. Poznal som Emmu a dobrovoľne by medzi tých ľudí nešla. Muselo sa niečo stať.

Sledoval som video ďalej a keď ju ten muž schmatol a chytil za zadok, od nervov som sa musel postaviť.

Videl som ako ju moji ľudia potiahli dozadu a dokonca som zahliadol pod bundou zbraň s teleskopickým obuškom. Video skončilo vtedy, keď sa strhla bitka a ona odišla preč.

Nahnevaný som volal Lucasovi ,,čo tam robila?!"

,,Podľa všetkého hľadala nejaké informácie." Začal.

,,Aké?" Zaujalo ma to.

,,Neviem. Bola tam pár minút."  Vzdychol.

,,Zistíš mi, čo robí Elliana. Obratom, Lucas." Zavrčal som a vypol ho.

Aké informácie hľadala v motorkárskom bare?

Bola poistená. Vedela, že sa to môže zvrtnúť a mala pri sebe zbrane. Ale prečo tam vôbec vkročila?

Zazvonil mi telefón a chvalabohu to bol Lucas.

,,Elliana je na Malorke." Povedal.

,,Výborne. V tomto momente mi zistíš, kde nájdem Emmu. Povedz Oliverovi, že som na ceste  na letisko a letím do Washingtonu." Vyhlásil som.

Roky som odolával vrátiť sa za ňou, pretože som jej nechcel ublížiť ale poznám ju a viem, že sa niečo deje. Musím jej pomôcť.

Otázka pre mňa ale znie, či budem schopný od nej znovu odísť.

Vzal som si mikinu, nejaké náhradné oblečenie a sadol na motorku. Letel som na letisko a snažil sa rýchlo odletieť.

Cesta lietadlom trvala tri hodiny. Sadol som do auta, ktoré som mal pripravené a zavolal Lucasovi.

,,Čo pre mňa máš?" Spýtal som sa.

,,Od včera večera je vo svojej firme. Posielam ti adresu firmy." Počul som.

,,Počkaj. Ona má firmu? Už nie je sudkyňa?" Prekvapilo ma to.

,,Nie podala výpoveď pred viac ako piatimi rokmi. Teraz vlastní právnickú firmu." Odpovedal.

,,Dobre. Ďakujem." Vypol som hovor a naštartoval auto.

Podala tú výpoveď kvôli našej stávke?

Prechádzal som ulicami a snažil sa nájsť správnu budovu ale bolo to trochu zložité, pretože mi nefungovala GPS v aute.

Keď som konečne našiel budovu, zaparkoval som a chcel ísť dnu ale nevedel som ako. Zbadal som, že z podzemného parkoviska vychádza nejaké auto a skôr ako sa za ním zatvorili dvere, vbehol som dnu. Zamieril som k výťahu a privolal si ho.

O pár sekúnd sa dvere otvorili a vošiel som do výťahu. Zbadal som, že čísla na poschodí boli priradené k daným firmám a našiel som právnickú firmu na ôsmom poschodí. Stiskol som to a výťah sa začal hýbať.

Vystúpil som na poschodí, ktorécmalo patriť Emme a kráčal po chodbe. Zastavil som pred poslednými dverami, na ktorých bolo napísané jej meno.

Emma Elsher

Dobrou správou pre mňa bolo, že sa stále volala Elsher, takže nie je vydatá.

Stisol som kľučku a otvoril dvere tak, že to pravdepodobne vyzeralo zúrivo ale pravdou je, že som len zastresoval.

Vošiel som dnu a zbadal ju. Stále bola rovnako nádherná ako pred rokmi. Vyzerala staršie ale na kráse jej to neubralo. Jej pohľad bol prekvapený ale stále hrdý. Jej modré oči ma opäť vyzývali a už teraz som vedel, že ju nechcem a nebudem vedieť opustiť.

Čierna košeľa jej bola voľná ale mala ju zapravenú v koženej sukni s vysokým pásom. Sukňa končila tesne nad zadkom a viditeľné gombíky na košeli nemala zapnuté. Bolo vidieť, že nemá podprsenku. Silónky, ktoré mala jej presvítali ale bolo to vzrušujúce.

Lenže v jej pohľade bolo vidieť ešte smútok, bolesť, hnev a zúfalstvo.