SABINE
Uloviť draka zrejme nebolo najmúdrejšie. Ešte menej múdre bolo nezabiť ho a odísť. Teraz ho mám v pätách a neviem sa ho zbaviť. Aké je to pre mňa prekvapenie, keď sa zmení na muža - príťažlivého, sexy a tak arogantného, až mám chuť vraziť mu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Strácal som zdravý rozum.
Jediné, na čo som sa dokázal sústrediť, bola jej vôňa a túžba po pomste, ktorá mi zalievala celé telo a nútila ma správať sa tak, ako by sa drak môjho veku a postavenia dávno správať nemal.
Na tom mi ale nezáležalo. Chcel som ju dostať stoj čo stoj, aj keby som mal prečesať celú planétu. Neskryje sa mi. Jedného dňa ju chytím a potom...potom to pochabé dievča uvidí.
Sedel som na mäkkej tráve v údolí, okolo mňa sa dvíhali strmé svahy nórskych hôr. Hlavu som mal vysoko zdvihnutú, krídla tesne pri tele a zhlboka som dýchal, aby som do seba nasal všetky okolité pachy.
Opäť som ju stratil. Takmer som ju mal, ale prišiel deň, vyšlo slnko a ja som sa musel skryť. A keď som opäť vyliezol z nory, bola preč.
Ale nevzdával som sa. Nikdy som sa nevzdával. Budem ju hľadať, kým ju nenájdem.
Husté mraky zahalili nočnú oblohu, donedávna posiatu hviezdami, ale to mi neprekážalo. Pri love som sa málokedy spoliehal na svoj zrak. Stačil mi môj nos, citlivý na akékoľvek pachy v okruhu niekoľkých kilometrov.
Práve vďaka tomu som teraz ucítil dva pachy, ktoré ma prinútili roztiahnuť krídla a vzniesť sa na oblohu. Akonáhle som zachytil vzdušné prúdy, vyletel som vyššie a stočil som sa smerom k ostrým útesom na vrchole jedného z blízkych kopcov.
Letel som po jeho úbočí, ešte prudšie som zamával krídlami a vystrelil som na oblohu. Pachy ešte viac zosilneli. Jeden patril mužovi, druhý žene. Ba čo viac, obaja mali v sebe ten sladkastý odér, aký mávali iba jediné tvory na tomto svete.
Upíri.
Nenávidel som upírov. Boli to tie najodpornejšie tvory, aké kedy chodili po tejto planéte a žily sa mi naplnili agresivitou. Rozďavil som papuľu a vychrlil som oheň do mrakov okolo seba. Túžba zabíjať ma pohltila a plný agresívnej zúrivosti som sa stočil priamo k dvojici, stojacej na vrchole útesu.
To som ja, Sorin, priateľu. Prišiel som v mieri.
Ten hlas som poznal. Aj ten som pach poznal. V poslednej chvíli som zavrel papuľu, potlačil som oheň, ktorý sa zo mňa dral von a vzopäl som krídla, aby som spomalil. Krídla sa mi naplnili vzduchom a dopadol som na zem.
Skala pod mojou váhou zapraskala, ale o to som sa nestaral. Ak by sa rozpadla, jednoducho by som vzlietol a odletel preč. Možno by to stihol aj bielovlasý upír, stojaci naproti mne s peknou ženou v náručí.
Ešte som ju nevidel. Ale súdiac podľa toho, ako sa ich pachy premiešavali mi bolo jasné, že patrili k sebe. Bezpochyby Sorinova nevesta.
Ako si ma našiel? Spýtal som sa Sorina, podráždený a netrpezlivý, že ma zdržoval o môjho lovu.
„Prišli sme v mieri," prehovoril upír a pritisol si dievča ešte viac k sebe. Pohľad, ktorý na mňa zazeral, hovoril za všetko. Bol varovný, krvilačný a síce by proti mne nemal žiadnu šancu, nepochyboval som, že by sa ma pokúsil zavraždiť, keby som tomu klenotu v jeho náručí ublížil.
